NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN ODPORÚČAME ROZHOVORY VZŤAHY

Nasratá žena alias Diana Tuhá alebo naopak? Nemožno ju nemilovať…

Možno sa nájde niekto, kto covery Diany Tuhej nepozná. A je dosť možné, že Nasratú ženu ani nesleduje na sociálnych sieťach. Ak ju však vyhľadá, s veľkou pravdepodobnosťou si ju zamiluje. Nadhľad, recesia, schopnosť vystreliť si zo seba je taká návyková, že ledva čakáte, kým pošle do sveta niečo nové.

Aká je Diana Tuhá? Aká je Nasratá žena?

Kto je vlastne Nasratá žena? Skúste sa definovať piatimi slovami.

Dievča, ktoré nechce prespať život.

A ako by ste opísali Dianu Tuhú?

Ak by som sa mala opísať, bolo by to jednoduché a zložité zároveň. Vždy o sebe tvrdím, že som taký introvertný extrovert. Občas som vo svojom živle, keď som absolútnym stredobodom pozornosti, kým inokedy sedím s maľovanými krížovkami či starou anglickou literatúrou a čajom pri mojich psoch. V zásade som človek, ktorého istá časť tínedžerky nikdy nedospela. Milujem jednoduchú zábavu, moju rodinu, priateľov, zvieratá, hudbu a všetky druhy kreatívneho umenia.

Dve rozdielne bytosti v schizofrenickom boji blížencov alebo jedna a tá istá osoba donedávna len schovaná na sociálnych sieťach za charakteristický filter?

Som v absolútnom šoku! Vy viete, že som blíženec? (Smiech.) Áno, myslím, že toto znamenie istým spôsobom predurčuje aj moju vnútornú schizofréniu. Nasratá žena je akýmsi alter egom, ktoré je skutočne bezprostredné, mne veľmi blízke. Pričom na druhej strane viem stáť bez slova v kúte a hanbiť sa, čo i len zdvihnúť telefón. A filtrom som sa neukrývala, len ma v istom bode prestala baviť skutočnosť, že mnohé veci sú o výzore a dookola niekto rieši aj to, či mám obe linky na viečkach namaľované totožne.

Najlepšie je, začať kdesi na začiatku

Máte krásny hlas a zjavne aj talent na tvorbu textov. Kam až siaha vaša spevácka premiéra a kedy ste zistili, že písanie je tiež mimoriadne silnou stránkou?

Ďakujem veľmi pekne, naozaj si vážim váš názor. Od útleho veku som bola vedená k hudbe, môj otec je fantastický klavirista, a tak mimoriadne ľutujem, že nado mnou rodičia nemali tvrdšiu ruku. Dovolili mi s hraním seknúť. Ako dieťa som bola rebel, a tak som sa spevu venovala síce vždy, avšak len na amatérskej úrovni. Pamätám si, ako som zoradila celú triedu v škôlke a spievala im pesničky z kazety Peter Nagy a deti, kým prvé texty som začala skladať približne ako 10-ročná. Odvtedy som sa nezastavila a snažila sa napredovať. Kedysi som tajne verila, že sa zo mňa stane textárka a budem písať pre známych hudobníkov. Avšak vždy som sa hanbila niekoho osloviť, prípadne mi prišlo nereálne, dostať sa k osobnostiam domácej scény. Veď kto a prečo by chcel skladbu práve odo mňa.

Prečítajte si: Podľa prieskumu 365.banky sú matky znevýhodnené v súvislosti s pracovnými podmienkami

Spievanie a hudba sú asi vašou celoživotnou láskou. Spievate výborne. Nechceli ste sa venovať profesionálnej kariére speváčky?

Ďakujem! Samozrejme, písanie a spev išiel u mňa vždy ruka v ruke. Mala som kapely, s ktorými sme to brali naozaj veľmi vážne, snažili sa, koncertovali, súťažili. Mám za sebou vystúpenia na festivaloch, v kluboch, kde bolo 20 ľudí, prípadne raz dokonca nikto, ale všetko sme brali ako príležitosť a napredovanie. Hudba je mojou mimoriadnou vášňou, a aj keď viem, že nie som žiadna Christina Aguilera či Beyoncé, vždy sa snažím spievať tak, akoby to bolo poslednýkrát. Stáť na pódiu je droga, vášeň. Paradoxne, keď som sa prestala snažiť “preraziť” skladbami, do ktorých som vkladala seba, hĺbku, možno sčasti aj poéziu a začala písať vtipné texty bez akýchkoľvek očakávaní, ľudia si ma všimli a dnes spolu robíme rozhovor. To by pre mňa bolo pred rokmi len snom.

Písanie básni, či pretextovanie známych hitov vám ide skvele. Máte skutočne talent. Využívate ho aj mimo vášho profilu na sociálnych sieťach?

Budem sa opakovať, ale zas a znova ďakujem, naozaj som dojatá, ak sa niekomu to, čo robím, páči. Čo sa týka písania, nechala som tomu voľný priebeh a to, čo napíšem, dám aj na svoj profil. Mimo neho v zásade momentálne neprodukujem okrem podcastu žiadnu ďalšiu tvorbu.

Spontánnosť, jedinečnosť a odvaha

Čo vám dalo impulz, vytvoriť si účet na sociálnych sieťach a vystupovať pod pseudonymom Nasratá žena?

Sedela som u starkej v kuchyni, a keďže som bola chorá, nemohla som ísť s rodinou von, a tak som ostala… No, povedzme, nasratá. (Smiech.) Texty zo mňa občas doslova vypadnú, a z tejto mojej frustrácie mi napadla štvorveršová, nazvime to, básnička, ktorú som si zapísala. Prišlo mi trápne dať ju na svoj súkromný profil, veď čo si o mne kamoši pomyslia, a tak som si, ja vlastne ani neviem prečo, vytvorila stránku, prihodila objemnejšieho jednorožca a publikovala po vzore satirickej fanpage La la la. Nečakala som žiadny ohlas, vlastne vôbec nič, avšak nejakým spôsobom sa to dostalo medzi ľudí, ako neskôr aj cover verzie skladieb, ktoré som začala robiť o niekoľko mesiacov neskôr. Taktiež spontánne.

Na nič sa nehráte. Ste jedinečná a svojská. Nerobíte si zo seba ťažkú hlavu a máte sa rada taká aká ste. Bolo to tak vždy?

Klamala by som, ak by som povedala, že áno. Myslím, že mnohé veci prichádzajú s vekom, skúsenosťami a možno istým spôsobom aj únavou z očakávaní iných. Nehovorím, že sa každý deň prebudím s tým, že: „Wau, život je super a ja som krásna…” Neriešim však už veci, ktoré sú nepodstatné a zaujímam sa o to, aby som sa aj ja cítila dobre. Ale z profilu ma nefoťte! (Smiech.)

Odvaha vám rozhodne nechýba. Vo vašich príspevkoch na sociálnych sieťach sa nebojíte ukázať bez príkras. Chcete poukázať na reálny svet bez bubliny, v ktorej mnohí žijú?

Ja vlastne ani neviem. Snažím sa byť len obyčajná, autentická, jednoducho taká, aká som. Na 95 % ma stretnete v teplákoch a nenamaľovanú, ale občas chcem byť aj ja ako bohyňa s dokonalými vlasmi. Často mám vyrážky a kilá navyše, no niekedy skočím do fitka. Nesnažím sa byť mantrou. Chcem len ukázať, že všetko je v poriadku, ak sa vy cítite dobre. Treba jednoducho nájsť balans.

Prečítajte si: Podľa prieskumu v materských školách, rodičia nevenujú svojim deťom dostatok času

Pokľakol, ničoho sa nezľakol

Keď sme sa už dotkli reálneho sveta, skúsme sa povenovať aj súkromiu. Vaši najbližší vás poznajú najlepšie a manžel aj v tých najhorších chvíľkach. Je to ten muž, ktorý vie byť oporou navonok drsnej a nespútanej červenovláske, keď to najviac potrebuje?

Mám skvelú rodinu aj priateľov, ktorí ma absolútne podporujú. Stále nadnesene tvrdím, že rodičia majú to, čo si vychovali, kamarátov si vyberáte. Čiže pre niečo zrejme mnohí so mnou už od základnej školy sú, a môj muž pokľakol sám od seba, takže vedel, do čoho ide dobrovoľne. (Smiech.) Pre mňa je vo vzťahu veľmi dôležitý humor, podpora i dôvera, a to som v Matejovi našla. Máme vzťah, v ktorom sa viac nevidíme, ako sme spolu, a tak sú nám spoločné chvíle vzácne. Samozrejme, je mojim oporným bodom, vie ma rozosmiať aj podržať, a taktiež je posledných 10 rokov človekom, na ktorého sa môžem spoľahnúť v každej situácii.

Dokáže vás podporiť aj v spontánnych bláznivých nápadoch?

Inak by som s ním nebola. Myslím, že obaja sme poriadni blázni a sme za každú srandu. Jediné, na čo som ho doposiaľ nepresvedčila, je karaoke. (Smiech.) Inak je schopný hodiť sa do rozbúrených vôd, pretancovať celú noc aj skočiť z mosta… Ale ten mikrofón…

Manžel vaše „nedostatky miluje“ a vy ste na tom rovnako. Ale niektorí ľudia majú dosť zvláštnu optiku a vidia nedostatky aj tam, kde nie sú. Vy na ne nemáte problém poukázať a aj to je dôvod, prečo ste si získali toľkých priaznivcov. Asi to nebol prvotný zámer?

Chcela by som teraz pôsobiť veľmi múdro a povedať čosi prevratné, ale… Ja som v zásade nemala žiadny zámer. Odjakživa som sa chcela iba zabávať. Robiť to, čo ma baví a hovoriť o veciach, ktoré ma nejakým spôsobom formujú, trápia, či tešia. Vždy som to robila prostredníctvom textov. Dnes však okrajovo rozoberám aj témy, ktoré by som v minulosti verejne neriešila. Mnohokrát sú impulzom správy od žien, ktoré trápia určité záležitosti, a keď mám k tomu čo povedať, vyjadrím sa pokojne aj verejne. Nemám však dojem, že mám prehovárať ku všetkému. Mnohým témam nerozumiem a nasilu rozprávať, len aby bolo, nemá zmysel. A áno, je pravda, že viacerí vidia nedostatky aj tam, kde nie sú, a to ma mrzí. Nehovorím, že som všade a so všetkým vždy spokojná, ale aspoň sa snažím nájsť vo veciach to pekné, aj keď si občas poriadne zanadávam.

Podcast, niekoľko plánov a nádych

Bezprostrednosť a ignorácia zažitých stereotypov sú vám blízke. A blízke sú vám aj témy, ktoré preberáte v podcaste Divoká jazda s kamarátkou Ivet. Ako sa podcastu darí?

Podcastu sa darí výborne, a to nielen vďaka Ivet, ktorá je vysnívanou priateľkou a kolegyňou, ale predovšetkým kvôli našim poslucháčom. Za dva roky sa z nich stala jedinečná komunita, ktorá s nami podcast doslova tvorí a je jeho veľkou súčasťou. Túto jazdu si absolútne užívame a veríme, že nás ešte čakajú veľké veci.

Vyzerá to tak, že máte rada spontánnosť, tak sa pýtať na plány do budúcna nemá význam. Alebo to vyskúšame? Sú nejaké?

Už tri roky plánujem prerobiť balkón a ako naň práve pozerám, už týždeň mi tam visí vyprané prádlo, mala by som ho zvesiť. (Smiech.) Čiže plánujem, plánujem, ale nejako mi do toho vždy niečo skočí. Ako mnoho Slovákov, aj ja teraz plánujem dovolenku. Ideálne by sme chceli Toskánsko aj so psami autom, tak uvidíme.

Čo dodať na záver? Máte niečo na srdci? Chcete našim čitateľkám niečo odkázať? 

V prvom rade sa chcem poďakovať za veľmi príjemný rozhovor a dievčatám odkázať, že neexistuje problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že všetko je zlé, skúste sa nadýchnuť, usmiať, hoc aj cez slzy a ono to pôjde..

Zdroj foto: archív Diana Tuhá

 

 

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *