Magdaléna Anna Jančurová vyrába šperky s dušou

Hoci nepochádza zo Slovenska, žije tu už niekoľko rokov. Tvorí nádherné šperky a venuje sa aj kováčskemu umeniu. Magdaléna Anna Jančurová je nesmierne nadaná umelkyňa, ktorá sa učila od zlatníckych majstrov v Čechách aj na Slovensku. Nevyrastala síce v umeleckej rodine, ale svoj umelecký sen si plní každým dňom. Fantáziu a inšpiráciu pretavuje do výnimočných šperkov a svoje kováčske umenie prezentuje na kovových reliéfoch najvýznamnejších banskobystrických budov, ako aj na baníckom orloji, ktorý zdobí Mestský hrad – Barbakán v Banskej Bystrici.

Krásna a talentovaná žena

Mladá, sympatická a nadaná umelkyňa sa narodila za hranicami Slovenska, ale už niekoľko rokov žije neďaleko Banskej Bystrice, v Slovenskej Ľupči. Vyrába šperky, ktorými vyjadruje reč sochára a pred pár rokmi sa začala venovať aj kováčstvu. Vďaka týmto remeslám, fantázii a zručnosti vznikajú pod rukami talentovanej umelkyne neobyčajne krásne diela. O tom, odkiaľ pochádza, kde študovala a ako sa k umeniu a na Slovensko dostala, nám porozprávala usmievavá Magdaléna Anna Jančurová.

Odkiaľ pochádzate a ako ste sa ocitli na Slovensku?

Pochádzam zo Sliezska, z Poľska. Na Akadémii výtvarných umení v Krakove som sa zoznámila s mojim manželom, ktorý je Slovák. Obaja sme študovali sochu a po vysokej škole sme ešte nejaký čas pôsobili v Čechách, konkrétne v Plzni. Spoločne sme uvažovali nad tým, kde z týchto troch krajín, by sme mohli žiť a rozvíjať svoje ambície. Poľsko bolo super na štúdium, veľa sme sa naučili. Čechy boli skvelé na vývoj a bol tam v tom čase aj dobrý pracovný trh. Práve v Čechách som sa dala ešte na štúdium dizajnu kovu a šperku na Západočeskej univerzite. Mentálne nám však Čechy nevyhovovali. Presťahovali sme sa teda na Slovensko, kde sme založili firmu a boli bližšie aj k mojej rodine v Poľsku.

Vráťme sa do Krakova. Už tam ste prišli na to, že vám vyhovujú menšie objekty.

Áno, bolo mi jasné, že nebudem monumentalista. Aj preto som sa dovzdelávala v ďalšom štúdiu, kde už som sa venovala výlučne šperkom a fantastickú prax u zlatníckych majstrov som absolvovala práve v Čechách. A pokračovala som v praxi aj na Slovensku. Tradícia tohto remesla je v týchto krajinách oveľa väčšia než v Poľsku.

Prečítajte si: Jedna krásna žena, jeden neskutočne sympatický muž a cestovanie so štyrmi malými deťmi

Aktuálne sa teda venujete najmä tvorbe šperkov. Z akých materiálov ich vyrábate?

Hlavne zo striebra a zlata. Kamene používam minimálne, farbu nepotrebujem, aj keď s ňou postupne začínam experimentovať. Ten môj základ asi súvisí aj s vyštudovaným sochárstvom, čistými líniami a samotnými farbami kovu. No a kov som si obľúbila aj vďaka kováčstvu, ku ktorému som privoňala. Železo, meď aj mosadz ma sprevádzajú neustále.

V Banskej Bystrici sa vyníma na Mestskom hrade vaše umelecké dielo. Aké?

Na Barbakáne sa v zimnom období zvykol vešať dočasný orloj, ktorý bol vždy len zapožičaný. Mesto sa rozhodlo, že chce mať svoj orloj natrvalo umiestnený na Mestskom hrade a bolo potrebné spracovať tému baníctva a hutníctva, keďže patrí k tomuto regiónu. Návrh má historický kontext. Nemali sme preto veľkú slobodu, ale aj tak z toho vznikol náš autorský návrh štylizovaný na gotické skriňové oltáre. Práca na orloji trvala skoro rok a bola to spolupráca niekoľkých ľudí. Orloj má hmotnosťou približne 600 kilogramov a bola to naozaj obrovská výzva. 1500 hodín práce však stálo za to a teraz sa teším, že obyvatelia aj návštevníci Banskej Bystrice, sa môžu tešiť a popýšiť unikátnym baníckym orlojom.

Vaša cesta k umeniu bola kľukatá. Nepochádzate z umeleckej rodiny.

Moje začiatky boli komplikované. Nemám umelecké korene. Rodičia sú lekári. Musela som si všetko vydupať. A ako na potvoru som sa ani na prvý pokus nedostala na vysokú školu. Ale nevzdala som to. Kladivo v ruke a fyzická práca, to je moje. Vidieť to v mojej zlatníckej aj kováčskej tvorbe.

Tvarovanie zlata, mosadze, železa, či dokonca skla môžeme nazvať akýmsi jazykom umelca, ktorý s nimi pracuje. Okrem šperkov tvoríte aj zo železa utepané a kované sochy a reliéfy. Čo vás inšpiruje v zlatníctve a čo v kováčstve?

Najviac inšpirujúca pri výrobe šperkov je pre mňa geometria. Mám rada jednoduchosť a surovosť materiálu, kde vidno aj stopu náradia. V kováčskej tvorbe sa len začínam nachádzať.

Na čo sa špecializujete v šperkárskej tvorbe? 

Nazvala by som to asi tak, že sa špecializujem na dva smery. Jeden je zákazkový a druhý autorský. Keď tvorím na zákazku, napojím sa na toho človeka, na jeho vnímanie estetiky a vytvorím niečo, čo bude nosiť celý život a prípadne sa takýto šperk zdedí aj generáciami. To ma napĺňa pri tomto smere. A zase pri mojich autorských dielach vytváram niečo zo seba. Každý kúsok je originálny a každý šperk má svoj príbeh.

Ste mamou dvoch malých synov. Darí sa vám zladiť profesiu s rodinným životom?

Prepojenie rodinného a tvorivého života prišlo tak nejako prirodzene. Prvého syna som porodila ešte v piatom ročníku na vysokej škole a neľutujem to. Chceli sme byť mladí rodičia. A tak teda vláčime deti odjakživa všade so sebou. Či už to boli sochárske sympóziá alebo výstavy. Bolo to náročné, ale tým, že boli vždy pri nás, dokázala som sa o nich plnohodnotne postarať. Keď horeli zákazky a deti boli choré, robila som po nociach, aby som všetko stihla, ale aby oni necítili moju neprítomnosť. Myslím si, že aj preto máme úžasné vzťahy a synovia sa naučili aj väčšej samostatnosti. Dokážu fungovať v domácnosti, všetko zvládajú veľmi dobre.

Zaujímajú sa chlapci o vaše remeslo? Páči sa im vaša práca?

Odmalička sú zvyknutí pracovať s kladivom, s rôznymi brúsnymi materiálmi, s pilníkmi. Starší syn si rád modeluje a je technicky zameraný. Mladší syn rád pracuje v mojej dielni. Vidno na ňom umelecké zameranie, ale má veľmi rád aj divadlo, takže sa možno poberie tým smerom. Ktovie? Keby aj nechceli ísť v rodičovských stopách, už teraz sú veľmi zruční a určite im to veľa dalo.

Prečítajte si: Osobný a úprimný príbeh o dlhých rokoch neplodnosti

Svojho sna ste sa napriek rôznym prekážkami nikdy nevzdali a spájate rodičovské umenie s tým zlatníckym a kováčskym. Už ste naznačili, že aj svojim synom dáte priestor, aby si šli svojou cestou. Považujete to za ten najlepší rodičovský prístup?  

Za seba áno, no každý prístup, ktorý vyplýva z lásky a porozumenia, je zrejme ten správny.

Nech už sa vaši synovia vydajú akoukoľvek cestou, vy idete tou vlastnou, ktorá je plná výnimočných šperkov. Kde ich môžeme vidieť naživo?  

Od mája môžete moje šperky vidieť a kúpiť v bratislavskej predajni na Hurbanovom námestí v Bratislave. Prijala som aj ponuku na spoluprácu s predajňou v Prahe. Takže teraz usilovne pracujem na najnovšej kolekcii, ktorú tam onedlho pošlem.

Doslova vdychujete svojim šperkom dušu. Určite vás poteší, ak niekomu urobia rovnakú radosť ako vám. No, keďže je každý jeden šperk originál, dokážete sa s ním rozlúčiť? 

Nikdy som to tak nebrala. Nie som asi typ človeka, ktorý by sa príliš viazal na materiálne veci a cítil potrebu ich vlastniť. Najviac ma napĺňa tvorba a zážitky spojené so skúmaním mňa obklopujúcej reality. A som rada, že výsledky tohto tvorivého skúmania a dotvárania sveta niekoho potešia.

Život s umením je dar

Tvoriť a vyrábať šperky je náročné, ale krásne povolanie. Je to zároveň záľuba, či koníček, a to potom na tvorbe doslova umeleckých skvostov aj vidno. Magdaléna Anna Jančurová je v prvom rade milujúcou matkou, ale nepochybne aj nadanou šperkárkou. Tvrdá práca a výchova detí sú sem tam hotový hlavolam, no ako sama umelkyňa hovorí, keď sa chce, všetko sa dá. Je tak vzorom pre mnohé matky, ktoré sa nevzdávajú svojich snov a zároveň dokážu byť skvelými mamami.

Zdroj foto: Archív Magdaléna Anna Jančurová, #placestoreba