Telo, myseľ a emócie šepkajú mami, oci ZASTAV SA

Lenka Siklienková, certifikovaná celostná koučka, lektorka, terapeutka a jej druhá časť seriálu s akčnými mamami, o vyhorení na materskej dovolenke. 

Prečítajte si prvú časť seriálu o vyhorení na materskej dovolenke.

Posledné roky si píšem takmer každý večer denník. Zachytávam si v ňom to, čo si počas dňa u seba všimnem. Ako som sa cítila, na čo som myslela, ako som sa mala, ako som reagovala v interakcii s ostatnými. Táto činnosť mi prináša postupne množstvo uvedomení. Nie len v momente písania, ale i spätne, keď si denníky náhodne otvorím.

Zdieľam s Vami zopár úryvkov z obdobia zopár týždňov predtým, ako mi telo ukázalo výstražnú stopku.

…„Dnes ráno som opäť vstala o 4.00 a už som nezaspala, hoc som bola na smrť unavená. Moje myšlienky začali na mňa tlačiť a točili sa dokola.  Ako sa v takejto únave dokážem dnes dobre postarať o deti a o domácnosť? Braňo (manžel) ráno vstane a bude zvedavo skenovať výraz mojej tváre. Uvidí ma zase unavenú a zachmúrenú. Cítim sa v týchto situáciách neschopne, že to nedávam s úsmevom na tvári. Mám pocit, že by som to mala zvládať lepšie.“ 

…“Dúfam, že sa zajtra nezabudnem ozvať Lenke a poprosiť o masáž, lebo mám plecia a krk ako kameň. Tá ma vždy zachráni. Len cítim výčitky, že ju s tým stále otravujem.“

Prečítajte si: Michaela Kačírková Voltrová: mrzí ma, že niektorí ľudia si nechcú nechať vysvetliť druhý názor

…“Dnes ako každý deň všetky tri deti vstali a zahltili ma naraz tisíc požiadavkami. Ani nerozumiem čo hovoria, nie to ešte aby som stíhala plniť čo chcú. Niekedy mám pocit, že sa z toho asi zbláznim. Že mi z toho praskne hlava. Cítim bezmocnosť.“

…“Zuzka dnes trocha pokašliava, snáď nebude chorá. Keď potom ochorejú všetci, to už asi nedám. Len na to pomyslím a cítim úzkosť. Keď sú chorí, tak je to morda. Nestíham bežné povinnosti a nie to ešte podať všetkým trom lieky, kvapky, vitamíny.“

…„Prvá myšlienka ráno po zobudení bola čo dnes uvarím na obed? Neboli sme včera nakúpiť. Tuším to varenie začínam neznášať. Ani tomu môjmu žalúdku sa nechce tráviť čo doň dám.“

..“Dnes som sa strašne nahnevala na Hanku, keď sotila Maťka a padol na chrbát. Strašne plakal. Mala som pocit, že asi vybuchnem. Potlačila som to, asi hodinu mi búšilo srdce. Nemôžem predsa na nich kričať. Až do večera som bola dosť podráždená. Ešte aj s Braňom sme sa pohádali, kvôli úplnej blbosti. V takýchto chvíľach sa vždy cítim nemilovaná. Najradšej by som odišla z domu aspoň na týždeň, lebo mám pocit, že mi tu všetko padá na hlavu. Je mi ťažko.“

Aj takto to vyzeralo u mňa už v zrelom štádiu vyhorenia. V tej dobe som nebola schopná mať dostatočnú všímavosť a pochopenie pre svoje emócie, myšlienky ani telo. Nedokázala som zachytiť príznaky a symptómy vyhorenie. Netušila som kam to môže zájsť. Nevnímala som ich celostne. Nepočula som, keď mi jednotne šepkali „Lenka zastav sa“.

Preto mami, oci zastav sa na chvíľku. A spýtaj sa.

Čo ti šepká tvoje telo?

Je stále unavené a vyčerpané?

Máš často bolesti hlavy, krku, svalov?

Prejedáš sa alebo naopak do jedla sa nútiš?

Volá ťa tvoje trávenie na toaletu niekoľko krát denne?

Spíš málo alebo veľa, no si aj tak unavený? Budíš sa v noci často alebo nevieš večer zaspať?

Prinášajú ti denne cigarety či pohárik potrebné upokojenie?

Prečítajte si: 6 tipov na inšpiratívne a edukatívne instagramové profily pre každú akčnú mamu

Čo ti šepkajú tvoje emócie?

Pociťuješ často bezmocnosť, beznádej, zúfalstvo, frustráciu?

Si často podráždená/ý na deti a máš krátku „zápalnú šnúru“?

Cítiš sa vo svete osamotená/ý aj keď si vlastne málokedy sám?

Strácaš motiváciu robiť činnosti, ktoré to robia radosť?

Pocity radosti a vďačnosti hľadáš ako ihlu v kope sena?

Iskrí to často medzi tebou a partnerom/partnerkou?

Čo ti šepkajú tvoje myšlienky?

Pochybuješ o sebe, že nie si dosť dobrá mama/dobrý otec pre svoje deti?

Vyčítaš si, že ako rmama/otec zlyhávaš a nerobíš dosť?

Hovoríš si, že si neschopná/ý a nedostatočná/ý?

Si zahltená/ý povinnosťami, zabúdaš alebo strácaš schopnosť sa pružne rozhodovať?

Zachytil si myšlienky, že rodičovstvo je tak ťažké, že tu už ani nechceš byť?

Ak ste na viaceré otázky odpovedali áno, je možné, že sa nachádzate v určitom štádiu rodičovského vyhorenia. Ak ste na poslednú otázku odpovedali áno, určite sa poraďte o ďalšom postupe s odborníkom. Pozorujete tieto symptómy u niekoho z vašich blízkych? Porozprávajte sa s ním. Vyjadrite mu pochopenie. Ponúknite mu podporu. Poskytnite mu informácie o možnej pomoci.

Nech sa rodičovstvo zdá byť akokoľvek ťažké, je možné s touto ťažobou pracovať. Užiť si ho slobodne, s ľahkosťou. S odstupom času na svoje zápisky v denníku dívam s vďačnosťou. Množstvo vzorcov, presvedčení, ktoré teraz vidím v texte sú už zvedomené, pochopené. Identické či veľmi podobné nachádzam u väčšiny rodičov, ktorí sedia u mňa v koučingovom kresle.

Vyhorenie mi prinieslo nový pohľad na seba a svet. Je oveľa farebnejší, vnímavejší, pravdivejší, láskavejší. Ak sa vám nedarí vašu situáciu vyriešiť samým, pokúste sa byť k sebe láskavý. Nezúfajte, vždy môžete na vašej ceste k rodičovstvu s ľahkosťou požiadať o moc blízkych či odborníkov. Nie je to hanba. Naopak je to sila a odvaha žiť spokojnejší život.

Článok pripravila Lenka Siklienková, certifikovaná celostná koučka, terapeutka a lektorka

zdroj foto: osobný archív Lenky Siklienkovaj, Pexels