Lucia Dovalová sa do modrotlače doslova zamilovala

Modrotlač je jedinečná technika zdobenia textilu, v minulosti na našom území, zväčša ľanového a konopného plátna. Vzor sa potláča na látku pečiatkou namočenou v rezervačnej zmesi, ktorá zamedzí zafarbeniu látky v mieste tlače. Takto vzor zostane po nafarbení látky v indigovej farbiacej zmesi viditeľný. Hlavným predpokladom výroby modrotlače je použitie papu – krycej zmesi a už spomínané indigo. Je to rastlinné modré farbivo, ktoré sa získava z tropickej rastliny indigovníka.

História modrotlače na Slovensku

Tradícia remesla modrotlač siaha hlboko do našej minulosti. Modrotlač bola súčasťou nášho územia a národa už od čias Uhorska. Prvé zmienky o farbiarskom cechu z Levoče sú z roku 1608. Ale až v polovici 19. storočia zaznamenala modrotlač na našom území rozmach do takej miery, že sa pretransformovala na ľudové remeslo. Súviselo to so stúpajúcim dopytom po modrotlači na slovenskom vidieku. Modrotlačiarenské farbiarske dielne boli zo začiatku najskôr situované hlavne na Spiši, Orave a Liptove, čo zase súviselo s produkciou plátna v týchto územiach. Neskôr sa nachádzali takmer v každom meste a väčšej dedine. Od polovice minulého storočia ale došlo k úpadku modrotlače, k jej vytlačeniu lacnejšou strojovou potlačou textilu.

Od chémie a výtvarnej priama cesta k modrotlači

Lucia Dovalová, učiteľka chémie a výtvarnej výchovy, vyštudovaná chemická inžinierka, ale aj výtvarníčka, je jednou z troch oficiálnych aktívnych modrotlačiarov na Slovensku. Dodržiava tradičnú technológiu modrotlače a toto remeslo ju skutočne napĺňa. Pod jej rukami sa už roky rodia hotové umelecké diela. Akčná mama dvoch krásnych dcér nám porozprávala o svojich prvých skúsenostiach s modrotlačou, ale aj o tom, na čom aktuálne pracuje.

Ako ste sa k modrotlači dostali? Kde a ako ste sa zdokonaľovali v modrotlači?

Som vyštudovaná chemická inžinierka a zároveň absolventka štúdia výtvarného umenia. Svoj život som venovala určitý čas škole, vyučovaniu a mladým, aby som im odovzdávala, čo viem a čo mám rada. Spojenie dvoch úžasných svetov, a teda chémie a výtvarného umenia, vyústilo napokon aj do osobitého projektu Modrotlač, ktorému sa venujem od roku 2015 až do súčasnosti. Modrotlač je starobylá technika farbenia látky, ktorá vyžaduje znalosti chemické, ale aj výtvarné a k tomu mnoho zručností. Túto techniku a technológiu som žiaľ nemala možnosť zdediť, ani sa ju od niekoho naučiť. V modrotlači som sa zdokonalila len vlastnou usilovnou prácou a mojim nadšením pre toto remeslo. Tiež z dostupných dokumentov a materiálov, štúdiom a najmä pokusmi. Trpezlivosťou sa mi podarilo dosiahnuť tvorbu z modrotlače na úroveň, ktorá dnes plne korešponduje s reálnymi princípmi profesionálnej modrotlače.

Prečítajte si: Rozhovor s kreatívnou dušou, ktorá miluje tvoriť a ľúbiť

Prezraďte nám niečo viac z procesu modrotlače? Ako to celé funguje?

Pri výrobe mojej modrotlače dodržiavam pôvodný technologický postup a používam materiály a látky, ktoré modrotlačiari používali aj v minulosti. Základom je látka, textil a biele plátno, ktoré pred samotným procesom zdobenia musím naškrobiť a vyžehliť. V minulosti bolo dostupnejšie plátno ľanové, dnes používam bavlnené. Na takto pripravené plátno nanášam rezervačnú zmes – modrotlačiarsky pap. Recept na prípravu tejto zmesi bol odjakživa tajomstvom každého modrotlačiara, a tak je to aj dnes. Zmes si pripravujem vlastnú podľa môjho osvedčeného receptu, ktorý som si vytvorila. Po nanesení papu na látku, je potrebné minimálne týždeň čakať. Pap musí vyzrieť a až potom sa látka môže zafarbiť.

Aké ďalšie podmienky sa musia dodržiavať?

V minulosti sa navzorované látky sušili na povalách, kde nebolo vlhko, ale bolo tam teplo. Tieto podmienky dodržiavame aj v súčasnosti. Teplé miesto bez vlhkosti je nevyhnutnosťou. Farbiacu zmes – kypu pripravujem výlučne z prírodného pigmentu indiga. Ten sa tak, ako aj v minulosti, získava z indigovníka. Táto rastlina, polokrík je teplomilná, preto rastie len v určitých subtropických pásmach.

Ako sa v minulosti dostávali modrotlačiari k indigu?

V minulosti sa indigo dovážalo z Indie. Neskôr istý nemecký chemik prišiel na chemickú formulu indiga a dokázal ho vyrobiť synteticky, čím nahradil prírodný pigment. Keďže ja sa pridržiavam tradičného postupu, používam indigo, ktoré je prírodné a pochádza z Indie. Samotné indigo nie je vo vode rozpustné, preto je pri príprave farbiacej zmesi potrebné ho zmiešať s inými chemickými látkami, upraviť pH. Pri príprave kypy vychádzam z pôvodného postupu.

Vyzerá to na zložitý proces. Čo nasleduje ďalej?

Textil, po minimálne týždni zrenia papu, je pripravená k farbeniu, čo je niekoľkonásobné ponáranie do farbiacej zmesi kypy. Od počtu ponorov závisí intenzita modrého sfarbenia farbenej látky, čo zase súvisí s procesom oxidácie indiga na vzduchu. Po nafarbení látku vyperieme v kyslej vode. Odstránime tým pap a na miestach, ktoré prekrýval, ostanú biele vzory. Aby som odstránila zvyšky kyseliny zo zafarbenej látky, musím ju dokonale vyprať v čistej vode. Po nafarbení a vypraní látku vyžehlím. V minulosti sa používal na dokonalé vyhladenie mangeľ. Takto pripravená látka je hotová k ďalšiemu použitiu.

Ako vznikajú vaše vzory na plátno a ktoré sú tie najobľúbenejšie?

Tradične sa pap na látku nanášal pečiatkami, ale nebolo to pravidlom. Historické pramene hovoria aj o iných možnostiach vzorovania. Keďže výtvarný svet mi bol vždy blízky, neobávala som sa pustiť do modrotlače svojským spôsobom. Čiže neotláčať vzory pečiatkou opakovane tie isté, ale tvoriť a maľovať svoje vlastné. Bez šablóny skladať kvietky, bodky, čiarky, vlnky, lístočky či srdiečka do rôznych vzorov a tvarov. Rezervu nanášam na látku tenkým štetcom. Tento spôsob dáva väčšiu voľnosť v tvorbe a rozvíja kreativitu. Výsledkom sú originálne, jedinečné a neopakujúce sa vzory. Samozrejme ovládam aj tlač pečiatkami.

Kde čerpáte inšpiráciu na svoje vzory?

Venujem sa príprave modrotlačových pláteniek menších rozmerov. Neprodukujem metráž, čo súvisí aj s mojim spôsobom nanášania papu na látku. Inšpiráciou k tvorbe vzorov je pre mňa príroda, lúky a stráne najmä rodného klenovského chotára, ktoré sú veľmi pestré vo svojej flóre. Nevzorujem tradičnými ľudovými ornamentmi, ale vychádzam z toho, že aj v ľudovej ornamentalike naši predkovia čerpali z prírody. Dokazujú to mnohoraké kvetinové či zoomorfné motívy. A tie sa nezunujú nikdy, ani v dnešnej modernej dobe.

Prečítajte si: Magdaléna Anna Jančurová vyrába šperky s dušou

Prečo a ako posúvate svoje nadobudnuté skúsenosti ďalej.

Mojim zámerom a cieľom je, aby sa modrotlač nestala, po jej maličkom znovuzrodení v ostatných rokoch, znovu len objektom historicko-umeleckého bádania. Chcem, aby zostala reálnou a stále aktuálnou súčasťou života, toho umelecko-remeselného, ale aj bežného a praktického. Prostriedkom k tomu sú dielničky, semináre a rôzne odborné podujatia. Rovnako aj prezentácie, ktoré realizujem v spolupráci s inými organizáciami zacielenými na podobné projekty. Vďaka Ústrediu umeleckej ľudovej výroby som oficiálne vedená ako výrobca modrotlače. Táto skutočnosť je ešte viac umocnená získaním značky Regionálny produkt Gemer-Malohont pre moju výrobu modrotlače, čo je pre moje smerovanie vskutku pozitívne.

Okrem vlastnej modrotlačovej tvorby sa venujete aj dielničkám modrotlače a workshopom?

Áno. Okrem vlastnej modrotlačovej tvorby, sa ako nositeľka tradície, venujem hlavne modrotlačovým dielničkám a workshopom. Počas nich sa dospelí i deti, školy, tábory, domáci i zahraniční účastníci majú možnosť ponoriť do tajov modrotlačového sveta. A pre toho, kto akosi nemá možnosť či čas zúčastniť sa našich dielničiek, ale túži si aspoň vyskúšať modrotlačovú tvorbu, som vymyslela Dielničku modrotlače v škatuľke na doma. V škatuľke nájde všetko potrebné i s podrobným postupom. A tak sa v pohodlí domova môže veselo pustiť do modrotlačenia.

Prepadli vášni modrotlače aj vaše dcéry?

Dcéry boli od začiatku súčasťou modrotlačového projektu. Rovnako ako sú súčasťou každého projektu, ktorý som kedy robila a súčasťou nášho každodenného spoločného života. Snažíme sa im sprostredkúvať všetky možnosti sebarealizácie, ktoré vychádzajú z našich aktivít. Manžel je hudobník. Nezaostávajú ani v tomto smere a participujú na tvorbe, hudobnej produkcii a verejných programoch. Čokoľvek robíme, robíme to spoločne. Bez vzájomnej podpory by som sa zrejme nemohla venovať ani modrotlači. A aj v nej majú dcéry svoje nezastupiteľné miesto. Jedna ako autorka mnohých vzorov, druhá ako dôležitý manažér. (Smiech.) Sme radi, že takto môžu rozvíjať svoje talenty. Neviem však povedať, akú cestu si v živote vyberú a nechcem ich pripútať len k modrotlači. Ale verím, že je to tiež jedna z cestičiek, ktorými budú môcť ísť s nami, či po nás. No nič sa nestane, keď to tak nebude. My ako rodičia predsa učíme, vedieme, ale to ostatné je mimo náš dosah.

Čo všetko z modrotlače tvoríte? Šperky, odev, doplnky?

Modrotlačové plátenká, ktoré pripravujem, majú rôzne tvary. Štvorce, obdĺžniky, pásy či iné. Ich tvar prispôsobujem ešte pred procesom modrotlače konkrétnemu použitiu, zakomponovaniu do konečného výrobku. Uplatnenie pre ne nachádzam najmä v textilnej tvorbe. Tvorím odevy, odevné doplnky a bytový textil, ako aj dekorácie a šperky. A šperky z modrotlače tvoria osobitnú kategóriu. Sú doslova unikátom v tomto prevedení. Mini modrotlačové plátenká vzorujem na mieru a vkladám do malého dreveného okrúhleho rámika.

Získali ste za výrobky z modrotlače aj nejaké ocenenia?

S modrotlačovými výrobkami z mojej tvorby sa mi podarilo získať niekoľko ocenení v celoslovenskej súťažnej výstave neprofesionánej textilnej tvorby Textilná tvorba. Modrotlačové práce mojich žiakov, ktoré vytvorili pod mojim vedením, tiež získali pekné ocenenia v niekoľkých celoslovenských súťažiach. Napríklad v súťaži Vianočná pohľadnica, Lesná pohľadnica, V krajine remesiel, Festival študentských remesiel alebo Talent umenie kumšt.  S mojou modrotlačou a modrotlačou mojich žiakov sme absolvovali niekoľko výstav na Slovensku aj v zahraničí. Najnovšie je kúsok mojej modrotlače súčasťou celoslovenskej putovnej výstavy Remeslo má modré dno, ktorá je momentálne nainštalovaná v Horehronskom múzeu v Brezne a potrvá do októbra 2023.

To sú naozaj krásne úspechy. Ako ešte prezentujete modrotlačiarske remeslo?

Veľmi rada robím menšie módne prehliadky. V minulosti to boli prehliadky s mojimi žiakmi v rámci rôznych podujatí, kde sme prezentovali našu modrotlač. Dnes mám novú kolekciu detských modrotlačových odevov a doplnkov, ktorú môžete počas tohto roka zahliadnuť ako súčasť projektu Folklórne parádnice na niekoľkých folklórnych podujatiach. Autorkou tohto projektu je pani Ľubomíra Žilková, tkáčka z Kokavy nad Rimavicou.

Ako sa cítite medzi oficiálnymi výrobcami modrotlače? 

Na Slovensku sme len traja, ktorí robíme reálnu modrotlač so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže sme traja modrotlačiari-farbiari, hoci každý smerujeme svoju produkciu trochu svojsky. Mnohí ďalší tvorcovia, umelci, návrhári či dizajnéri používajú modrotlač vo svojej tvorbe, ale nevedia si ju kompletne vyrobiť sami. No keby nás bolo i viac, myslím, že by sme mali všetci čo robiť, aby sme pokryli dopyt. Proces modrotlače je však tak náročný na čas i priestor, že si asi každý rozmyslí, či sa do toho sám pustí alebo radšej navzorované plátno len pošle na zafarbenie do farbiarskej dielne.

Modrotlač je láska na celý život

Modrotlač si svoj vrchol už zažila. A ten je len ťažko zopakovať, či prekonať. Lucia Dovalová je ale presvedčená, že ešte vždy môžeme prispieť k tomu, aby bola živá aj naďalej. Aby sa zachovala pre ďalšie generácie. Preto hľadajme jej význam a prínos aj v našom inom, novodobom a modernom svete.

 Zdroj foto: archív Lucia Dovalová, www.modrotlacluciadovalova.sk