Rozhovor s certifikovanou spánkovou poradkyňou o detskom spánku

Dott. ssa Zuzana Guzmická je medzinárodne certifikovanou spánkovou poradkyňou, holistickou spánkovou koučkou, členkou Medzinárodnej asociácie detských spánkových poradcov IACSC, certifikovanou poradkyňou pri odplienkovaní dieťaťa OCPT, laktačnou konzultantkou CBI a zároveň poradkyňou pri výchove a rodičovstve so 6 ročnými skúsenosťami. Na Instagrame je známa ako lepsispanokbabatiek.

„Mojím cieľom je podporovať rodiny v tom, aby lepšie rozumeli spánku ich detí a spájali intuíciu s vedou a praxou tak, aby sme spoločne a s láskou dospeli k lepšiemu spánku celej rodiny.“ – Dott. ssa Zuzana Guzmická

1.Je podľa vás možné naučiť každé dieťa zaspávať samé? Ak áno, ako?

V prvom rade sa potrebujeme pozrieť na to, čo pod pojmom „samé“ myslíme. Z môjho pohľadu, vieme od určitého veku s každým dieťatkom pracovať na zaspávaní tak, aby postupne robilo pri zaspávaní stále viac a viac práce ono a my menej. Je to preto, aby sa následne dieťatko v noci nebudilo 5-10krát za noc, čo preň nie je zdravé. Rovnako to dlhodobo narušuje aj spánok rodičov, najmä maminiek. Keďže sú to ony, ktoré sú následne celé dni s dieťatkom a potrebujú mať energiu a trpezlivosť, dostatočný spánok je alfa a omega.

Som preto presvedčená o tom, že každé dieťatko, ktoré je zdravé môže dobre spať a je veľký mýtus, že by sa deti mali budiť v noci dlhodobo, veľmi často.

Zároveň si ale nemyslím, že by detičky museli zaspávať bez prítomnosti rodiča.

To ako sa do zmeny spôsobu zaspávania pustiť veľmi závisí od veku a temperamentu rodiča. Ideálne maminka môže postupne uberať pomoc pri zaspávaní. Ak teda napríklad uspáva dieťatko pri dojčení, môže najprv prejsť na uspávanie na rukách, následne zredukovať pohyb a prejsť na zaspávanie na veľkej posteli vedľa seba. Až následne, ak si to praje, presunúť zaspávanie do postieľky.

Neexistuje však jeden plošný spôsob ako to urobiť a stratégie je vždy dobre prispôsobovať na mieru rodinnej situácii, veku dieťatka ako aj stupňu jeho psychomotorického vývoja.

2.Ako naučiť dieťa spať vo svojej detskej izbe? Ako čo najláskavejšie pristupovať k tomuto procesu, kedy dieťa prechádza z postieľky zo spálne rodičov do svojej vlastnej izby? Ako zistiť, kedy je dieťa pripravené na to spať samé v izbe?

Rodičov zvyčajne podporujem v tom, aby v období aspoň prvých 6 mesiacov mali bábätká pri sebe v spálni, resp. v ich blízkosti. Každá rodina sa následne môže rozhodnúť, kedy dieťatko do vlastnej izby presunie.

Ideálne je, ak po presunutí dieťatka do jeho izbičky spí maminka ešte nejaké obdobie pri dieťatku v izbičke napríklad na matraci na zemi vedľa postele, či postieľky. Uľahčí tak dieťatku prechod zo spálne do vlastnej izbičky. Je tiež vhodné, aby dieťatko túto miestnosť už poznalo a malo ju za svoju. Je dobré chodiť sa tam pravidelne zahrať. U starších detí neodporúčam, aby boli deti do izby posielané za trest, pretože si takýmto spôsobom vytvárajú s izbičkou negatívnu asociáciu. Neexistuje ideálny vek ale príznak na presunutie spánok do vlastnej izby. Skôr to môžu byť rôzne situácie, z ktorých to vyplynie. Niektoré deti majú veľmi citlivý sluch a rodičia vnímajú, že sa budia na ich každé pretočenie. Presun do vlastnej izbičky môže ich dieťatku a aj im skvalitniť spánok. Príchod súrodenca býva častou príčinou, prečo sa rodičia rozhodnú pre zavedenie vlastnej izby. Dôležité je, aby takéto zmeny neboli robené blízko iných veľkých zmien. Ak sa teda narodí súrodenec, mal by byť rozostup aspoň 3-4 mesiace. Rovnako je to aj s nástupom do škôlky.

spánková poradkyňa Zuzana Guzmická

Prečítajte si: Karina Jergová: keď je spokojná mamina, tak je spokojné aj dieťa

3.Do kedy by malo mať dieťatko spánok aj počas dňa?

Deti prichádzajú o denný spánok zvyčajne medzi 3.-5. rokom života. Signálom, že dieťatko už denný spánok nepotrebuje je zvyčajne veľmi neskorá večierka. Dlhé večerné zaspávanie. Dlhé nočné bdenia. V tomto veku je dôležité sledovať, či problém neskorej večierky netkvie aj v príliš neskorom rannom vstávaní, príliš dlhom obednom spánku alebo nedostatočne dobre nastavených hraniciach pri večernom zaspávaní.

4.Ako zabezpečiť, čo najzdravší spánok pre dieťatko? (Napr. či môže spať v kočíku, v nosiči alebo je najlepšie pre jeho spánok spať v postieľke.)

Z výskumov vieme, že aj spánok v pohybe je rovnako kvalitný ako spánok v postieľke. Nie je teda pre zdravý spánok nevyhnutné, aby každý spánok bol v postieľke. Na druhú stranu, je potrebné pozerať sa na to z rôznych uhlov pohľadu. Kde spí dieťatko najlepšie. Ak spáva v kočíku, či v nosiči stále len 30 minút, je možné, že v postieľke si pospí lepšie. Niektoré deti majú rady na spánok kľud a pokoj a kočík je pre ne veľmi stimulujúci.

Na druhú stranu, pre mamičku môže byť fyzicky aj psychicky veľmi vyčerpávajúce nosiť 10 kilové dieťa v nosiči hodiny na každý spánok každý deň, alebo kočíkovať celé dni. Spánok v postieľke môže byť praktický aj preto, že mamička tak dokáže mať čas aj pre seba a svoje potreby, domácnosť, partnera.

Je veľmi dôležité, aby mamičky nežili starostlivosť o dieťatko v totálnom potlačení osobných potrieb, ale aby hľadali zlatú strednú cestu, kedy sú spokojné aj ony. Výsledkom je vyrovnanejšie, vyspatejšia mamička.

Pre zdravý spánok dieťatka je tiež dôležitý pravidelný rytmus spánku. Kvalitný spánok je dostatočne dlhý a čo najmenej prerušovaný spánok. Samozrejme primerane veku dieťatka. Je normálne, že novorodenec sa bude budiť niekoľkokrát za noc, na druhú stranu, 3 ročné dieťatko by sa už 5-6 krát za noc budiť nemalo.

Prečítajte si: Rozhovor so značkou Ježko Bežko o barefoot a podnikaní

5.Aké najväčšie chyby vidíte u rodičov, čo sa týka ich prístupu k detskému spánku/k uspávaniu?

Každý rodič robí to najlepšie, čo vie. Asi najčastejšie vidím, že deti nemajú predvídateľné dni, nemajú predspánkové rituály, čo im sťažuje zaspávanie. V neposlednom rade, najmä u starších detí sú to mobily a tablety pred spánkom a chýbajúce hranice pri zaspávaní, kedy rodičia nechávajú deti vybiehať z izby do obývačky, aby sa hrali, preto lebo chcú.

Rada by som ale zdôraznila, že si uvedomujem, že nastavovanie hraníc vie byť ťažké a náročné, sama som matka.

6.S akými problémami za vami rodičia najčastejšie chodia, čo sa vás najčastejšie pýtajú?

Najčastejším problémom je veľmi časté nočné budenie ich detičiek. Často ma kontaktujú chronicky spánkovo deprivované mamičky, ktorým sa detičky dlhé mesiace budia 5-10krát za noc. Väčšinou sú na pokraji svojich fyzických ale aj psychických síl a potrebujú pomoc, podporu a pochopenie. U starších deti je to často dlhodobé nočné pitie mlieka alebo dlhé večerné zaspávanie, neskoré večierky. S týmto všetkým vieme ja aj moje poradkyne pomôcť.

Zdroj foto: osobný archív Zuzany Guzmickej