Ako naučiť deti pomáhať v domácnosti? Čo áno, čo nie? Niekoľko príbehov od mám a zopár rád od odborníkov

Keď sú deti malé, väčšinou sa idú potrhať, aby pomohli milovanej maminke, ktorú každý deň vidia, zvŕtať sa v kuchyni alebo zápasiť s vysávačom po byte. Neskôr sa im začnú páčiť aj tie ockove zručnosti. Alebo to môže byť aj naopak. Podstatné je, že ako deti rastú, väčšinou sa snaha o pomoc a záujem kdesi vytráca.

Ako je to u nás doma?

Opýtali sme sa niekoľkých mamičiek, čo sa deje u nich doma. Či deti pomáhajú a či sa zaujímajú o to, ako to v domácnosti chodí? Ako ich motivujú, aby aj s pribúdajúcim vekom nebrali všetko ako samozrejmosť. Tiež, či vôbec nejakú motiváciu potrebujú alebo presne naopak, neplatí na ne absolútne nič.

Tereza: Medzi deťmi vidieť veľké rozdiely

Sympatická Tereza je mamou dvoch detí. Tamara má 12 rokov a Timur 10. Tri T by to mohli mať doma vyriešené, keď sa tak krásne zhodli na počiatočných písmenách svojich mien. Nie vždy je to tak.

„Naše deti zapájam do domácich prác odmalička. Nič namáhavé, vždy prislúchajúce veku a schopnostiam. Ale badať medzi nimi veľké rozdiely, ktoré sa odrážajú na pomoci. Tamara je zodpovedná. Je staršia a akosi prirodzene má potrebu, pomôcť mi. Dokonca sa mi zdá, že ju to aj baví. Nič za to nečaká. Odmenou je pre ňu, ak potom môžeme stráviť viac času spolu, keďže urobila to, čo by mne vzalo chvíľky s ňou. Timur je úplný opak. Netvrdím, že neurobí, ale vždy má okolo toho kopec rečí. (Smiech.) Na všetko sa pýta, prečo on? Stalo sa mi už aj to, že tvrdil, ako sú práce, ktoré od neho chcem, iba ženské. Bolo to dávnejšie a porozprávali sme sa, aby som mu vysvetlila, že nič nie je v domácnosti len čisto ženská záležitosť. Do tej malej tvrdej hlavičky to však ide pomalšie.“

Anna: Ľutovali ma, že mám troch synov

Synovia Igor, Michal a Andrej sa usmievavej Anne narodili s malými odstupmi. Teraz majú 14, 16 a 17 rokov. Mame pomáhajú najviac ako vedia. A ona si to nesmierne váži a nepovažuje to za samozrejmosť.

„Vždy som chcela veľa detí. Mám ich tak akurát. A že mám „len“ synov, mi vôbec nevadí. Žijeme na dedine, takže na jednej strane sa pomoc okolo domu zíde, ale na strane druhej ma všetci ľutovali, že nemám dcéru. Vraj, kto mi v domácnosti pomôže? Boli by prekvapení a vlastne aj sú. Synovia pomáhajú absolútne všade a so všetkým. Nemusím sa o nič prosiť, ani som vlastne nikdy nemusela rozdávať úlohy. Sami vždy chceli. Odkukali, čo ako robiť a vedia upratať, navariť, aj o záhradu sa postarať. Zastúpia ma, pomôžu si aj navzájom a stíhajú školu, playko, či futbal na ihrisku s kamarátmi. Asi som sa narodila pod šťastnou hviezdou. Neviem, čím som si ich zaslúžila. Ale stále tvrdím, že deti netreba nejako zvlášť vychovávať. Keď pekne žijete, dávate im v sebe príklad a vzor. Pridajú sa a vyrastú z nich dobrí ľudia.“

Prečítajte si: Marika Kováčová: Som presvedčená, že žiadny starostlivý rodič nerobí „chyby“ zámerne.

Sabina: Domáce práce máme spravodlivo rozdelené

Atraktívna Sabina je lektorkou anglického jazyka. Má polovičný úväzok v škole a pracuje aj ako živnostníčka z domu. Pre takúto kombináciu sa rozhodla už dávno. Nechcela uprednostniť kariéru pred deťmi. Materstvo aj prácu chcela skĺbiť, aby mohla byť čo najviac s deťmi doma. Štyri veselé deti Katarína, Tibor, Zuzana a Marína vo veku od 8 do 16 rokov dajú mame zabrať, ona si však pochvaľuje.

„Štyri deti sú priveľa. To som počúvala stále dokola. Ľudia si mysleli, že som sa asi zbláznila. (Smiech.) No, nezbláznila. Doma to funguje ako hodinky. Domáce práce máme pekne rozdelené. Každý vie, aké sú jeho povinnosti a už sú pre deti také rutinné, že ich vôbec nepovažujú za nejaký problém. Kým boli malí, všetko sme robili spolu, aby sa naučili. Neskôr som ich nechávala pracovať samostatne. Máme denný rozvrh, ktorý obsahuje čas na učenie, hranie a domácnosť. Platí aj pre mňa. Vyhýbame sa tak zbytočným hádkam a nedorozumeniam. No a cez víkend si užívame aj odmeny za pomoc. Odmenu dostávajú aj za dobré známky. Každý v tej forme, čo ho najviac teší. No v žiadnom prípade to nie sú peniaze. O hodinku viac von, prespanie kamarátov u nás, kino… Ja som maximálne spokojná a viem, že aj deti. Majú režim, ktorý z nich vychováva zodpovedných ľudí a svoj čas využívajú plnohodnotne.“

Patrícia: Stále počúvam, že to urobia neskôr  

Podnikateľka Patrícia má už dospelé dcéry. Petra končí vysokú školu, Pavla maturuje. Tvrdí, že s nimi bojuje od narodenia a netuší, kde urobila chybu.

„Boli vytúžené. Obe. Moje šťastie sa nedalo opísať, keď som ich priviedla na svet. No ani s jednou nemám veľmi vrúcny vzťah. Neviem, čím to je. Možno by to chcelo iný pohľad, ale ja som sa obetovala v mnohých smeroch. Nič im nevyčítam, no mám pocit, že nemajú v sebe kúsok vďaky. Nikdy to v nich nebolo. Kvôli domácnosti sme sa neustále hádali. Nonstop som počúvala slovo „neskôr“ a to neskôr nikdy neprichádzalo. Nevedeli sme si určiť jasné pravidlá a neustále sa vyhovárali jedna na druhú alebo poukazovali na to, že jedna urobí viac, kým druhá menej. Keď boli malé, chápala som, že mali na všetko čas. Ako rástli, boli stále tvrdohlavejšie a neplatili ani zákazy. Na prstoch jednej ruky zrátam, koľkokrát povysávali alebo zotreli podlahu. Kvety mohli zvädnúť, ani si ich nevšimli. Ustlaná posteľ? Nehrozí. A nemení sa nič k lepšiemu ani teraz, keď sú už dospelé. Možno pochopia, keď odídu z domu a budú sa starať samé o seba. Ktovie?“

Prečítajte si: Kristína Kotrčová: Motivujeme ľudí, aby vyhľadali pomoc, alebo aby sa minimálne necítili so svojim problémom sami

Pravidlá pomáhajú, utužujú vzťahy a predchádzajú problémom

Motivácia pracovať

K upratovaniu sa aj mamy často musia premáhať, takže často deti vieme pochopiť. Napokon nás ale všetko počká, preto je lepšie, neodkladať to na inokedy. Aj deti pochopia, že sa niečo musí urobiť hneď. Skúste pracovať spoločne. Nenútenou hravou formou ich prilákajte aj k menej obľúbeným prácam.

Domáce práce nesmú byť za trest

Trest v podobe upratovania, umývania riadu, či vynesenie smetí nie je práve najlepšia voľba. A už vôbec nie, ak takýto trest vyústi z hádky, či bitky súrodencov. Skúste to opačne. Trest zmeňte na spoločné vykonávanie prác. Aj sa deti upokoja a aj viac urobia.

Nekritizujte, pochváľte

Nie vždy nám ide všetko na prvý raz od ruky. Malým pomocníkom tiež nie. Uvedomte si to vtedy, keď vám hrajú nervy ako symfonický orchester. Keď niečo neurobia správne, ukážte im ako by to malo vyzerať, ale nezabudnite pochváliť snahu a ochotu.

Deti musia presne vedieť, čo od nich očakávate

Dospelí vnímajú aj veci, ktoré deťom ani nenapadnú. Určte si presné pravidlá a definujte, čo očakávate. Aký druh práce? Kedy ju urobiť? Ako ju vykonať? K otázkam a odpovediam si pribaľte kufor trpezlivosti, zvýšenú dávku vitamínu „empatia“ a rozhodne to nevzdávajte.

Zdroj foto: Pixabay