Začnite písať

RODIČOVSTVO ROZHOVORY VZŤAHY

Jaro Bekr: Nestresujte sa zbytočne tým, či ste dobrým rodičom

Veselý, dobre naladený a nesmierne pozitívny tanečník a choreograf Jaro Bekr miluje svoju rodinu a na sociálnych sieťach občas zverejní veselé príhody z ich života. Práve obyčajne krásne a zábavne príbehy sa neskôr stali podkladom pre napísanie knihy Na toto vás nikto nepripraví. O tom, ako sa otec dvoch detí pozerá na manželstvo, či samotný svet detí, nám presne tak ako je mu to blízke, a teda s nadhľadom a humorom, porozprával v našom rozhovore.

Keď si dvaja sadnú alebo ako Jaro zbalil Moniku

Síce sme sa chceli porozprávať najmä o knihe s výstižným názvom Na toto vás nikto nepripraví, ale nedá mi to… Musím začať kdesi na začiatku. Tam, kde ona našla jeho. Alebo to bolo naopak? Kto koho zbalil? Monika Jara alebo Jaro Moniku?

Ja strašne rad vravím, že ma zbalila Monika. Opak je však pravdou. Sme v tomto asi obaja stará škola, a ja si neviem predstaviť, že by ma balila Monika. To by ma asi pravdupovediac vystrašilo. (Smiech.)

Vyžadovalo si balenie Moniky extrémne prešpekulovaný plán?

V láske sa nešpekuluje. Asi by to malo byť celé prirodzené, tak som sa aj ja správal prirodzene. Presne tak ako som to cítil. A zafungovalo.

Vyzerá to tak, že ste si vtipom a pohľadom na svet veľmi sadli. Museli ste to ladiť, či to vyšlo hneď na prvú?

Na prvú. Monika ma super zmysel pre humor. To mi strašne vyhovuje a musím povedať, že aj imponuje.

Život dvoch známych osobností pod drobnohľadom… Skvelá herečka, vynikajúci choreograf a tanečník. Nedelíte sa s fanúšikmi o všetko, ale zo svojho súkromia odhaľujete mnohé, a ešte k tomu aj úplne prirodzene a ľudsky. Je to obdivuhodné. Neprekáža vám, že vám vidíme do kuchyne“?

Sociálne média nie sú niečo, čo musíte. Celé si to predsa riadite vy. Je to ale super nástroj na komunikáciu s ľuďmi, ktorí vás majú radi. Jedinečná možnosť sa im prihovárať priamo.

Foto: Jana Keketi

Skôr ako vznikla kniha a čo bolo potom

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu?

Ani to nebolo so zámerom písať knihu. Písal som viac menej krátke posty z otcovského života na moje sociálne siete, kde ich videla kamarátka a redaktorka jedného mamičkovského časopisu Renáta Gešvantnerová. Páčilo sa jej ako píšem, a tak ma oslovila, aby som pre nich písal blogy. Spočiatku som váhal. Predsa len, je to záväzok. No potom som súhlasil.

Nebola Monika proti?

Práveže nie. Naopak. Bola to aj ona, kto ma presviedčal, že mám ísť do toho.

Váš svojský štýl rozprávania situácií a príhod si už dávno pred narodením vašich detí získal pozornosť budúcich rodičov, ale aj rodičov, ktorí už niekoľko ratolestí na svet priviedli. Hlavne pohľad otca, nielen matky. Aké ohlasy ste dostávali? Chápali vďaka vám ženy obavy mužov? Našli sa muži vo vašich slovách?

Mam veľa strašne milých, dobrých reakcií. A áno, asi 80 % z nich je od žien. Moc ma to teší. Ale aj tie chalanské, mužské reakcie sú super. Práve preto, že sú stále, bohužiaľ, v menšine. (Smiech.)

Prečítajte si: V pôrodnici v BB pomáha predčasne narodeným deťom dýchať nová technológia NAVA ventilácia

Klany na ihriskách, „premotivované“ matky, úzkostliví otcovia. Je v nás tak kúsok z každého. Ako by ste opísali seba tesne po narodení Zarky?

Tesne po to bol trochu vystrašený a zmätený týpek, ktorý absolútne nevedel, do čoho ide a čo ho čaká. To sa časom poddá a vy sa upokojíte a začnete sa ako tak orientovať. Ale tu vaše nadšenie, baby, musím trochu skrotiť. To „ako tak“ znamená, že my muži máme hranicu, za ktorou už opäť v rodičovstve tápame. U každého je inde, ale mimo tejto hranice, sme stále stratení. (Smiech). Vtedy potrebujeme vás, ženy, ako kompas.

Keď si knihu čítajú vaše deti, ako reagujú?

Zarka čítala nejaké úryvky už pred vydaním a bola s tým okej. Na to, aby to čítal Leo, je tam málo dinosaurov a Spidermanov. (Smiech.)

Čo sa zmenilo, keď sa narodil Leo?

No, je to už 10 rokov. Po narodení by som vám povedal, že asi veľa. Dnes sa mi to zdá, že nič. (Smiech.)

Chceli by ste niečo v doterajšej výchove zmeniť? Vrátiť čas a urobiť to inak?

Sú momenty, ktoré by som chcel vrátiť. Nezachoval som sa správne, či spravodlivo, lebo som dobre nevyhodnotil situáciu. Ale čas sa nedá vrátiť. No je to aj dobre, pretože pre deti je to dobrá príprava na život, kde sa s tým stretnú, bohužiaľ, o dosť častejšie.

Recepty do vzťahov nepatria 

Existuje recept na šťastné manželstvo?

Podľa mňa neexistuje ani univerzálny recept na chudnutie, a nie to ešte na manželstvo. Recepty, ktoré fungujú všeobecne, existujú len v kuchyni. (Smiech.)

A recept na takmer dokonalého rodiča?

To je to isté. Tam dokonca silno pochybujem, že niečo také ako dokonalý rodič vôbec existuje. Dokonalý rodič je totižto mýtus, lebo verím, že aj ten najlepší rodič má o sebe občas pochybnosti, či to čo robí, je správne.

Tento rozhovor budú čítať akčné maminky, ale možno aj ockovia, ktorí svojim milovaným polovičkám budú nakúkať cez plece… Chcete im niečo odkázať?

Ja som ten posledný, kto by mal niekomu niečo odkazovať. (Smiech.) Snáď len… Nestresujte sa zbytočne, či ste dobrý rodič. Nikto sa rodičom nenarodil. Byť rodičom je celoživotné učenie. A učenie prináša so sebou aj chyby. Tak len zopakujem. Nestresujte sa. (Smiech.)

Prečítajte si: Bezplatné rodinné poradne vám diskrétne pomôžu nájsť stratenú rovnováhu vo vašich vzťahoch

Na toto vás nikto nepripraví

Na zmiešané emócie rodiča čakateľa, ale ani na rodiča, ktorý po niekoľkých mesiacoch konečne drží v náručí svoje dieťa, vás naozaj nikto nepripraví. A aj keby ste si naštudovali všetky existujúce príručky, od prvého momentu si aj tak idete akýsi „freestyle“. No a presne tak je to správne.

Keby ste aj napriek všetkému prepadli pocitu, že niečo v súvislosti s rodičovstvom nezvládate, jednu zaručene pozitívnu „príručku“ vám odporučiť môžeme. Skvelá kniha o všedných dňoch jedného vzťahu, ktorý je naplnený láskou, šťastím a tak prepotrebným humorom, má názov Na toto vás nikto nepripraví. Príbeh Jara Bekra, jeho manželky Moniky Hilmerovej a ich detí Zarky a Lea je milým a láskavým nahliadnutím do života rodiny, z ktorého vám budú často tiecť slzy. Ale jedine od smiechu.

Zdroj foto: titulná foto Jana Keketi, archív Jaro Bekr

 

Zanechaj nám svoj komentár