Slovenské akčné mamy v zahraničí: Domovom sa pre Ivetu Lichú stal Reykjavík

Reykjavík je najväčšie mesto Islandu a zároveň najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete. Nachádza sa takmer na severnom polárnom kruhu. A práve tu sa rozhodla žiť Banskobystričanka a mama dvoch detí Iveta Lichá. Prečo sa odsťahovala zo Slovenska, aký je na Islande školský systém, a či je tam naozaj škaredé počasie, sa dozviete z nášho rozhovoru.

Veľká Británia, Škótsko, Island

Iveta Lichá má rada cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Alebo ako inak by sa dalo vysvetliť, že za niekoľko rokov vystriedala na život viacero krajín?

Ak vynecháme zo zoznamu dovolenkové pobyty, ktorá krajina sa stala tou prvou na život za hranicami Slovenska?

V lete roku 2000 som bola ako au pair prvýkrát v Anglicku, v Hastings. Šla som si len privyrobiť peniaze a čo to popozerať. O rok na to som prerušila štúdium na univerzite a presunula som sa do malej dediny medzi mestami Reading a Oxford, západne od Londýna. Po roku nasledovalo Škótsko, kde som žila na vidieku blízko mesta Perth. Dostala som sa do rodiny hudobníkov. Konkrétne moja domáca bola speváčka Sam Brown. Naspievala slávny hit v osemdesiatych rokoch. Volal sa „Stop“. A domáci mal svoje nahrávacie štúdio. Tu som sa zoznámila aj so svojim bývalým priateľom, rodeným Škótom a posledné dva roky môjho štúdia som pendlovala medzi Banskou Bystricou a Škótskom. Keď som doštudovala, presťahovala som sa do Škótska.

Kedy prišiel na rad Island?

Island ma očaril, keď som tam dovolenkovala. Po rozchode so svojim priateľom som si vymyslela, že na Islande skúsim žiť. Prišla som zase ako au pair s jedným kufrom a s tým, že zostanem pol roka a potom sa vrátim do Škótska. Plány sa časom zmenili. Žila som na čas ešte aj v Londýne, ale odvtedy som už v Reykjavíku. S mojou islandskou rodinou sme stále v kontakte a občas sa aj navštevujeme. Dokonca to dievčatko, o ktoré som sa starala, teraz študuje medicínu na univerzite v Martine. (Smiech.)

Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Martina Dimov, čarovný Bulhar a život v Krakove

Na Slovensku ste prežili veľkú časť svojho života a vraciate sa sem za svojimi rodičmi. Čo vám na Islande zo Slovenska chýba?

Na Islande mi zo Slovenska chýba iba rodina, rodičia a sestra s deťmi a pár dobrých kamarátov. Dokonca aj počasie na Islande mi vyhovuje. Vždy som mala viac rada chlad, preto som šla na sever. Letá na Slovensku nemám veľmi rada. Nikdy ma to na juh neťahalo. Ak juh, tak potom južný pól. (Smiech.)

Čo cítite, keď sa vrátite na Slovensko?

Keď idem na Slovensko ako na dovolenku, tak je to fajn. Ale cítim sa len ako turista. Nie preto, že by som nepoznala miesta, kam ísť. Skôr kvôli mentalite ľudí. Na Islande sa cítim voľná, tu ľudia druhých neriešia a nesúdia.

Učiteľka na strednej škole vyučuje piano, angličtinu a fantasy

Ste učiteľkou na strednej škole? Čo vyučujete?

Učím na viacodborovej strednej škole. Väčšina študentov má 16 až 20 rokov, ale chodia tam aj dospelí, ktorí sa chcú rekvalifikovať. Napríklad v profesiách, akými sú elektrikár, stolár, kozmetik, paramedik a iné. Vyučujem anglický jazyk a voliteľné predmety. Konkrétne fantasy v rámci predmetu Čítanie pre potešenie a samotný predmet Harry Potter. V škole máme aj špeciálne triedy pre študentov s rôznym postihnutím, kde som učila angličtinu a hudbu.

S fantasy asi súvisí aj Harry Potter mánia, ktorá vás drží viac ako 20 rokov. Čím sú pre vás príbehy mladého čarodejníka a jeho priateľov také jedinečné? 

S knihami Harry Potter som sa zoznámila v čase, keď som opatrovala deti v Anglicku. Všetci o nich hovorili. A aj po toľkých rokoch ma to stále drží. Je to taký iný svet. Čary, draci, elfovia, magické bytosti. Keď to učím v škole, rozoberáme hlavne knihy, a to ako sú napísané. Ale k tomu aj britské reálie. A porovnávame napríklad svet Hogwarts s ozajstnými školami v Británii. Do triedy chodím oblečená v Hogwarts róbe. Prvý rok sa na mňa kolegovia pozerali čudne, ale teraz sú už zvyknutí. Na Halloween som prišla oblečená ako elf. V retiazkovom brnení a s lukom a šípmi. Oni si to ani nevšimli. Musela som ich upozorniť, že je to Halloween. Bežne do roboty luk nenosím. (Smiech.)

Hráte okrem piana aj na iné hudobné nástroje?

Hrám na kadečo. Už 12 rokov tu pracujem s miestnym päťdesiatčlenným zmiešaným speváckym zborom. Hrávam na klavíri aj na organe. Tiež dirigujem. Keď treba, zaskakujem za spevákov. Pravidelne chodievam na otvorené stretnutia írskej tradičnej a folklórnej hudby, kde hrám väčšinou na írskych flautách. Mám ich sedem. A zopár akordov dám aj na gitare. Občas si brnkám na harfe. Aj doma máme dve. Jednu vlastnú, takú menšiu a ešte veľkú, požičanú z hudobnej školy. Staršia dcéra chodí na harfu do hudobnej. Vlastním tiež xylofón, veľký trojoktávový. Ale aj rôzne bubny. Bodhrán, čo je írsky bubon a djembe, to sú africké bubny. Na ukulele väčšinou hrajú deti. Na klarinete dokážem zahrať pár melódií a na husliach škrípem, iba ak ma nik nepočuje.

Akčná mama dvoch detí a školský systém na Islande

Ste mamou dvoch detí. Koľko majú rokov a kde sa narodili?

Mám dve dcéry. Vychováme ich spoločne s mojim partnerom Ævarom, ktorý je Islanďan. Žijeme spolu 12 rokov. Obe dcérky sa narodili v Reykjavíku, majú 10 a 6 rokov. Mená detí Álfrún Milena a Lúna Míriel som vymyslela ja. Álfrún znamená po islandsky elfské rúny, tajomstvo alebo tajné písmo. Milena je po mojej mamine. Lúna je mesiac, a tiež postava z Harry Potter. Míriel je elfská princezná z Tolkienovských príbehov.

Ako vyzerá bežný deň mamy s deťmi na Islande?

Náš školský deň začína okolo ôsmej, niekedy skôr, záleží od mojej roboty. Škola začína o pol deviatej a nachádza sa o dve ulice ďalej od nášho domu, takže Álfrún chodí už od prvej triedy do školy sama. Pešo, na kolobežke alebo na bicykli. Po škole chodí do družiny a domov príde do piatej poobede. Lúna je ešte v škôlke, školu začína tento rok v auguste. Do škôlky sme chodili okolo deviatej pešo alebo na bicykli a v zime na sánkach.

Dá sa časovo zladiť škola, škôlka a práca?

Mne robota začína rôzne, podľa rozvrhu, ale nikdy tam nemusím sedieť celý deň. Pracujem asi 11 kilometrov od domu. Cestujem autom alebo sa vyberiem do roboty elektrickým bicyklom. Máme vybudovanú dobrú cyklistickú trať celou cestou. Je to celkom pekné, previezť sa popri mori. V zime ma to preberie lepšie než ranná káva.

Čomu sa deti venujú? Zdedili po vás umelecké gény?

Staršia dcéra chodí na harfu a bedminton. Skúšala aj gymnastiku a hádzanú, ale nebavilo ju to. Bližšie má k počítačom. Je ako jej pabbi – otec. Ævar pracuje vo vlastnej firme na videohry. Mladšia dcéra chodila na futbal a gymnastiku. S futbalom ale asi končí. Radšej spieva a tancuje. Niekedy nevie prejsť pár metrov bez toho, aby netancovala, no na tanečnej sa jej nepáči.

V čom je školský systém na Islande iný ako ten slovenský?

Povinná školská dochádzka začína v auguste v tom roku, keď dieťa dovŕši šesť rokov. Čiže veľa detí narodených v septembri až v decembri, začína školu, keď majú päť. Školský rok je od 22. augusta do 7. júna, vianočné prázdniny sú dva týždne. Rôzne prázdniny sú aj pomedzi, tie jesenné a veľkonočné. Cez prestávky chodia deti vonku za každého počasia. Nejde sa von iba vtedy, ak vydá meteorologický ústav varovanie. Nádcha a kašeľ sa u detí veľmi neriešia. Ak by sme v tomto počasí čakali, kým budú deti úplne zdravé, sú škôlky a školy prázdne. Celý systém by padol na nos, keby rodičia zostávali doma s deťmi.

Ako je to s domácimi úlohami a učením mimo školy?

Deti na základnej škole dostávajú domácu úlohu len zriedka. Doma majú iba čítať, a to sa mi páči. Deti rodičov, ktorí nemajú toľko času, nezaostávajú. Je to také vyrovnanejšie s deťmi, ktorým sa rodičia venovať môžu.

Jazyky, komunikácia a priestor na slovenčinu

Mama Slovenka, otec Islanďan, život na Islande. Ako komunikujete?

Doma máme islandštinu, slovenčinu a angličtinu. Ja hovorím s deťmi po slovensky, ocko Ævar po islandsky. My rodičia medzi sebou po anglicky. Obe deti angličtinu ovládajú, ale my na ne anglicky nehovoríme. Naši kamaráti a kamaráti našich detí sú rôznych národností. Pochádzajú napríklad z Írska, Ruska, Fiji, Škótska, Talianska, Srbska, či Nórska. Rozhovory teda zbehnú väčšinou do angličtiny.

Je pre deti ľahké hovoriť viacerými jazykmi?

Myslím, že áno, aj keď nám občas tie jazyky popreskakujú. Ja hovorím na deti slovensky, na muža anglicky a oni mi odpovedajú islandsky, ale hlavne že sa dorozumieme. (Smiech.) Občas majú deti problém hovoriť po slovensky cez video hovor so starkými, ale keď chodíme na Slovensko, tak je všetko v poriadku. Muž vie niečo po slovensky, naučil sa od nás.

Koľkými jazykmi rozprávate vy?

Doma bežne tými tromi, ako som už spomenula. Niekedy aj všetkými tromi naraz. (Smiech.) Začnem vetu po slovensky, pokračujem anglicky a skončím islandsky. V mojej škole však cez hodiny hovorím len po anglicky. Niektorí žiaci ani nevedia, že dokážem plynule komunikovať aj po islandsky. S kolegami, na zbore a bežne mimo domu, v obchodoch a u lekárov, iba po islandsky. No a s kamarátmi anglicky. Po nemecky by som asi ešte niečo vedela povedať, po rusky viem čítať. Som z tej generácie, ktorá sa učila ruštinu v škole. A mávam obdobia, keď sa intenzívne učím online latinčinu. (Smiech.)

Island – krajina ohňa a ľadu

Ostrovný štát ležiaci na rozmedzí Severného ľadového a Atlantického oceánu sa nachádza asi tristo kilometrov od Grónska. Nespútaná príroda ponúka pôsobenie aktivity ľadovcov, majestátne sopky, čadičové pláže, gejzíry, lagúny, ale aj jedinečný pohľad na úžasnú polárnu žiaru.

Na aké miesta by nás vzala Slovenska žijúca na Islande?

Tak to by bol dlhý zoznam. Ale také základné sú Geysir, Gullfoss, Þingvellir, Reykjadalur – horúca rieka a potom trochu ďalej sú Seljalandsfoss a Jökulsárlón. Moji rodičia tu boli v čase, keď sme mali aktívnu sopku. Aj k nej sme sa teda zašli pozrieť. Určite treba navštíviť plavárne, koľko sa len dá. Všetky sú termálne a majú otvorené bazény. Teplá voda je tu vďaka tomu v každom počasí.

Aký typ turistiky preferujete?

Pochodila som toho dosť a keď som žila v Škótsku, často som niekde stanovala. Teraz sa mi veľmi kvôli deťom nedá, ale chodievam aj s nimi, keď je dobré počasie. Ak môžem ísť sama, je mi jedno kde a za akého počasia. Stanovala som aj na ľadovci a vo fujavici. Treba mať len dobrú výbavu.

Turisti považujú Island za jeden z vrcholov svojich cestovateľských snov. Ako je to s vami?

Ja som sem tiež prišla prvýkrát ako turistka a určite môžem povedať, že som sa do tejto krajiny zaľúbila.

Zdá sa vám aj po rokoch Island výnimočný, aj keď sa o ňom hovorí, že je tu neskutočne škaredé počasie?

Áno, je výnimočný. Letné slnečné noci sú nádherné a polárna žiara ma ešte vždy fascinuje. Zažijete tu veľryby, ktoré vyskakujú z vody. Úžasné sú aj ľadovce a ľadovcové rieky. A zemetrasení sa síce stále trochu bojím, no keď bola sopka aktívna, šla som k nej asi osemkrát.

Je predsa len niečo, čo vám na islandskom podnebí prekáža?

Priemerných desať stupňov v lete je úplne v pohode, len mi v zime chýba denné svetlo. Človek je z toho unavený. Po večeri sa nám už nič nechce robiť, len ísť spať. Ale zase v lete sa vyberieme na výlet na kopec aj o desiatej večer, keďže je stále vidno.

Skrine máte teda plné zimných vecí na celý rok?

Na Slovensku sa mi smejú z výrazov ako letné čiapky a rukavice. Tu oblečenie rozlišujeme podľa počasia, nie podľa mesiacov, v ktorom sa nosí. Keď ideme na výlet, či v lete či v zime, treba vždy nabaliť aj gumáky a gumové nepremokavé nohavice a vetrovky. Jednovrstvové na leto a futrované na zvyšok roka. Čiapky, rukavice, hrubé aj tenké svetre, hrubá spodná bielizeň.

Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Erika Bistrović je Iná mama v Chorvátsku

Ktoré miesta obľubujete a kam chodíte najradšej s rodinou?

Na plavárne za každého počasia. A potom podľa toho ako je vonku. Je tu veľa ihrísk pre deti a rôznych parkov, záhrad. V zime sa chodievame sánkovať alebo ideme na snowboard. Ak je počasie zlé, tak zájdeme do knižnice a na návštevy.

Takže plavárne sú číslo jeden?  

Áno, určite. Väčšina ľudí ich považuje najmä za miesto na „pokec“. Naša lokálna plaváreň je rovno pri dome a je to super miesto nielen na plávanie, ale aj na posedenie v „hot pot”. Na stretávky so známymi, na debaty a na stretnutie so speváčkou Björk. (Smiech.) Ale samozrejme celý Island je krásny a aktívni turisti si majú z čoho vyberať. Stačí si pozrieť akékoľvek video alebo fotky.

Sloboda a láska na Islande

Alebo voľnosť a láska k Islandu? Obe kombinácie sú správne. Iveta Lichá je na Islande šťastná. Žije slobodne a nespútane. Presne tak ako islandská príroda. Má okolo seba rodinu, ktorú si vytvorila ďaleko od svojho rodiska, no na svoje korene nezabúda. Ešte vždy perfektne ovláda slovenčinu a vštepuje ju aj svojim deťom.

Zdroj foto: archív Iveta Lichá