Autorka detských kníh Zuzana Kubašáková odporúča skvelé knihy pre deti a o knihách prezradí aj oveľa viac

Malému Hansovi otec čítaval Príbehy tisíc a jednej noci

Hans Christian Andersen je autorom 169 rozprávok. Miloval papier, na ktorý písal, kreslil a rád z neho vystrihoval. Otec mu čítal Príbehy tisíc a jednej noci, ale tiež dánske legendy. Mama bola v mladosti chudobná a musela žobrať. Inšpirovala Andersena k napísaniu Dievčatka so zápalkami. Trpel dyslexiou, nevedel správne vyslovovať a na svojich rukopisoch nechával množstvo chýb. V škole ho považovali za čudáka. Videnie samého seba sa prejavilo v jeho najosobnejšej rozprávke, Škaredom káčatku.

Medzinárodný deň detskej knihy na počesť dánskeho rozprávkara

Rozprávkam Hansa Christiana Andersena neubrali roky žiadne čaro. Mnohé filmári sfilmovali a pravidelne po nich siahajú aj autori divadelných hier. Mať aspoň jeden deň v roku, kedy oslávime jeho rozsiahle dielo, si rozhodne zaslúži.

O tom, že rozprávky miluje aj autorka detských kníh Zuzana Kubašáková, nemôžeme ani len na sekundu zapochybovať. Ale, či má rada aj tie Andersenove, ako sa k písaniu vlastných kníh dostala, na čom pracuje teraz a ktoré detské knihy by rodičom a deťom odporučila, sa už dozviete v našom rozhovore.

Tak ako je to s vami? Ste milovníčkou diel otca modernej rozprávky?

Áno, je to obdivuhodné už len pri pohľade na jeho životný príbeh. Z chudobného chlapca, ktorý to mal v detstve veľmi ťažké, sa stal najznámejší rozprávkar na svete. Na druhej strane práve vďaka ťažkým chvíľam vo svojom živote, vedel veľmi citlivo spracovať rozprávky a ponúknuť nám pohľad na svet cez jeho skúsenosti. A to sa mi páči.

Ktorá z Andersenových rozprávok je vašou najobľúbenejšou?

Ako dieťa som mala z jeho rozprávok najradšej Snehovú kráľovnú, no začalo to skôr akýmsi rešpektom voči jej postave. Pamätám si, ako som sedela v kine, mohla som mať štyri alebo päť rokov. Zľakla som sa kráľovnej, keď sa náhle objavila na plátne s tým svojim prísnym pohľadom. Vtedy som ju videla prvýkrát v živote a ten náhly veľký záber, ako prísne hľadí na Gerdu a Kaja spoza okna, ma vyľakal. Dokonca natoľko, že som sa veľa večerov pri zaspávaní bála a dúfala, že sa Snehová kráľovná v okne nezjaví. Bála som sa až tak, že som sa radšej na okno ani nepozerala. Ale neskôr to pominulo. Dostala som dokonca platňu s rozprávkou a niektoré pasáže by sme s maminou dokázali odrecitovať ešte aj teraz.

Cítili ste sa niekedy ako princezná na hrášku, obúvate si rada červené topánky a ocitli ste sa už v situácii, akoby ste mali oblečené cisárove nové šaty?

Ako dievča ma veľmi vedeli zabolieť štipľavé slová a vliezť mi pod kožu ako hrášok, lebo som vtedy nevedela, ako s nimi naložiť. Teraz to zvládam o niečo lepšie. (Smiech.) Červené topánky som si kúpila na strednej škole a odvtedy som červené nemala, hoci červené tenisky sa mi páčia. A cisárove nové šaty? Hm… Po vyučovaní, bolo to na strednej škole, sa mi stalo, že som spadla na veľkom schodisku. Nič vážne. Skôr smiešne. Práve šli piataci a pomyslela som si ako elegantne popri nich prejdem. Naopak. Pošmykla som sa a zletela rovno na zadok. Na okamih celá škola zastala a pozrela na mňa v tej trápnej chvíli. (Smiech.)

Fantázia je presne to, čo autorov príbehov posúva vpred. Bola bujná fantázia to, čo priviedlo k písaniu vás?

Áno. Určite aj fantázia, ale tiež pozorovací talent. Zároveň mať chuť „niečo povedať”. Odrazu máte v sebe dobiedzajúcu myšlienku, ktorá vám nedá spávať. Takáto myšlienka mi pošepla, aby som spísala prvé rozprávky, ktoré sme si so synom rozprávali, aby sa na ne nezabudlo.

Kedy vyšiel váš knižný debut a aký mal názov?

Moja prvá kniha má názov Škriatok v pyžamku a už je to šesť rokov, odkedy je na svete. Keby knižné deti spisovateľov mohli chodiť do školy, tak by som tento rok zobrala Škriatka za ruku a zapísala ho do prvej triedy. (Smiech.)

V čom je pre vás aj po rokoch vaša prvotina výnimočná?

V tom, že vznikla veľmi spontánne a úprimne. Bola zo života jednej mamy a jej syna. Nekalkulovala. Nezamýšľala sa nad svetom ostatných kníh. Neporovnávala sa. Bola vo svojej podstate veľmi prekvapivá a smelá a možno aj naivná. Veľa som sa pri nej aj naučila a začala som sa na svoje ďalšie rukopisy pozerať prísnejšími očami. Viac som začala vnímať zmysel jednotlivých slov a krásu štylistiky. Slová poukladané a vyberané inak, hoci len v jednej vete, môžu vytvoriť nový pocit celej rozprávky.

Prečítajte si aj: 7 tipov na knihy pre deti

Koľko kníh vám doteraz vyšlo?  

Na svojom konte mám 8 kníh. A rada by som povedala, že je to pre mňa veľká česť a za každú knižku som veľmi vďačná. V každej knihe je totižto okrem príbehu, neviditeľným perom zapísané aj obdobie môjho života. Viem, kde som bola, keď som knihu písala, a kam smerujem teraz.

Aké príbehy nájdeme vo vašich knihách?

Trilógia Škriatok v pyžamku, Víla zo šatôčky a Škriatok, Víla Hviezdička je súbor až 39 rozprávok zo života detí predškolského veku, ktoré zažívajú rôzne trampoty, radosti a starosti. Rozprávky sú deťom a rodičom veľmi blízke.

Medzi škôlkarmi je obľúbená kniha Soplík Lolík, ktorá rozpráva o hlavnom hrdinovi, ktorý býva v Hankinom nose. Uvažuje, ako inak než vykuknutím, by mohol od Hanky odísť.

Kniha Víťaz je v každom z nás je súbor piatich beletrizovaných príbehov zo života známych športovcov. Kniha je určená pre staršie deti a mládež a jej hlavnou myšlienkou je motivácia mladých, aby sa na ceste za svojím cieľom nevzdávali.

Posledný strom je knižný príbeh o putovaní chlapca za posledným stromom. Považujem ho za umeleckejšiu knižku aj vďaka hodnotným ilustráciám od Noémy Ráczovej.

Noémi Ráczová ilustrovala aj knihu Krajina Lubetha I., ktorá je príbehom detí tráviacich letný tábor v čarovnom prostredí Ľubietovej. Na mieste, ktoré naozaj existuje a čitatelia ho môžu navštíviť.

A osmičku dopĺňa knižka, ktorá sa narodila v decembri minulého roku v spolupráci so srbskou maliarkou Vierkou Svetlik. Jej názov je Dve vianočné tajomstvá. Obsahuje dve veršované rozprávky.

Máte dve deti, ktoré rastú ako z vody. Rastie s nimi aj vaša inšpirácia?

Áno, veľmi. Mám rozpracovaný rukopis a s údivom si uvedomujem, že už to budú štyri roky, kedy som posadila dejisko príbehu na druhý stupeň základnej školy. Moji knižní hrdinovia,  chlapci šiestaci, už veľmi čakajú na dopísanie poslednej kapitoly.

Prečítajte si aj: Michaela Töröková: Mesiac knihy je u mňa 12 mesiacov v roku

Pracujete vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici a prichádzate dennodenne do styku s malými čitateľmi. Natíska sa mi otázka, či tých kníh aj detí nie je na vás priveľa?

Áno. (Smiech.) Niekedy cítim zvláštny stres. V hlave sa mi preháňa jedna myšlienka, ktorá hovorí: „Toľko kníh okolo mňa a ja mám tak málo času.“ (Smiech.)

Spomínali ste, že vašou najobľúbenejšou Andersenovou rozprávkou je Snehová kráľovná. Čítali ste ju už s deťmi v knižnici?

Pretože je to najdlhšia rozprávka od Hansa Christiana Andersena, s deťmi v knižnici som ju ešte nečítala. Na nedávnom podujatí Biela ruža pre Andersena sme prečítali menej známe rozprávky, akými sú Strieborniak a Motýľ. Tie prešli jemnými úpravami pre účely podujatia. A aj na tomto podujatí som si uvedomila, že je až neuveriteľné, koľko odkazov v Andersenových rozprávkach vnímam ako dospelá.

Keďže máte ku knižným novinkám veľmi blízko, viete najlepšie odporučiť maminkám, ockom, starým rodičom, starším súrodencom, čo by si mali malí čitatelia alebo práve tí starší s deťmi prečítať. A určite viete z vlastnej skúsenosti oceniť aj výhodu požičiavania kníh v knižnici.

Detskú literatúru delíme do viacerých kategórii. Výborných kníh je veľmi veľa a moje odporučenie je vždy len odrobinka z nich. Vyberám také, ktoré u detí naozaj fungujú a čítajú ich, pretože veľakrát môže odborník prezentovať knihy zo svojho pohľadu, no u detského čitateľa sa nestretnú až s takým uchopiteľným úspechom. Myslím si, že je dôležité, aby rodič dovolil dieťaťu vybrať si, čo sa mu páči, a tak si utvoriť názor. Tu je skutočne najlepšie prísť do knižnice. Rodičia a deti si za symbolický ročný poplatok môžu odniesť dostatok titulov každý mesiac. V pokoji ich neskôr doma môžu spolu preskúmať a zoznámiť sa s príbehmi. Rodič si týmto spôsobom často odnáša knihy vo vysokej hodnote a vôbec o tom ani len netuší. Hlavne, ak ide o novšie tituly.

Pokúste sa vytvoriť hitparádu detských knižných titulov, ktoré by si čitatelia nemali nechať ujsť. Začnime pri tých menších knihomoľoch.

Môj rebríček nemá žiadnu postupnosť obľúbenosti, preto ho nebudem číslovať a budem sa venovať knihám, na ktoré si z toho veľkého množstva spomeniem. (Smiech.)

Pre menších je výborný Včelár Jožko od Simony Čechovej, či Lula a jej bodky od autorky Verušky Bobekovej. Krásna je tiež kniha Sabine Bohlmann Vždy ťa budem ľúbiť, ale aj Fantastický pán Lišiak a Hastrošovci od Roalda Dahla. Knihy odporúčam kvôli dôvtipu, spracovaniu, myšlienke, ilustráciám a pocitu. Po príbehoch v dieťati zostávajú.

Pre deti 7+ sú výborné Záhady od Martina Widmarka, napríklad Záhada v Lotorkovských novinách. Tieto série záhad sú napísané tak, že aj dospelí môžu s deťmi uvažovať, kto čo vyviedol. A pritom je štýl a spracovanie príjemné. Obľúbený je aj Malý Mikuláš a ďalšie knihy od Roalda Dahla, či Zvierací záchranári.

Čo by ste odporučili trošku starším deťom?

Pre deti 9+ sú obľúbené a čítané knihy od anglického autora Davida Walliamsa. Napríkal Babka Gaunerka, Diabolská zubárka, Malý milionár a iné. To sú knihy, ktoré deti naozaj rozčítajú a zabavia spôsobom, ktorý im je veľmi blízky. Walliamsove knihy majú príjemnú dejovú následnosť, napätie a peknú myšlienku. Niekedy to preháňa v opisovaní nechutností, ale deťom to nevadí a jeho úlety sa im veľmi páčia a veľmi ich rozosmievajú. Spomínam to preto, aby rodičia neboli prekvapení, keď náhodou otvoria takú stránku. Alebo ak im deti so smiechom prídu povedať, čo pán spisovateľ skutočne napísal.

Séria kníh Denník odvážneho bojka je výborná pre chlapcov, ktorí ešte neradi dlhšie čítajú. Bojko ich môže pohltiť. Je veľmi zábavný a na každej strane je ilustrácia. Kniha vďaka tomu rýchlo ubúda a buduje dôveru v čitateľské schopnosti. Hlavne chlapcom. Rovnako by som tu odporučila aj Holubiu agentúru. Čo strana, to vtipné a živé obrázky.

Komixoví Smradi sú fajn pre deti, ktoré uprednostňujú menej textu, no príbeh navnímajú ilustráciami a potrebujú okrem čítania trénovať aj sústredenie. Dievčatá môže pohltiť komix Úsmev. Dcéru dostali knihy zo série Megadom na strome. Toto bola prvá kniha, ktorú dokázala prečítať za jeden deň a ani sa od nej nepohla. Mala vtedy 8 rokov. No a samozrejme, Harry Potter od  J. K. Rowling. Má famózny štýl písania a dievčatá, skúsenejšie čitateľky, určite prikvačí do kresla Alea dievča mora či Škola dobra a zla.

A čo by si mali prečítať mladí tínedžeri?

Pre dievčatá a chlapcov od 13+ je výborná kniha krátkych príbehov o ľuďoch, ktorí prežili ťažké situácie, akými sú hurikán, pád lietadla, stroskotanie lode a iné. Volá sa Nezničiteľní a autorom je David Long. Táto kniha je ideálna aj pre tínedžerov alebo „nečitateľov“ na trénovanie rituálu čítania. Po pár minútach majú v sebe jeden príbeh, ktorý ich obohatí aj v oblasti skutočných informácií a rozšíri im obzory. No a výborné sú aj náučné knihy zo série Naše hrôzyplné dejiny. A tu by som asi skončila.

Ale teda predsa len ešte doplním príbehy Kto rastie v sade, Kto rastie v lese, Kto rastie v parku, aby som uzavrela kruh odporúčania a vrátila sa opäť k maličkým. Tieto knihy sú literárno-umeleckou „krasotinkou“ a sú určené pre deti 3+.

Pravidelné čítanie z nás robí lepších ľudí

Čítanie kníh pomáha udržiavať myseľ v dobrej kondícii. Zvyšuje kreativitu a sústredenosť, rozširuje slovnú zásobu, odbúrava stres. Zlepšuje analytické a kritické myslenie a písomný prejav. A v neposlednom rade ponúka mimoriadnu príležitosť rodičom, aby plnohodnotne komunikovali so svojimi deťmi. Aby im porozumeli, a aby sa od seba nevzďaľovali.

Samotár s výnimočnou schopnosťou porozumieť detskému svetu

Hans Christian Andersen nemal to šťastie. Nebol obdarený životným zázrakom. Nebolo mu dopriate, mať deti. Dokonca bol samotár, nikdy nevaril, bál sa ohňa a bol nemotorný a váhavý nápadník. Svoju schopnosť porozumieť detskému svetu a jeho vnímaniu však bravúrne preniesol do svojich nezabudnuteľných rozprávok. Odkazom v jeho rozprávkach nachádzame tak dôležitú silu detských kníh, ktorým v tento deň vzdávame hold.

Zdroj: foto archív Zuzana Kubašáková, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Pixabay