Michaela Töröková: Mesiac knihy je u mňa 12 mesiacov v roku

Prečo je marec mesiacom knihy?

Prvý jarný mesiac bol vyhlásený ako marec mesiac knihy už v roku 1955, a to na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu. Narodil sa a umrel práve v marci a počas svojho života sa venoval zbieraniu kníh. Čítanie mal nadovšetko rád aj napriek tomu, že celý život trpel silnou poruchou zraku.

Význam kníh kedysi a dnes

Marec – mesiac knihy poznáme ešte zo školských čias, no podpora záujmu o knihy je aj dnes rovnako dôležitá ako kedysi. A možno ešte dôležitejšia. Michaela Töröková je vášnivou čitateľkou, ktorú určite oslovíte, ak chcete vedieť, akú knihu si prečítať. Knihy sú pre ňu nevyhnutnou súčasťou života a o tom, že túto vášeň zdedili aj jej dcérky, nemôže byť ani pochýb. Nedávno sme s Michaelou prehodili pár slov. Asi viete o čom? Predsa o knihách…

Kedy do vášho života vstúpili knihy?

Knihy sú so mnou od útleho detstva. Doma sme ich mali všade a mohli sme si v nich listovať podľa chuti. Keď som rástla, rodičia mne aj bratovi čítali rozprávky, básne a povesti a veľmi často vymýšľali aj svoje vlastné príbehy. Milovala som tie chvíle, aj keď som už dávno vedela čítať. Občas nám naši púšťali LP platne s nahovorenými rozprávkami a pesničkami. Tuším aj prvá škatuľa, ktorú mi zbalili na presťahovanie, bola plná kníh. A až potom tie klasické veci ako napríklad uteráky, či obliečky na periny. Veľmi dobre vedeli, čo je najdôležitejšie. (Smiech.)

Koľko kníh u vás doma nájdeme?  

Doma máme cez 2 500 kníh, z toho aspoň 600 je detských. Ako deti rastú, postupne ich obmieňame. Ale keďže máme málo priestoru, knihy sú doslova na každom kúsku. V šatníku, v skriniach, v poličkách na chodbe a v detskej izbe. V obývačke na operadle gauča a nejaké chudiatka sú aj v škatuliach. Trpezlivo čakajú, či sa pre ne nájde niekedy miesto v knižnici.

Prečítajte si: Danielle Medená: Moja kniha je pre všetky mamy, ktoré toho majú občas plné zuby

Ako ste dcéry viedli k čítaniu? Zdedili rovnakú záľubu alebo ste ich do čítania museli nútiť?

Deti mali knihy poruke odmalička. Ešte keď sa len batolili, tak už na najspodnejších poličkách nachádzali leporelá, ale aj knižky určené pre bábätká a deti. Nechýbali tam tiež veľké encyklopédie, slovníky, obrazové a fotografické publikácie, či atlasy, ktoré sa inam nezmestili. Je úplne jasné, že tie si listovali s väčším nadšením ako knižky pre deti. (Smiech.) Asi preto, že mali výrazné ilustrácie a farebné fotografie. Vôbec sme im to nezakazovali. A možno aj vďaka tomu sa v nich naučili listovať bez toho, že by ich potrhali, a to mali iba pol roka, maximálne rok.

Stalo sa večerné čítanie tradičným rodinným rituálom?

Spoločné čítanie u nás nikdy nebolo iba pred spaním, ale tiež hocikedy počas dňa. Malé knižky alebo také tie okienkové aj s puzzle sme brávali so sebou na výlety. Neodišli sme bez nich ani k lekárovi, kde sme si takto krátili čas čakania. Viem, že je jednoduchšie zobrať mobil alebo tablet, ale deti potrebujú skúmať, a tak si veľmi obľúbili hmatové a zvukové knižky. No samozrejme, že sme im s manželom vždy veľa a často čítali rozprávky a básničky. Niektoré z nich milujú doteraz.

Majú vaše dievčatá svojich obľúbených knižných autorov?

Momentálne majú dcérky dvojičky 11 rokov a staršia dcérka má 13 rokov. Knihy majú stále vo veľkej obľube a dokonca si už vyberajú literatúru aj podľa obľúbených autorov. Tými sú Milan Rúfus, Daniel Hevier, Gabriela Futová, J. K. Rowlingová a mnohí ďalší. Občas sa vrátia aj ku komiksom a neprekáža im ani čítanie v češtine. Mňa veľmi teší, keď sa opýtajú, čo majú čítať ďalej. Alebo mi rovno povedia o téme, či konkrétnej knihe, ktorú práve čítať chcú. Keď vidím ako netrpezlivo čakajú na sviatky, počas ktorých dúfajú v knižný darček, pripomínajú mi moje detstvo. Mne sa vždy prianie splnilo. Preto sa snažím splniť želania aj našim dievčatám.

Viete z množstva kníh, ktoré ste prečítali, vybrať tú najobľúbenejšiu?

Mojou najobľúbenejšou knihou zostáva Anna zo Zeleného domu od Lucy Maud Montgomery a vlastne celá séria a aj ďalšie diela od tejto autorky. O fantázii ryšavého dievčatka a jej túžbe po kráse, priateľstve a láskavosti, sa skvele číta aj po rokoch.

Ktorá z doteraz prečítaných kníh sa vám zdá najvtipnejšia?

Asi najvtipnejšou knižnou sériou je Úžasná Zeměplocha od Terryho Pratchetta. Milujem jeho humor a pochopenie pre ľudské slabosti. Je to v podstate séria kníh o svete, ktorý je odrazom toho dobrého, a občas aj zlého, z nášho života.

Máte v zozname aj najsmutnejšiu knihu?

Najsmutnejšia kniha? Môj drahý manžel by povedal, že akákoľvek, pretože plačem takmer pri každej. Ale ak by som mala vybrať niečo konkrétne, tak potom knihy od Frederika Backmana. Jednou z nich je Muž menom Ove a druhou Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Alebo od Celeste Ng s názvom Stačí škrtnúť zápalkou, či Všetko, čo sme si nikdy nepovedali. Knihy, ktoré ma úplne rozbijú, sú tie s vojnovou tematikou. Románové dielo od Michaely Elly Hajdukovej. Kniha má názov Berlínske hviezdy. A tiež Hana od Aleny Mornštajnovej a Slávik od Kristin Hannah. Ale ešte viac tie so skutočnými postavami. Určite Mengeleho dievča alebo Mama milovala Gabčíka od Veroniky Homolovej Tóthovej, či Najšťastnejší človek na zemi od autora Eddieho Jaka. Dojala ma aj kniha Vojna nemá ženskú tvár  od spisovateľky Svetlany Alexijevič, ale aj literatúra faktu, akou je 27 smrtí Tobyho Obeda od Joanny Gierak-Onoszko.

Aké knihy čítať nezvyknete?

Nerada si vyberám príbehy z každodenného života. Toho mám okolo seba viac než dosť. Kolegyne, kamarátky, susedia. Nepotrebujem to znovu prežívať aj v papierovej forme. Prekážajú mi najmä príbehy o nevere a skutočné horory. To sú tie o vraždách a týraní, kde sa ubližuje deťom, ženám a slabým. Občas síce siahnem aj po takých, no musím ich striedať s pohodovými knihami.

Prečítajte si: 6 tipov ako budovať vzťah dieťaťa ku knihám už od útleho veku

Akých autorov kníh odporúčate?

Odporúčam diela najmä od severských autorov. Tí vedia písať poriadne ponuré detektívky. Znepokojivá je Živica od Ane Riel, ale aj kniha 1793 a jej pokračovania. A vynikajúce sú knihy od autorov akými sú Jo Nesbo, Soren Sveistrup, Samuel Bjork, Vlastimil Hort, Roal Dahl a mnohí ďalší. Z našich určite Dominik Dán a Juraj Červenák.

Koľko prečítaných kníh máte na svojom konte?

Od roku 2013 si v databáze Goodreads značím aj prečítané knihy. K dnešnému dňu je to 2 042 kníh, ale zrejme je ich aj viac, pretože v zapisovaní som trošku neporiadna. Poznačené však mám aj tie, ktoré by som ešte len čítať chcela. Je ich 1 999. (Smiech.)

Pracujete v knižnici. Je to pre milovníčku kníh splnený sen?

Pracujem v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, a hoci túto prácu milujem, na čítanie tam čas vôbec nemám. Aktuálne „vychytávky“ síce sledujem u vydavateľov v ich edičných plánoch, no dostanem sa k nim oneskorene. Sledujem aj obľúbených autorov a vydavateľstvá, ako aj knižných blogerov na sociálnych sieťach. Ale pri výbere kníh sa nechávam uniesť hlavne aktuálnou náladou. V zime čítam o lete, ale bez mučenia priznávam, že aj o Vianociach. A v lete zase čítam o snehu. No a keď v knihe niekto niečo fajné varí, som pravdaže neprekonateľne hladná. (Smiech.)

Čím je pre vás čítanie kníh? 

Každý má svoj typ úniku z reality. U mňa je tým únikom čítanie. Milujem pocit, keď sa ponorím do príbehu až tak, že zabudnem na okolitý svet. Doslova prežívam to, čo aj hrdinovia v príbehoch. A občas v pauzách alebo po dočítaní, si ten ich svet dotváram podľa seba a pokračujem v ňom. Sem tam si dokonca príbeh aj koniec zmením. (Smiech.) Mávam rozčítaných aj 5 až 6 kníh a vraciam sa k nim podľa nálady. Ak ma kniha chytí, čítam nonstop aj 3 či 4 hodiny. Väčšinou večer, keď deti zaspia alebo si kradnem čas počas dňa, kedykoľvek je to možné. Pri jedení, pred spaním, po zobudení, počas čakania na autobus, u lekára, v pauzách počas práce. Aj 20 minút za to stojí. Knihy jednoducho zbožňujem. Je to asi diagnóza, ale vôbec mi to neprekáža. (Smiech.)

Zdroj: foto archív Michaela Töröková, ŠVK BB, Pixabay