Slovenské akčné mamy v zahraničí: Erika Bistrović je Iná mama v Chorvátsku

Pokojná mama plná láskavej komunikácie. Mama, ktorá učí trpezlivosti seba aj ostatných. Akčná mama, ktorá pochádza zo Slovenska, ale našu krajinu kľukatými cestičkami vymenila za Chorvátsko. V akom meste sa narodila, aké školy vyštudovala, kedy spoznala lásku svojho života, ako spoločne vychovávajú dve krásne deti a čomu sa popri deťoch naplno venuje, nám prezradí #ina_mama_v_chorvatsku, Erika Bistrović.

Keď profil na sociálnych sieťach zaujme láskou, profesionalitou a ľudskosťou

A ten Erikin rozhodne zaujal. Nielen krásnymi slnečnými plážami, ale aj super prístupom, konkrétnymi informáciami, radami a najmä zdravým pohľadom na život. Ale poďme pekne po poriadku. Tento príbeh je akčný a pútavý, takže by sme nemali nič vynechať.

Odkiaľ pochádzate a po kom ste zdedili túlavé topánky?

Pochádzam od Trenčína a túlavé topánky si ma našli samé. V našej rodine nie je nikto, kto by cestoval toľko ako ja. Viem, že babka z tatinovej strany mi rozprávala, ako jej predkovia odišli kedysi do Ameriky, ale žiaľ nemali potomkov, a tak tam už nikoho nemáme. Za mňa veľká škoda. (Smiech.)

Kedy ste začali snívať o cestovaní?

Túžbu cestovať som mala už od puberty, kedy som si ešte na základnej škole nechávala zasielať brožúrky od Student Agency a premýšľala, do ktorej krajiny pôjdem pracovať ako aupair. Nemecko, Taliansko, Anglicko, USA? Neustále som v nich listovala a snívala. Nakoniec bola moja prvá väčšia cesta do Anglicka v lete pred maturitným ročníkom, kde som si na mieste našla prácu u jednej staršej pani. Bola to sochárka a Židovka, ktorej som upratovala dom. Mám na toto leto krásne spomienky.

Precestovali ste rôzne krajiny, kde ste aj pracovali. Napokon ste zakotvili vo Viedni. Tu ste organizovali kamiónové transporty medzi Slovenskom, Českou republikou a Balkánom. Balkán vám teda učaroval.

Na tomto oddelení som začala pracovať kvôli tomu, že som už vedela chorvátsky. Študovala som v Brne chorvátsky a nemecký jazyk a literatúru. K chorvátčine som sa dostala pravdupovediac náhodou, keďže som hľadala k nemčine niečo „exotickejšie“ a nakoniec to vyšlo s chorvátčinou. Vtedy som ešte ani netušila, že raz v Chorvátsku skončím. (Smiech.)

Vo Viedni ste sa zoznámili aj so svojim manželom. Podľa priezviska je jasné, že má k Balkánu tiež dosť blízko.

Áno, on je Chorvát. Narodil sa tam. Aj keď prevažnú časť života, najmä detstva, prežil v Berlíne, kde odišli v jeho rannom veku. Čiže je bilingválny. Do Rakúska prišiel v rovnakom čase ako ja a pracovali sme na rovnakom oddelení.

Čím si vás manžel získal? Čo je na ňom výnimočné?

Aká milá otázka. Nebudem klamať, keď poviem, že aj fyzickým zjavom. (Smiech.) Čo mi naozaj imponovalo bolo, že mi pomáhal aj s mojou prácou, keď som mala väčšie stresy, či už s klientmi alebo zákazníkmi. Vykomunikoval za mňa množstvo komplikovaných situácií. Meškanie kamiónov, nehody, penále, alebo ak som nejaký kamión nemohla nájsť. Neskôr som si uvedomila, že táto práca bola v silne mužskej energii, čo je pre ženy naozaj náročné. Mali sme veľa spoločných tém a životných hodnôt a samozrejme medzi nami zafungovala povestná chémia.

Prečítajte si: 4 tipy na kuchynské výrobky, ktoré si vaše deti zamilujú

Kedy a prečo padlo rozhodnutie, že váš spoločný život nasmerujete do Chorvátska?

Bolo to v čase, kedy sme sa vzali a otehotnela som. Manžela práca nenapĺňala, nepáčil sa mu ani život vo veľkomeste, nevyhovovala mu tiež klíma. Rozhodli sme sa vyskúšať život pri mori. Mne práve začínala materská. Povedali sme si teraz alebo nikdy. Nechceli sme si raz na staré kolená hovoriť, že sme to mohli vyskúšať. Doteraz neľutujeme. A vždy, keď sa po cestách vrátime domov, hovoríme si ako nám toto miesto vyhovuje z hľadiska kvality života.

V ktorej časti Chorvátska žijete?

My sme na severe blízko Rijeky a ostrova Krk.

Môžete porovnať rôzne krajiny a každá má určite svoje kladné aj záporné stránky. Skúste ich nájsť medzi Slovenskom a Chorvátskom?

Na Slovensku nežijem už v podstate polovičku svojho života. Od osemnástich rokov, kedy som odišla študovať do Českej republiky. Čiže si myslím, že neviem úplne porovnať život na Slovensku s Chorvátskom. Skôr by som to vedela s Rakúskom, keďže tam som žila a pracovala. Ale opäť neviem porovnať napríklad školský systém. No po rokoch a skúsenostiach aj mojich priateľov viem, že zdravotníctvo je naozaj dobré aj v Chorvátsku aj na Slovensku. Mala som možnosť riešiť konkrétne zdravotné výzvy v Rakúsku aj v Nemecku, a nakoniec sme s viacerými zistili, že na tom Slovensko ani Chorvátsko nie sú až tak zle, najmä čo sa týka prístupu lekárov. O vybavení nemocníc to samozrejme neplatí. Ale prístup pediatrov, zubárov, kožných, či ženských lekárov je naozaj na dobrej úrovni aj u nás. Pre nás je ešte dôležitá kvalita potravín. To je tiež v oboch krajinách porovnateľné.

Je niečo, čo vám v Chorvátsku predsa len chýba?

Jedna vec, ktorú by som ešte vypichla a dala veľké pozitívum práve Slovensku, sú internetové obchody, a hlavne tie alternatívne. V Chorvátsku je ich veľmi málo a sú drahé. Ťažko nájsť barefoot obuv, špeciálne hračky pre deti, napríklad Montessori. A ak už aj konečne niečo nájdem, ceny sú astronomické. Lepšie sa orientujem taktiež v slovenskej prírodnej kozmetike, produktoch a na e-shopoch. Preto sa v tomto smere snažím nakupovať na Slovensku.

Vychovávate dve nádherné deti. Narodili sa v Chorvátsku?  

Ďakujem. (Smiech.) Obe sa narodili vo Viedni. To bola moja podmienka, keďže som od puberty mala strach z pôrodu. A našťastie oba pôrody boli krásne. Prirodzené, bez zásahov a nastrihovania.

Vyrastajú z nich bilingválne deti. V akých jazykoch s nimi komunikujete?

Áno, vyrastajú. Ja a moja rodina s nimi rozprávame len po slovensky a manžel a jeho rodina len po chorvátsky. Dnes už plynulo prepínajú medzi jazykmi podľa toho, s kým sa rozprávajú. Medzi sebou sa rozprávajú chorvátsky, čo je asi spôsobené okolím a tým, kde žijeme a najviac sa zdržujeme. Okrem toho sa učia ešte po nemecky, keďže svokrovci sa do Nemecka na čas presťahovali. To bola a aj je naša priorita. Keďže pre mňa aj pre manžela je nemčina samozrejmosťou a zároveň predpokladáme, že angličtina je už dnes niečo, na čo sa nikto nepýta, či ju ovládate. To sa naučia raz dva.

Ako prispieva k výchove detí manžel? Máte rovnaké názory, pohľad na výchovu?

Našťastie je naklonený k učeniu sa láskavej komunikácii k deťom. Chce mať a má s nimi krásny vzťah. Často ich berie von, trávi s nimi veľa času. Odkedy je to možné, ich aj uspáva. Nemá s nimi problém byť aj viac dní sám. Bolo to tak aj keď som bola napríklad pracovne na stretnutiach v Lisabone alebo na Sicílii. Deti sú s ním rady samé.

Zmiešané manželstvá prinášajú radosti aj starosti, napokon ako každý vzťah, ale predsa… Nenarazili ste na niečo, čo vám dalo poriadne zabrať?

V podstate to boli asi len Vianoce. Ale aj tu sme sa vedeli dohodnúť. Môj manžel nie je konfliktný človek, nerád sa háda a všetko sa s ním dá našťastie vykomunikovať. Skôr som to ja, ktorá začína nejaké nezhody. (Smiech.) On má dosť rôznych situácií v práci a doma chce mať pokoj.

Koučka pre rodičov, ktorá pozná zázraky aromaterapie

Prvé tehotenstvo prežívala Erika Bistrović nad knihami o deťoch. Hľadala informácie a neskôr mala potrebu svoje praktické skúsenosti posúvať ďalej. Po druhom pôrode začala blogovať, dovzdelávať sa a rozmýšľať nad poradenstvom. O tom, že sa nevzdala a šla si svojou cestou, ktorá sa jej príchodom detí otvorila, svedčia aj profily na sociálnych sieťach.

Prečítajte si: 4 tipy na knihy, ktoré by si mal prečítať každý rodič

Ako a prečo vznikol nápad, začať blogovať a založiť si profil?

Svoje materstvo som začala tak trošku inak, než boli ľudia naučení. V tej dobe bolo ešte aj nosenie niečo nové, zvláštne. K tomu látkové plienky, bezplienkovanie, spoločné spanie, dojčenie na požiadanie, non toxic pranie, nepoužívanie detských kozmetických produktov. To všetko ľudí a mamičky okolo mňa zaujímalo a ja som si povedala, že si tieto témy zaslúžia väčšiu osvetu. Založila som si teda profily na sociálnych sieťach a zároveň aj blog. Aby si tí, ktorých tieto témy zaujímali, mohli prečítať viac a mali väčší dosah.

S akými reakciami ste sa stretli v začiatkoch?

Myslím, že dnes už je podobných profilov viac. V dobe, keď som začínala, bol naozaj jeden z mála. Možno boli dva tri a jeho obsah sa šíril rýchlejšie. Ale môj bol jeden z najznámejších. No keďže tieto témy ešte neboli toľko populárne, v jednom bode som si vyslúžila aj dosť „hejtu“ zo strany veľkých blogeriek na jeden post, ktorý asi ako prvý rozoberal traumu z opustenia. Vtedy ma to dosť zasiahlo, ale pokračovala som ďalej. Nuž a dnes je trauma jedna z top tém na sebarozvojových aj rodičovských profiloch. Aj ja som sa časom vyvíjala.

Nevzdali ste sa a pridali k témam aj niečo navyše?

K svojim témam som pridala aromaterapiu a čísla sa na skoro dva roky zastavili. Preberala som aj dosť kontroverzné témy a veľa ľudí prichádzalo aj odchádzalo. Ale aj to patrí k svetu sociálnych médií a ja som za túto skúsenosť rada. Opäť ma niečo naučila a niekam posunula.

Čím je pre vás rodičovstvo?  

Rodičovstvo je jedna z najväčších škôl sebarozvoja. Deti sa učia príkladom a nie tým, čo im povieme, aby robili. Kopírujú nás. Čiže najskôr musíme ísť do svojej podstaty, konfrontovať svoje ego, vyliečiť seba a svoje vnútorné dieťa. Spoznať svoje pravé ja, porozumieť vlastnej minulosti a otázkam prečo konám tak ako konám v niektorých situáciách. Alebo čo sme prebrali od svojich rodičov. Či prečo ma nahnevá jedna vec a moju kamarátku nejaká iná. Až vtedy sa naučíme ovládať svoje emócie, rozumieť im a neprenášať staré vzorce na naše deti.

Čo najviac túžite odovzdať ľuďom prostredníctvom vášho poradenstva?

Túžim, aby tomuto porozumeli rodičia, ktorí o to majú úprimný záujem. Tí, ktorí sa chcú naučiť komunikovať so svojimi deťmi, partnermi a okolím inak. Z pozície bezpodmienečnej lásky, pretože deti nám neprišli ublížiť, ani nič robiť naschvál. A zároveň si želám, aby rodičia porozumeli tomu, ako sa dieťa vyvíja. Že jeho mozog ešte nie je schopný uvažovať ako ten dospelácky. A nakoniec, aby sa uvoľnili a nechali deti byť deťmi a dôverovali im. Neprenášali na ne svoje strachy. Deti sú naše zrkadlá a nie je to len taká fráza. Ak sa tomu otvoríme, môžu byť pre nás najväčšími učiteľmi.

Venujte sa aj aromaterapii. Prezradíte nám o nej viac?

Aromaterapia nám pomáha už cez tri roky v podpore nášho fyzického aj emočného zdravia. Liečime ňou bežné detské aj naše ochorenia. Soplíky, teplotu, kašeľ, poranenia, popáleniny. Vieme si ňou pozdvihnúť náladu. Pomáha nám ku kvalitnejšiemu spánku. Nemusíme hneď bežať k doktorovi, ale vieme si dať prvú pomoc aj doma. Často vieme bežné chorôbky podchytiť v zárodku, čiže ani neprepuknú do niečoho väčšieho. Pre mňa je dôležitá aj prevencia. Vďaka difúzovaniu a natieraniu olejov na pokožku na podporu imunity, sú naše deti všeobecne zdravšie než ostatné deti v okolí. A ja som sa vďaka olejom stala sebavedomejšou mamou, ktorá prebrala zodpovednosť za zdravie svojich detí do vlastných rúk. Samozrejme, s pokorou sme stále vďační aj za modernú západnú medicínu, ale u nás sú vždy prvou voľbou tieto koncentrované zázraky a dary prírody. Až keď si už nevieme rady a potrebujeme pomoc, požiadame o ňu.

Čerpáte aj pri aromaterapii najmä z vlastných skúseností?

Na začiatku som čerpala zo skúseností iných mám, kníh, webinárov, kurzov. A vlastne aj dnes je to tak. Mám už aj množstvo vlastných skúseností, avšak aromaterapiu a fytoterapiu je možné skúmať celý život. A myslím, že aj tak by som všetko nevedela. Stále sa učím aj od ostatných žien a mám v našej komunite. Pretože nielen každý olej, ale aj každý človek je jedinečný a môže mu zafungovať niečo iné. Som vďačná za komunitu Olejovej Akadémie, ktorú sme za roky vybudovali a máme v nej veľa nadšených mamičiek. Mamičiek, ktoré tiež idú prírodnou cestou v starostlivosti o seba a svoju rodinu. Vieme poradiť jedna druhej.

Akčná mama, akčné deti, akčný život

Ako sa hovorí, keď sa chce, tak je možné všetko. Dôležité je, či máte podporu od blízkych a dostatok sily. Kde čerpá energiu Erika Bistrović? Stačí jej Jadran, morský vzduch, soľ vo vlasoch alebo potrebuje viac?

Čo rada robíte, keď môžete robiť to, čo robiť chcete?

Mám rada čítanie kníh, počúvanie podcastov a vzdelávanie sa. Najviac sa dobijem, keď môžem ostať chvíľku sama v tichu alebo v kaviarni. Tam sa venujem nerušene týmto činnostiam. (Smiech.)

Ste veľmi akčná a aktívna mama. Ako to všetko stíhate?

Často to píšem aj na svojich sociálnych sieťach. Nestíham. (Smiech.) Nestíham všetko, čo by som chcela. V podstate som veľa toho stíhala, až keď deti zaspali. Tešila som sa na tento čas, kedy v dome všetko stíchlo a mohla som sa venovať svojim veciam nerušene. Čím sú deti väčšie, čo to stihnem aj počas dňa alebo keď deti vezme manžel.

Akým spôsobom dobíjate baterky?

Priznám sa, že toto sa stále ešte učím a často idem na doraz. Už od detstva mám v sebe nastavený vzorec „makania“, ktorý sa snažím odstrániť a vedome oddychovať. Nie je to pre mňa jednoduché, ale pomaly to ide. Predovšetkým naozaj ničnerobením.

Ako trávite voľný čas?

S deťmi chodíme vo všedné dni k moru, v lete sa kúpať a počas roka na bicykel, korčule, kolobežku na chodníček popri mori. U nás je veľmi kopcovitá oblasť, čiže nie je veľa možností ísť na prechádzku okrem mesta a takýchto chodníčkov. Našťastie máme jeden blízko pod domom, takže tu trávime väčšinu nášho času.

Aké máte sny do budúcnosti? Tretie dieťatko? Sťahovanie? Cestovanie? Vydanie knihy?

Chceli by sme mať svoj domček, keďže nebývame ešte v našom. Taký s výhľadom na more a veľkým pozemkom. Chceli by sme žiť slobodne, mať možno nejaké zvieratká, svoju záhradku. Mať možnosť cestovania, pomáhania ľudom a šíriť evanjelium. To je taký náš veľký sen. Okrem toho sa chcem pracovne naďalej venovať aromaterapii, pomáhať rodičom, porozumieť sebe a svojim deťom. A používať esenciálne oleje na svoje emočné zdravie aj fyzické telo. Zväčšovať svoju komunitu a učiť ženy v mojom tíme, zlepšovať si aj svoje finančné zdravie, ale zároveň byť prítomná pre svoju rodinu.

Akčné mamy si vedia pomôcť

O tom, že sú slovenské ženy jedinečné, dobre vieme. To, že majú ženy matky výnimočné schopnosti a okrem rodičovských povinností stíhajú toho oveľa viac, vieme tiež. Najdôležitejšie je, že si dokážu pomáhať, odovzdávajú si skúsenosti a šíria dobro všade tam, kde je potrebné. Inšpirujú sa navzájom a robia tento svet lepším. A je úplne jedno, v akom kúte sveta sa nachádzajú.

Zdroj foto: súkromný archív Erika Bistrović