Školská psychologička o vysvedčení, ktoré sprevádza radosť i obavy
Mgr. Nikola de Almeida je školská psychologička, ktorá istú dobu pôsobila v materskej, základnej a aj strednej škole. Pohltila ju práca s deťmi, kreatívnymi ľuďmi a snaží sa prostredníctvom sociálnych sietí prinášať informácie nielen zo sveta detí, ale aj zo sveta školstva, rodičom, kolegom a verejnosti. Zároveň bude pre vás pripravovať pravidelný obsah na tému psychológia.
Dlho očakávané, vytúžené prázdniny sú sprevádzané, niekedy radostným a niekedy obávaným vysvedčením. Každý z nás si určite spomenie na svoje vysvedčenie z akejkoľvek triedy, aj keď to prvácke bolo úplne najvýnimočnejšie, keďže bolo prvé. Ale čo to vlastne vysvedčenie pre deti znamená? Papier plný rôznych čísel z obľúbených aj nenávidených predmetov s vodotlačou znaku Slovenskej republiky. Kedy sme začali prikladať známkam takýto veľký význam?
Niektorí možno viete, iní zas nie, ale náš školský systém vychádza z dokumentov, ktoré boli vytvorené pre žiakov spred 20 rokov. Zameriavali sa na vtedajšiu situáciu krajiny a sveta, a brali do úvahy potreby a požiadavky vtedajších detí a mládeže. S menšími úpravami a zásahmi odborníkov ovplyvnených rôznymi situáciami odohrávajúcimi sa nielen na Slovensku sa pôvodný dokument ocitol aj v tomto roku (iba teraz sme sa dočkali reformy) a naše školstvo sa podľa neho stále riadi. Zaujímavé, že?
Prečítajte si: Čo je HPV vírus a kto sa môže proti nemu očkovať?
Generácie sa nám menili tak povediac pred očami a s nimi aj ich potreby a požiadavky nielen na vzdelanie, tak teda ako sa môžu súčasné generácie detí a žiakov vzdelávať podľa kritérií spred dvomi desiatkami rokov? Prečo nám tak veľmi záleží, aby súčasné deti s rozdielnou výchovou, rozdielnym prístupom k životu, k škole, k svetu a predovšetkým vyrastajúce na technológiách dokázali plniť podmienky a kritériá detí z prelomu storočia? Sú teda adekvátne odmeny a tresty za čísla odzrkadľujúce poznatky, ktoré dieťa možno v živote nepoužije? Aj tak si každý žiak vyberie svoj smer, svoje zamestnanie, v ktorom sa bude zaoberať len tým, čo v ňom bude reálne potrebovať. Tak prečo robíme vedu z toho, že niekto dostal 5 z telesnej výchovy, pretože nevie urobiť kotúľ vpred ak raz bude kvantový fyzik, že niekto dostal 5 z chémie, keď raz bude profesionálny športovec, že niekto dostal 5 z…
Mali by sme si uvedomiť, že vysvedčenie nevypovedá o hodnote dieťaťa, nevypovedá o jeho poznatkoch a vedomostiach v tom čase, kedy si ho preberá, pretože prešiel nejaký čas, ktorý ho posunul a naučilo sa niečo nové. Vysvedčenie neodráža inteligenciu dieťaťa, nevypovedá o jeho budúcom zamestnaní, neurčuje či dieťa bude v životne úspešné alebo šťastné.
Prečítajte si: Nikola De Almeida: Na riešenie šikany overený postup neexistuje
Mali by sme si konečne prestať myslieť, že šťastní ľudia sú len tí bohatí, a teda tlačiť deti do toho, aby sa stali právnikmi, lekármi, vedcami a podobne. Však niekto tým bohatým ľuďom musí postaviť domy, zaviesť elektriku či plyn, niekto musí vyrobiť autá či spravovať stroje. Práve kvôli rozmanitosti je svet a život krásny, takže táto rozmanitosť by mala byť obsiahnutá aj v deťoch. Samozrejme chvíľu tam je, kým neprídu do školy a zrazu sa z nich všetci snažíme urobiť ukážkových jednotkárov.
Miesto porovnávania, karhania či výčitiek si skúsme radšej dať do nového školského roka výzvu, my, dospelí. Výzvu typu pomôcť deťom pri učení, pomôcť s projektom či domácimi úlohami, snaha nájsť iné zábavné či interaktívne metódy, ako deťom v škole vysvetliť učivo, snaha o pozitívnu motiváciu v triede a podobne, veď možností je tak veľa.
Článok pripravila školská psychologička Mgr. Nikola De Almeida
Zdroj foto: Pexels
