Kristína Kotrčová: Motivujeme ľudí, aby vyhľadali pomoc, alebo aby sa minimálne necítili so svojim problémom sami

Úzkostné stavy, fóbie, depresie, poruchy správania, poruchy osobnosti. Sú medzi nami a pokiaľ máme pocit, že sa nás týkajú, nemali by sme riešenie odkladať na zajtra. Iniciatíva Psychiatria nie je na hlavu vznikla práve preto, aby šírila povedomie o tom, aké je dôležité starať sa o duševné zdravie. Nebáť sa o psychických ťažkostiach rozprávať a najmä, žiť svoj život kvalitne a plnohodnotne.

Téma psychických porúch a ochorení nesmie byť tabu

Občianske združenie Psychiatria nie je na hlavu vzniklo v roku 2018. Založila ho umelkyňa Klára Kusá, ktorej diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti. Sama si uvedomovala, aké je dôležité priniesť spoločnosti tému psychických porúch a ochorení. Pozrieť sa na to celé z hľadiska odbúrania predsudkov. Neskôr sa okolo nej vytvorila komunita, ktorá sa rýchlo rozrastala, až napokon v roku 2019 vznikla samotná iniciatíva.

Dobrovoľníci majú dvere otvorené

Veľkú úlohu v združení zohrávajú dobrovoľníci. Robia rozhovory s ľuďmi trpiacimi psychickými ťažkosťami alebo s odborníkmi a píšu blogy. Iní organizujú skupiny, eventy, ktoré sa týkajú destigmatizácie duševných ochorení. V občianskom združení sú dobrovoľníkmi aj ľudia, ktorí si sami prešli duševnými poruchami. No aj takí, ktorí majú silné cítenie a chuť zbúrať stigmu a mýty. Často sú dobrovoľníkmi aj odborníci, ktorí sa tejto problematike venujú. Dvere majú otvorené všetci, ktorí sa chcú akoukoľvek formou zapojiť do procesu pomoci tým, ktorí to potrebujú.

Čo je hlavným cieľom združenia, nám prezradila klinická psychologička a certifikovaná psychoterapeutka Kristína Kotrčová.

Cieľom združenia je v prvom rade doslova zmeniť pohľad na psychické ochorenia. Priblížiť spoločnosti, že človek trpiaci psychickými poruchami, nie je zlý ani divný. Štatistiky totižto hovoria, že až 25% ľudí za svoj život prežije nejaké duševné ochorenie, a to je vysoké číslo. Napriek tomu sa ľudia trpiaci psychickými poruchami, stále boja o nich hovoriť a celkovo prijať, že nimi trpia. Boja sa tiež vyhľadať psychológa alebo psychiatra. A práve z tohto dôvodu sa združenie rozhodlo, že bude túto tému aj v medializovanom priestore otvárať a podporovať ju napríklad hmatateľnými aktivitami, akými sú besedy s odborníkmi na duševné zdravie. Na sociálnych sieťach sa tvoria live streamy a vytvorený je aj blog. Vďaka skutočným príbehom a osobnej skúsenosti sa približujeme ľuďom, ktorí stále návštevu odborníka odkladajú. Motivujeme ich, aby vyhľadali pomoc, alebo aby sa minimálne necítili so svojim problémom sami.

Aby bola funkcia združenia jednoznačná, je dôležité vysvetliť, čo presne združenie klientom poskytuje.

Rada by som zdôraznila, že nie sme združenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť. Veľakrát sa na nás ľudia obracajú. Hľadajú kontakty, hľadajú pomoc. My ich odporučíme ďalej, ale poradenstvo neposkytujeme. Pomôžeme sa človeku zorientovať v tejto oblasti, vysvetlíme, aký je rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom. Radi šírime osvetu v tejto sfére, no ako som už spomínala, nie po tej zdravotnej stránke.

Prečítajte si: Psychologička Viera Škopová: Puberta je ťažkým obdobím dospievania, ale nie je nezvládnuteľná

Máme za sebou ťažké obdobie spojené s covidom, ktoré poznačilo každého, no najviac školopovinné deti. Ako prebieha komunikácia s mladými ľuďmi?

Rozdelila by som to na dve časti. V našom združení sú mladí dobrovoľníci, ktorí sa kontaktujú s mladými ľuďmi prostredníctvom sociálnych sietí. A mládež na naše aktivity veľmi dobre reaguje a vníma ich. A z hľadiska mojej praxe klinickej psychologičky ide o široké spektrum, takže viem povedať, že nielen mladá generácia trpela a trpí. Aj keď musím zdôrazniť, že u mladých ľudí je signifikantný nárast zhoršenia psychického stavu spôsobený aj zatváraním škôl. Pre mladých je dôležité, byť v sociálnom kontakte. Počas covidu tak strácali dôležitý zdroj fungovania.

Ako sa zmenil stav a počet psychicky chorých ľudí po covidovom ústupe? Potrebujú stále pomoc psychológov?

Opadol z nás najväčší stres, vieme s vírusom pracovať a žiť. Do istej miery sme sa adaptovali, ale do toho prišla vojna, zlá politická situácia. V tomto smere sme teda my psychológovia nesmierne vyťažení. Človek v núdzi má problém nájsť odborníka. Našťastie vznikli linky duševného zdravia. Táto téma sa mobilizovala a hovoriť o duševnom zdraví, prestáva byť vnímané s hanbou. V tomto zmysle je to malý svetlý bod vo veľkom negatíve.

Odrazí sa v budúcnosti psychicky ťažké obdobie covidu na mladej generácii?

Tomu, kto sa neizoluje a nebojí sa komunikovať o svojich problémoch, môže kríza dokonca pomôcť. Existuje totižto postraumatický rast, kedy človek vyťaží z ťažkých chvíľ a prejde tým celým procesom ľahšie. A takých ľudí je medzi mladou generáciou dosť. Pravdaže, nájdu sa aj takí, ktorí to zvládajú horšie. No nemyslím si, že by v tomto momente nastal nejaký hlboký úpadok. Naopak. Táto situácia nás scitlivela a posunula do popredia zmysel v ochrane duševného zdravia. Začali sme byť všímavejšími. Vznikol tak predpoklad, že je v škole niekto, kto si naše zhoršené správanie uvedomí. Upozorní na to školských psychológov alebo rodičov, a tak sa problém včas začne riešiť alebo sa o ňom aspoň začne hovoriť.

Prečítajte si: Michaela Kačírková Voltrová: mrzí ma, že niektorí ľudia si nechcú nechať vysvetliť druhý názor

Sociálne siete, možnosť informovať sa tak trochu inkognito, v tomto prípade môžu byť nápomocné.  

Beriem to ako prvotný kontakt. Najskôr sa zameriate na tému a zbierate informácie. Nie každý sa hneď odhodlá vyhľadať pomoc. U niekoho je to dlhší proces. Zatiaľ počúva napríklad podcasty a je vďačný za informácie, ktoré zo sociálnych sietí získava. Je to skvelé, keď si človek uvedomí, že svoje duševné zdravie chce pozdvihnúť. Ak sa rozhodne odkomunikovať to s odborníkom aj o dva roky, stále je dôležité, že to nenechal tak.

Vyhľadať pomoc nie je hanba

Kristína Kotrčová sa každý deň stretáva s ľuďmi, ktorí pomoc pri riešení psychických problémov vyhľadajú a vyzýva všetkých, aby sa nebáli zdôveriť sa, hovoriť a komunikovať. Tvrdí, že už len uvedomenie si, že má človek ťažkosti, trpí a cíti bolesť, je v poriadku. Doba, v ktorej žijeme, sťažila životný komfort. No je nevyhnutné vedieť, že v tom nie sme sami. A práve aj vďaka iniciatívam, akou je aj Psychiatria nie je na hlavu, sa môžu spojiť rôzne osudy ľudí, ktorí tak pochopia, že nebudú odvrhnutí, odmietnutí a môžu hovoriť o svojom duševnom zdraví. A kde inde, ak nie je u psychológa, by mali zažívať pocit bezpečia.

Spojte sa, nie ste v tom sami

Občianske združenie Psychiatria nie je na hlavu sa približuje ľuďom, ktorí potrebujú pomoc aj v podcaste Na hlavu. Pozýva si odborníkov a ľudí s osobnými skúsenosťami. A do zaujímavej diskusie sa môžu všetky mamy zapojiť aj na instagramovom účte Psychiatria nie je na hlavu, kde bude v pondelok 29. mája od 18.00 h bude spustený live stream na tému popôrodného zdravia žien.

Byť tak trochu na hlavu

Zakladateľka iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu Klára Kusá sama priznáva, že je tak trochu na hlavu. Občas zažíva úzkosti, z času na čas ju prepadnú depresívne epizódy. A priznáva tiež pád nadol a snahu, vyšplhať sa opäť na vrchol. No hlavne sa nebojí, rozprávať o svojich problémoch. A to je základ, ako svoje duševné zdravie podporiť. Je potrebné vytvárať schopnosť myslieť, cítiť, nadviazať vzťahy s inými ľuďmi, zarábať si na živobytie a tešiť sa zo života. Preto nikdy neodkladajte liečbu duše, ktorá nie je šťastná.

Zdroj foto: archív Kristína Kotrčová, Psychiatria nie je na hlavu