Karina Jergová: keď je spokojná mamina, tak je spokojné aj dieťa

Mgr. Karina Jergová je psychologička, ktorá sa na svojom Instagramovo profile venuje psychológii z pohľadu matky a zároveň dáva iným maminkám tipy na hry pre deti. 

1. Akému typu psychológie sa venujete?

Mám vyštudovanú všeobecnú psychológiu. Vo svojej praxi som sa venovala  deťom aj dospelým.  Pred nástupom na materskú dovolenku som pracovala ako školská psychologička na strednej odbornej škole, kde som poskytovala individuálne poradenstvo, skupinové aktivity so žiakmi, preventívne aktivity (prevencia pred patologickým správaním žiakov ako je napr. šikanovanie, agresia a pod.), diagnostickú činnosť. Ak by som to mala čo najjednoduchšie povedať, tak som zabezpečovala starostlivosť o psychické zdravie, optimálnu klímu a medziľudské vzťahy školského zariadenia (žiaci, rodičia, zamestnanci školy).

2.Aké konkrétne problémy detičiek riešite vo svojej práci?

Momentálne som na rodičovskej dovolenke. Najprv som pracovala v centre pedagogicko –psychologického poradenstva a prevencie. Tam som riešila napr. poradenstvá, ťažkosti s adaptáciou dieťaťa, ťažkosti v procese učenia, problémy v správaní, školskú zrelosť dieťaťa, komplexnú psychologickú starostlivosť v oblasti osobnostného vývinu, rozvoja, poznania, pomôcť v procese rozhodovania a zvládania náročných životných situácii – napr. rozvod, smrť v rodine a iné. Pred rodičovskou som pracovala ako školská psychologička na strednej odbornej škole, kde som sa venovala poradenstvám a skupinovým aktivitám so žiakmi, kde som taktiež navrhovala  aktivity/hry na rôzne témy (napr. sebapoznávanie, rozvoj komunikačných zručností, budovanie vzťahov v triede a pod.) Najčastejšie som riešila ťažkosti v oblasti adaptácie dieťaťa, problémové správanie ale aj ťažkosti v procese učenia.

3.Kde prišiel nápad založiť si instagramový profil, kde sa budete venovať psychológii a najmä dôležitosti hry u detí?

Ako to celé začalo? Stala som sa maminou a ocitla som sa v jednom kruhu povinností (plienky, kŕmenie, celková starostlivosť o dieťa, domácnosť  – čo pozná každá jedná mamina).  Ako dcérka rástla, potrebovala som každý deň vymýšľať hry, ktoré ju zabavia aspoň na pár minút, aby som stihla aj domácnosť, nachvíľu si sadnúť a taktiež, aby hra mala zábavno-edukačný charakter. Uvedomila som si, že zabúdam aj na svoje aj partnerské potreby –  po narodení dieťaťa veľa z nás zabúda ďalej budovať a starať sa o partnerský vzťah – tak som si povedala stop a založila som si instagramový profil z pohľadu psychológie, v ktorom sa venujem hrám/aktivitám, ako zaujať pozornosť dieťaťa, rozvoju jednotlivých zručností, rôznorodým  témam, ktoré nie sú  zamerané len na inšpirácie pre hru s dieťaťom, ale aj na potreby nás mám a nezodpovedaných otázok. Tak ako ja, tak aj ostatné maminy sa ocitli v kruhu hľadania hier, nápadov ako zabaviť svoje dieťa.

Hra je veľmi dôležitá pre deti, cez hru deti spoznávajú seba, okolie, rozvíjajú a zdokonaľujú jednotlivé zručností. Pre mňa profil znamená psychohygienu (čas pre seba, sebarozvoj) a taktiež je určený pre maminy, ktoré hľadajú inšpirácie/nápady pre svoje deti a chcú sa dozvedieť niečo nové. Rada im aj pripomínam, aby nezabúdali aj na seba – prevencia pred vyhorením, ako sa hovorí, keď je spokojná mamina, tak je spokojné aj dieťa.

Prečítajte si: Marika Kováčová: Som presvedčená, že žiadny starostlivý rodič nerobí „chyby“ zámerne.

4.Kde zbierate nápady na hry pre deti?

Nápady? nápady rýchlo prichádzajú, len ten čas na realizáciu je oveľa náročnejší pre mňa (začala som si už aj zapisovať, aby som nezabudla). Snažím sa hry tvoriť z bežne dostupných vecí, ktoré máme doma, aby to bolo rýchle na prípravu a finančne nenáročné.  A ani neviem ako a hra je na svete a zábava sa môže začať. Hry prispôsobujem tomu, čo aktuálne baví dcéru. Inšpiráciu na psychologické témy beriem z otázok  mamičiek na rozličných fórach a taktiež aj z vlastnej skúsenosti, čo sa deje u nás doma.

5.Aké konkrétne hry by ste odporučili maminkám pre podporu vývoja ich detičiek?

Je ťažko odpovedať na konkrétne hry, lebo každá hra nie je len o zábave, ale dieťa cez hru spoznáva, objavuje seba a všetko okolo neho. Prostredníctvom hry sa  dieťa rozvíja v rôznych oblastiach: jemnej a hrubej motoriky, v kognitívnej sfére (pamäť, pozornosť, myslenie), osobnostne, emocionálne, sociálne, rozvíja sa predstavivosť, fantázia, schopnosť riešiť problém, rečové schopností.

Výber hry závisí od veku dieťaťa, temperamentu, od preferencií hier a pod. Aké konkrétne hry? Čo deti radi robia? Deti radi napodobňujú, zapájajú sa do bežných každodenných aktivít (áno s dieťaťom to bude trvať všetko dlhšie, ale dovoľme im to), premiestňujú/prekladajú napr. z jednej nádoby do druhej, triedia predmety, presýpajú, prelievajú, kreslia, hrajú sa so zipsom, pozerajú knižky. Dôležitá je rôznorodosť v podobe povrchu/textúry/veľkosti/zvuku/farby – učenie cez zmysly (senzorická hra). Každá hra obohacuje dieťa, učí, rozvíja a pomáha precvičovať zručností.

Z vlastnej skúsenosti sa mi osvedčili hry, ktoré zabavia na niekoľko minút a neomrzeli napr.:  Tamča- 21 mesiacov:

1. Všetko, čo máme doma a nie sú to hračky (premiestňovanie, presypávanie, triedenie, hľadanie správneho vrchnáka a pod.

2. Zips (zapínať /rozopínať a stále dookola – výborne pre nácvik jemnej motoriky – pinzetového úchopu.

3. Vrchnáky a nádoba (najprv super hračka ako „hrkálka“, neskôr vyberanie/premiestňovanie vrchnákov pomocou rúk, rôznych naberačiek a pod.

4. Pop it (hračka, ktorá nesmie chýbať u nás ani na cestách).

4. Kocky

5. Plyšák/bábika (rolové hry).

6. Lopta

7. Knižka

8. Potreby na tvorenie (kreslenie, maľovanie, plastelína).

9. Senzorické boxy

Prečítajte si: Michaela Kačírková Voltrová: mrzí ma, že niektorí ľudia si nechcú nechať vysvetliť druhý názor

6.Ako zaujať dieťatko, ktoré sa nechce hrať? Najmä detičky so špecifickými potrebami majú o hru málokedy záujem.

U malého dieťaťa je úplne normálne, že nejaví záujem o hru alebo len na krátku dobu. K hre dieťa nenútime, môže to vyvolať opačný efekt, ako sme chceli až odpor k hre. Tu je úlohou rodiča skúšať a skúšať, čo zaujme dieťa a vyžaduje si to veľa trpezlivosti hlavne u detí so špecifickými potrebami. Neexistuje jednotný návod, každé dieťa je iné s inými potrebami hlavne u deti so špecifickými potrebami –  rodičia sa musia naučiť akceptovať vlastné dieťa, prijať situáciu taká aká je a prispôsobiť hru požiadavkám dieťaťa. Pozorovať dieťa o aké predmety javí záujem, čo upúta jeho pozornosť a na základe toho prispôsobiť hru – napr. ak dieťa rado triedi veci alebo sa hrá s vodou, tak zapojiť  do hry danú činnosť.

Odporúčala by som aj pre deti ktoré nejavia záujem o hru, ale aj deti so špecifickými potrebami senzorickú hru – učenie cez zmysly, stimulácia viacerých zmyslov naraz, rozvoj zručností má terapeutický účinok, hra upokojuje dieťa. Napr. senzorický box (v hre môžeme využiť piesok, hlinu, penu na holenie, teplú/studenú vodu, rôzne jedlá (ryžu, strukoviny..),kamienky, rôzne vône a pod. – dieťa necháme skúmať, objavovať a experimentovať, z dieťaťa sa stáva malý objaviteľ), plastelínu, kreslenie/maľovanie, hudobné hry/hračky .

U detí so špeciálnymi potrebami sa vyskytujú ťažkosti v sociálnych zručnostiach, preto je dôležité  tieto zručností rozvíjať postupne – napr. hru v prítomnosti iného dieťaťa tzv. paralelná  hra, deti sa hrajú vedľa seba každý so svojou hračkou (dieťaťu pomáha zvyknúť si na prítomnosť iného dieťaťa, dieťa pozoruje správanie iného dieťaťa – napodobňovanie), pomocou plyšáka/bábiky – rolové hry, ktoré pomôžu dieťaťu porozumieť abstraktné pojmy, emócie, zapojiť predstavivosť a ľahšie porozumieť sociálnym interakciám a pod.

7.Sú hry alebo hračky, ktoré neodporúčate, napr. skôr spomaľujú detský vývoj alebo majú opačný účinok ako by hra mala mať?

Hry/hračky ovplyvňujú aj správanie dieťaťa.  Dôležité je vyberať hračky podľa potrieb dieťaťa, účelu, edukačného charakteru, veku dieťaťa a pod. Každý rodič pozná svoje dieťa a je na ňom, akú hru/hračku zvolí. Tu by som si skôr dávala pozor, aby hračiek nebolo kvantum, čo negatívne vplýva na dieťa – znižuje záujem o hračky, zhoršená sústredenosť, dieťa za krátky čas vystrieda veľa hračiek a stráca sa zmysluplná hra, ktorá podporuje a rozvíja predstavivosť a fantáziu dieťaťa, dochádza k prestimulovaniu dieťaťa, spomaľuje sa vývin reči. Ak máme veľa hračiek, skúsme niektoré hračky odložiť a vymieňať ich, takto u dieťaťa uvidíte rozdiel v hre v jeho pozornosti a v záujme o hru.

Ešte by som spomenula hračky, ktoré majú mnoho funkcií, hlučné, blikajúce, môžu u dieťaťa, hlavne čím je menšie vyvolať stres, nervozitu, plač, mrzutosť, ťažkosti so spánkom, spomaliť vývin reči. Pri takýchto hračkách je potrebné vymedziť  určitý čas na hranie a to platí aj pre elektroniku a nahradiť ich zmysluplnejšími hrami/hračkami, ktoré pomáhajú rozvíjať zručností dieťaťa.

8.Čo hovoríte na to, keď má dieťatko hračku, ktorú nechce pustiť a chce ju mať stále pri sebe, aj keď chodí už do škôlky-školy?

Fixácia dieťaťa na obľúbenú hračku je úplne normálne obdobie u každého dieťaťa – obdobie pripútania k hračke. Pomáha dieťaťu vyrovnávať sa s každodennými životnými situáciami, zvládať stres, regulovať svoje emócie a taktiež hračka dieťaťu dodáva pocit istoty a bezpečia.  U citlivejších detí neprítomnosť obľúbenej hračky môže skomplikovať rodičom situáciu – plač, dieťa sa nedá ukľudniť, ťažkosti so zaspávaním a pod. Obľúbená hračka môže pomáhať u dieťaťa vyrovnať sa aj so situáciu v neprítomnosti rodiča (náhrada za rodiča) – nástup do škôlky, školy. Dôležité je pri nástupe do škôlky/školy pripraviť dieťa, rozprávať sa s dieťaťom hravou formou a vysvetliť mu, že ho hračka počká doma, aby sa nestratila/nezašpinila sa, poprípade zo začiatku, že ho hračka odprevadí/vyzdvihne zo škôlky/školy. Ak u dieťaťa sa prejavujú negatívne emócie môžeme sa s dieťaťom dohodnúť, že ju spoločne odložíte do skrinky v škôlke/do tašky a bude ho tam celý čas čakať a strážiť. Treba skúšať rôzne spôsoby vysvetľovania a nevzdávať sa hneď. Najťažšie sú začiatky/adaptácia dieťaťa škôlka a škola prvý ročník – hračka je pre nich symbolom domova, bezpečia.

Prečítajte si: Školská psychologička radí, čo robiť, keď dieťa používa vulgarizmy

9.Podľa akých kritérií vyberať hračku-hru pre dieťa?

Najdôležitejším kritérium pri výbere hračky/hry je pozerať na potreby dieťaťa. Každé dieťa je jedinečné, má svoj individuálny vývin, tempo aj potreby. Neporovnávať svoje dieťa s inými deťmi pri hre, pri výbere hračiek, ktorá hračka najviac zaujala druhé dieťa – lebo presne vaše dieťa bude baviť niečo iné. Pri výbere hračky/hry dieťa nemusí byť práve pripravené na hru alebo len nemá náladu a preto pri prvej negatívnej spätnej väzbe zo strany dieťaťa netreba sa obviňovať a zaplaviť sa negatívnymi pocitmi. Niekedy stačí danú hru skúsiť o týždeň neskôr a môžete ostať milo prekvapený, ako daná hračka/ hra zaujme dieťa.

Ktoré kritéria sú ešte dôležité pri výbere hračky/hry? Vek, záujmy, bezpečnosť, materiál, jednoduchosť (jednoduchšie hračky rozvíjajú predstavivosť a fantáziu dieťaťa), hračky, ktoré rastú s dieťaťom tzv. hračky s otvoreným koncom, s  ktorými sa dá hrať rôznymi spôsobmi, rôznorodosť – senzomotorické, edukačné hračky, manipulačné, kreatívne.

Každé vývinové obdobie dieťaťa je špecifické vo výbere hračky/hry.