Michaela Kačírková Voltrová: mrzí ma, že niektorí ľudia si nechcú nechať vysvetliť druhý názor

Fyzioterapeutka Bc. Michaela Kačírková Voltrová, ktorá je známa na Instagrame, ako detska_fyzio_mama sa začala deliť o svoje profesionálne skúsenosti v oblasti fyzioterapie počas prvej vlny epidémie spôsobenej ochorením Covid-19, kedy bola aj na materskej dovolenke. Z dôvodu pandémie ostala doma, a tak začala zdieľať odporúčania a svoje skúsenosti pre rodičov v oblasti fyzioterapia.

Aké máte plány do budúcnosti s vašim IG profilom detska_fyzio_mama, aké témy aktuálne pripravujete?

Tém mám predpripravených viac, väčšinou ich dotváram podľa aktuálnych požiadaviek ľudí. Pripravujem ešte jeden projekt, ktorý môže podporiť rodiča, ktorí čakajú na termín u detského fyzioterapeuta. V súčasnej dobe mám v ponuke ucelený video online kurz pre rodičov, kde si rodičia môžu prehrávať videá, ako podporiť vývoj bábätka. Dávalo mi to väčší zmysel, ako živé kurzy, pretože mnoho rodičov si uvedomí až po pôrode, že na zaobchádzanie a podporu vývoja pred pôrodom zabudli a v šestonedelí sa im nechce nikam chodiť, čomu úplne rozumiem. V tomto prípade sa môžu pozrieť doma na praktické videá, aj niekoľkokrát za sebou. Spomaľovať si určité zábery, skúšať doma a lepšie si všetko osvojiť. Momentálne pripravujem živé kurzy pre rodičov, pre tých ktorí chcú byť pripravení pred pôrodom. Chcú si to vyskúšať/ohmatať, opýtať sa. Nakoľko nie každému vyhovuje online forma. Opäť tieto kurzy vytváram tak, aby boli čo najviac zrozumiteľné, praktické a naučili rodičov premýšľať o vývoji.

S akými prípadmi sa stretávate vo svojej práci?

So všetkými možnými. Mám preventívne kontroly bábätiek, neideálneho vývoja, ťažšie diagnózy, staršie deti a dospelých s neurologickými diagnózami. Niekedy aj rodičov detí, ktoré ku mne chodia. Ale momentálne je všetko v obmedzenom množstve, pretože som maminka a mojou najväčšou prioritou je moja dcérka.

Ako môžu rodičia spozorovať, že je čas ísť s dieťatkom k fyzioterapeutovi?

Praktický detský lekár nemá vo svojej ordinácií na dieťatko dostatok času, ktorý je potrebný k celkovému hodnoteniu psychomotorického vývoja, preto rodičom naozaj odporúčam, aby sa o vývoj svojho dieťatka aktívne zaujímali. V prípade, že sa im niečo nepozdáva, to s pediatrom konzultovali alebo sa obrátili na odborníka (detského rehabilitačného lekára alebo detského fyzioterapeuta).

Prečítajte si: Prečo by barefoot obuv mali nosiť dospelí aj deti

Ako môže rodič spozorovať dobrého fyzioterapeuta pre svoje dieťa?

V prvom rade treba zistiť, či je to naozaj fyzioterapeut. Ďalej by som sa zamerala na to aké má kurzy. Za mňa je základ Vojtova reflexná lokomoce, aj keby ju v terapii nepoužíval. Vojtova metóda má dobre spracovanú diagnostiku, teda vyšetrenie bábätka. Ďalej je veľmi prínosný kurz Bobath konceptu. Celkovo je z môjho pohľadu podstatné, aby sa fyzioterapeut neustále vzdelával. No zároveň je dôležité sadnúť si ľudsky, fyzioterapeut a rodič, fyzioterapeut a dieťa.

Je vaša práca fyzicky náročná? Stáva sa vám, že dieťaťu neviete pomôcť, poprípade, že liečba nejde tak, ako by mala?

Fyzicky ani nie, skôr psychicky. Človek nechce nič zanedbať, do toho rozpráva na dieťa, na rodiča, rodič na dieťa, vyšetruje dieťa, vymýšľa terapiu a toto všetko v krátkom čase. Niekedy sa stáva, že liečba nejde tak ako by som si predstavovala. V takýchto prípadoch sa obraciam na kolegu/kolegyňu a požiadam ich o konzultáciu.

Dodržiavate pri svojich deťoch všetko, čo odporúčate pacientom? Všetko čo ste sa naučili a v praxi zistili? 

Áno. Keď bola dcéra malá, tak som jej vývoj niekedy riešila až príliš. Je náročné byť v pozícií maminky aj detskej fyzioterapeutky. Takže som postupne zvolila cestu, že som dcérin vývoj konzultovala s kolegyňou, nakoľko som nedokázala maž objektívny pohľad.

Celkovo sa nepovažujem za striktného fyzioterapeuta, snažím sa hľadať balans a možnosti, ktoré vývoj podporia a nezaťažia rodinu. Nemyslím si, že je ťažké pristupovať k dieťaťu tak, aby rodič podporil psychomotorický vývoj dieťaťa, najťažšie je urobiť kompromis s okolím (s ľuďmi, ktorí sa o dieťatko tiež starajú).

Existujú nejaké športy, ktoré nepovažujete pre rozvíjajúce sa deti, ako vhodné, či zdravé? Alebo je každý pohyb vítaný? 

To záleží na dieťati. Šport/pohyb má predovšetkým robiť radosť. Veľmi dôležité, aby to dieťa bavilo. Keď niekto povie, že je zdravé lezenie, ale dieťa to nebaví, tak to pre neho nie je vhodné a ani zdravé.

Aké najčastejšie chyby vidíte u rodičov, chyby, ktorými narušujú správny vývoj svojich detí?

Krásna otázky, len by som ich nazvala ako nevedomé chyby. Nakoľko verím, že každý rodič chce pre svoje dieťatko to najlepšie. Aj keď rodič robí tieto nevedomé chyby, tak si myslí, že pre dieťatko robí to najlepšie, alebo si neuvedomuje aké to môže mať následky.

Najčastejšie ide o neideálne zdvíhanie či držanie, často v asymetrických polohách, často využívanie pomôcok a veľká miera „skrčenej polohy“, kedy má dieťatko guľatý chrbát. Predčasné posadzovanie, lákanie do plazenia, postavovanie, veľmi častá je dopomoc pri chôdzi (vodenie za ruky, chodítka a pod.).

Prečítajte si: Školská psychologička radí, čo robiť, keď dieťa používa vulgarizmy

Aký je váš názor na to, keď rodičia používajú pavúk (visítko) alebo chodák (tlačidlo) pri učení chodiť svoje dieťa? 

Psychomotorický vývoj je genetický zakódovaný, to znamená, že naozaj nie je nič potrebné dieťatko nútiť. Zdravé dieťatko sa naučí chodiť bez pomoci okolo 10 až 18 mesiaca života. Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci. V prípade ak rodičia dávajú deti do chodákov (pavúk) vtedy, keď dieťa začína len stáť je to obrovský zásah do vývoja dieťaťa a má naň negatívny vplyv.

Aký je váš názor na nútené posadzovanie detičiek? 

Rovnaký ako u predchádzajúcej otázky. Nie je potrebné sa nikam ponáhľať. Keď bude dieťatko pripravené, posadí sa. Chápem, že mnohých rodičov sad teší, pretože podávanie jedla sa týmto zjednoduší, ale opäť by som dieťatko nenútila. Udržať chrbticu proti gravitácii je pre dieťatko veľmi náročné a pokiaľ na to nie je pripravené zaťaží ho to.

Čo hovoríte na názory ľudí, ktorí zvyknú povedať: „my sme to pri vás tak robili, neriešilo sa a tu ste zdraví, neboli fyzioterapeuti, posadili sme vás, dali do chodáka a nič sa vám nestalo…“? 

Ja ich chápem, pretože nemajú možnosť vidieť všetky súvislosti. Takže je to z ich nevedomosti. Väčšina detí, nech sa s nimi robí čokoľvek, vyrastie a začnú chodiť, rozprávať, a to je pre ľudí niekedy dostačujúce. My však kvalitným vývojom zaisťujeme i kvalitu budúceho držania tela, pohybu, jednoducho toho, aby sa telo opotrebovávalo čo najmenej. Dospelí, u ktorých bol vývoj takto urýchlený, väčšinou nie sú úplne zdraví, majú problémy s kĺbmi, z dôvodu nadmernej záťaže, problémy s chrbticou (pretože nemajú správne držanie tela). Mnohí z nich riešia fyzioterapeutov a ten zistí, že vo vývoji mohlo byť niečo, čo nebolo ideálne.

Skôr ma mrzí, že niektorí si nechcú názor iných nechať vysvetliť, ako sa k tomu pristupuje v dnešnej dobe a prečo, alebo sa o tom len v pokoji porozprávať.

Zdroj foto: osobný archív Michaely Voltrovej