Začnite písať

AKČNÉ TIPY INŠPIRÁCIE RODIČOVSTVO ZDRAVIE

Aké majú akčné mamy pozitívne aj negatívne skúsenosti s dojčením?

Dojčenie je téma, ktorá vyvoláva rôzne reakcie a emócie. Pre niektoré matky je to úžasné a krásne obdobie, plné blízkosti a spojenia s dieťaťom. Iné mamičky zase čelia tlaku a očakávaniam spoločnosti, čo môže viesť k zmiešaným pocitom, ťažkostiam až k mesiacom dlhého trápenia.

Preto sme sa pýtali vás akčné mamy, aké máte s dojčením skúsenosti vy. Či ste dojčili a s akými nevyžiadanými radami, komentármi ohľadom dojčenia ste sa stretli. Niekoľké z vás nezažili negatívne reakcie, ani nevhodné komentáre. Svoje deti kojili s láskou a pociťovali radosť zo spoločného momentu. Avšak niektoré z vás zdieľajú zlé skúsenosti a občasné neprimerané reakcie, ktoré dostali pri dojčení na verejnosti. Tieto negatívne skúsenosti ich stále trápia, čo poukazuje na to, aké dôležité je rešpektovať rozhodnutia matiek a byť ohľaduplný k ich súkromiu.

To či matka dojčí alebo nedojčí z nej v žiadnom prípade nerobí dobrú alebo zlú matku. Každá matka robí pre svoje dieťa všetko, čo je v jej silách, a preto je tou najlepšou matkou pre svoje dieťa. Preto milé maminky, ak je vaše dieťatko na umelom mlieku, aj tak ste stále tou najlepšou mamou. 

„Ja som dojčila všetky 4 deti, a teda našťastie nič takého zlého /čo sa týka reakcií/, som nezažila. Akurát mi bolo trápne niekde ísť a kojiť dieťa na verejnosti, že som bola celá obložená látkovou plienkou, aby nič nebolo vidno. 🙂 Skôr ma zamrzeli otázky, že prečo nedám fľašu s umelým mliekom, že však odísť od dieťaťa môžem hocikedy hocikam (u nás to neplatilo, lebo deti nechceli umelé mlieko a ani moje odsaté mlieko vo fľaške, ale iba priamo odo mňa), čiže nikdy som nebola počas dojčenia viac ako 2-3 hodiny mimo dieťaťa.“ – Alexandra

„Kojila som. Na nič negatívne si nepamätám. Nikto ma neriešil. Asi som v dobrej bubline.“ – Michaela

Kojila som 3x – každú dcéru cca do 19 mesiacov veku. Bolo to pre mňa úžasné a v mnohom krásne obdobie, aj keď, samozrejme, s určitým osobným obmedzením, 😉 lebo sa mi nedalo odsávať a s umelým mliekom som to kombinovať nechcela, tj. v týchto obdobiach som sa mohla vzdialiť od dieťaťa na max par hodín, v noci vôbec. Negatívne reakcie a komenty som zažila len od mojej babky, 🙂 ktorej sa už od cca 3 mesiacov bábätka zdalo kojenie zbytočné, ba až “nevkusne” a s postupujúcim vekom dieťaťa to komentovala čoraz intenzívnejšie, ale brala som to s nadhľadom a robila som, ako som ja uznala za vhodné a správne, vrátane kojenia na verejnosti, ak si to situácia vyžadovala. 😉 – Soňa

dojčenie

Prečítajte si: Čo nezabudnúť zbaliť na dovolenku s deťmi?

„Ja som kojila staršie dieťa 8 mesiacov, potom mi odišlo mlieko, druhé dieťa rok a sama som odstavila, keďže sa kukala stále inde a mne mlieko striekalo (áno, stále) kade možne. žiadne nevyžiadané rady, jedine raz jednej kamošky kamoška utrúsila, keď som kojila pod plienkou malé batoľa v kaviarni, že či som prišla predviesť striptíz. Pritom to je celkom známa feministka, bojuje kade tade za práva utláčaných, ale toto si neodpustila. Jediná zlá skúsenosť.“ – Simona

Kojila som veľmi dlho, 2 roky tandemovo. Keďže som neriešila nič a nikoho, nedostala som jednu negatívnu poznámku. Ani od gynekológov keď som bola tehotná s dieťatkom č. 2. Ale teda prvú som skoro 4 roky, druhý takmer 3. – Lenka

Prvú dcéru nie a druhú do roka, a žiadne zlé otázky si nepamätám, rada práve spomínam na to pekné. – Simona

„Ja som opačný prípad. Nekojila som ani jedného. Prvé dieťa mi takmer umrelo ( nie kvôli nedojčeniu) a aj s dieťaťom na prístrojoch som počúvala otázky či kojím. Tak veľmi som chcela oboch kojiť a ten tlak a to, že to nešlo ma skoro pripravili o rozum. Myslím, že by sa rovnako malo hovoriť o tomto a nahlas. Mne je z tohto temného obdobia, ktoré malo byť pre mňa krásne, ťažko ešte doteraz. Mávam z toho dodnes nočné mory a istú dobu aj pocit ťažkého zlyhania.“ – Zuzana

„Dve deti, synovia. Prvý dojčený cca do 2 rokov, sám sa prirodzene odstavil, keďže som bola tehotná s druhým (myslím, že bola znížená tvorba mlieka) a druhý syn bol plne dojčený možno aj pol roka a úplne sa odstavil v 3,5-4 rokoch. Tam sme si to dojčenie užívali obaja.“ 🙂 – Kristína

„Stále kojím štvorročného. Svokra je pobúrená a mne to je šuma fuk.“ – Lucia

„Mňa takéto otázky totálne iritujú, však je to totálne súkromná a intímna vec matky a dieťaťa. To akoby sa niekto pýtal, či užíva antikoncepciu.“ – Katarína

dojčenie

Prečítajte si: Osobný a úprimný príbeh o dlhých rokoch neplodnosti

„Kojenie po pôrode je vnímané ako automatické, no nie však všetkým mamkám sa to podarí. Aj my sme si prešli trápením, či už na mojej alebo synovej strane. Skúšali sme rôzne tipy, zavolali si laktačnú poradkyňa, dokrmovali cievkou, no trápenia bolo viac ako úspechu a tak sme to vzdali. Malý ostal teda na umelom mlieku a hoci som si to zo začiatku veľmi vyčítala, že som to nezvládla, postupom času si uvedomujem, že najdôležitejšie je spokojné dieťa, bez ohľadu na to, či papá materské alebo umelé mlieko. Hlavné je, že prospieva, rastie a nemá iné problémy. :)“ – Michaela

„No dojčenie, celé tehotenstvo až do poslednej chvíle som si stála za svojim, že ja budem určite kojiť nebudem predsa kupovať tie drahé umelé mlieka. A práve naopak, mlieka som mala buď málo alebo slabé a môže mi kto čo chce hovoriť, keď malý cuckal pol hodiny a stále potom plakal že je hladný. Nakoniec som kupovala asi najdrahšie mlieko, aspoň o tomto ja viem 26 eur jedna plechovka.
Každý mi tvrdil nemôžeš jesť to a to lebo malému bude zle, prišla som k ženskej na výber stehu a ona opak jedzte všetko. Bola som z toho celého zúfalá že to nejde ako som si predstavovala. Trápila som sa nejaký mesiac dva, potom som to úplne vzdala a bol len na umelom. Takže takéto ja mam spomienky na dojčenie.“ – Petronela
„Dojčila som krátko. Krátko na to, ako je to „spoločensky prijateľné“. Prvého syna som dojčila 4 mesiace. Nešlo to vôbec ľahko. Mám reumatoídnu artritídu a veľmi ma to vyčerpávalo a cítila som, že moja reuma sa opäť preberie (bola som totiž v remisii). Bola som z toho nešťastná, lebo som cítila spoločenský tlak, že mama je mamou len vtedy, keď dojčí. Nechápala som, prečo sa ma ľudia, miesto „Ahoj ako sa máš“ pýtali „Kojíš ho? Ach to je dobre“. A kebyže nie, tak by to dobré nebolo? Jedného dňa som si povedala dosť a urobila som to, čo som cítila, že bude dobré pre mňa a moje dieťa. Prestala som dojčiť zo dňa na deň. Zrazu sa všetko upokojilo. Bola som spokojná, kľudná, vyspatá a vyrovnaná. A celá rodina tým pádom tiež. Pri druhom dieťati som vôbec nevnímala okolie a povedala som si, že dôležité je šťastné dieťa a jeho mama. A nezáleží na tom, ako ho kŕmi. Druhého syna som musela prestať dojčiť, lebo moje ochorenie sa prebralo k životu, mala som hrozné bolesti a musela som nastúpiť na liečbu. Bolo pre mňa dôležitejšie, aby som sa vedela postarať o svoje deti a aby boli sýte a spokojné. Každá mama sa snaží pre svoje dieťa urobiť najviac ako vie. Každá svoje dieťa miluje. Bez ohľadu na to, či ho dojčí, alebo mu v láskyplnom náručí podáva umelé mlieko vo fľaši.“ Barbora
Zdroj foto: Pexels
Tagy

Zanechaj nám svoj komentár