Detstvo bez mobilov: Je smutné, že deti strácajú bezstarostné chvíle detských čias

Viera Virdzeková je mamou dvojičiek synčeka Duška a dcérky Milice a mladšieho syna Branka, ktorý do rodiny pribudol po necelých dvoch rokoch od narodenia súrodencov. Určite náročné obdobie s tromi malými deťmi narodenými prakticky v jednom čase si vyžadovalo a stále vyžaduje neustálu opateru. Okrem základnej starostlivosti však mladá mamička myslí aj na duševné zdravie svojich detí a osvetu, či svoj postoj k zdravému vývoju, šíri aj prostredníctvom sociálnych sietí. Profil #detstvo_bez_mobilu vznikol len prednedávnom, ale rozhodne zaujal. Porozprávali sme sa s mamou, ktorá je jednou z nás. S mamou, ktorá miluje svoje deti a chce s nimi stráviť detstvo bez mobilov.

Stali ste sa mamou troch detí v priebehu pár rokov. Čo vám materstvo do života prinieslo?

Možno to bude znieť pre niektoré mamičky ako paradox, ale materstvo mi vlialo do života druhý dych. Akoby som sa znovu narodila. Akoby sa doplnil vo mne nejaký článok, ktorý chýbal. Pre mňa je materstvo celý vesmír.

Postarať sa o všetky potreby vašich detí, vás isto stojí nemálo úsilia. Ako si zadelíte čas, aby vznikol priestor aj na spoznávanie sa navzájom?

Celé materstvo vnímam ako spoznávanie a sem tam sa pozastavím nad tým, že ľudia chcú deti a potom sa sťažujú, že nemajú čas pre seba a sú z toho frustrovaní. Ja som tento pocit nikdy nemala. Deti som chcela a chcem ich učiť, chcem aby spoznali svet spolu so mnou, s nami rodičmi. Mne deti nevadia naozaj nikde, ani na záchode. (Smiech.) Vyberiem sa so všetkými tromi úplne všade. Na nákup, na kúpalisko, autobusom, vlakom, autom, na kávu či piknik. Takže ja si ten čas nemusím nijako deliť na to, aby sme sa mohli spoznávať a užívať si spoločné chvíle. Sú to práve naše deti, ktoré mi dávajú priestor na to, aby som bola sama sebou a mohla tvoriť.

O kreatívnu zábavu u vás zrejme nie je núdza a doma je určite veselo. Ale aj o domácnosť sa treba postarať a mamina musí predsa len niekedy zrelaxovať osamote. Ako všetko stíhate?       

Kreatívna zábava u nás začína už ráno v posteli, keď spí každé z detí otočené hore nohami a nedajbože sa kopnú. (Smiech.) A áno, aj ja mám svoje potreby a svoje záľuby a súhlasím, že je pre mamu dôležité mať čas len pre seba, ale všetkému mimo detí, sa venujem vtedy, keď ten čas na to zostane. Napríklad si idem rada zabehať, keď poobede spia a môže pri nich zostať manžel. No a nerada by som teraz nahnevala nejakú mamičku a ani nepodceňujem to, že to môže byť s deťmi veľmi náročné a ten čas pre seba je nevyhnutný, ale nie je dieťa ako dieťa. Takých, ako mám ja, by ste chceli mať aj 5. Veď aj ja by som chcela. (Smiech.) Len po zdravotnej stránke už nemôžem.

Vy máte vlastne detičky ako sa hovorí za odmenu. A asi sú to aj dobrí spáči, však?

Presne. Naozaj nepoznám prebdené a nevyspaté noci. Deti skutočne spávajú od narodenia celú noc, všetky tri. A dodnes spávajú aj poobede. Najmladší spí 4 hodiny, takže vtedy robím domáce práce a varím. Všetko čo musím, sa snažím robiť, keď spia, aby sme potom mohli byť spolu. Veľakrát vstanem aj o štvrtej ráno a skladám tony bielizne a pijem pri tom kávu. Stále to však vnímam ako relax, nie ako povinnosť, z ktorej som unavená.

Aká ste mama?

Som ako každá dobrá mama, ktorá chce pre svoje dieťa to najlepšie. Ako každá varím, periem, upratujem. Rozmýšľam denne nad tým, či mali deti dosť vitamínov, či majú dostatok krúžkov, či majú večer vyčistené zuby…

V čom je pre vás materstvo najnáročnejšie?

Materstvo je pre mňa najnáročnejšie v tom, že preberám na seba zodpovednosť za niekoho iného. Ja som strojcom osudu našich detí, musím sa o ne postarať, pomôcť im, usmerniť ich, poradiť. Som mama učiteľ, liečiteľ, lekár, psychológ a tieto povolania v jednom považujem za veľmi náročné.

Prečítajte si: Viete, pri akých témach sa mamičky vedia poriadne pohádať?

Objavili ste s manželom návod na to, ako byť dobrými rodičmi?

Nie, návod nepoznáme, ale snažíme sa dať našim deťom to najlepšie, čo si z detstva pamätáme alebo to, čo sme chceli ako deti zažiť. Podľa toho sa ku nim aj správame. Možno existuje mnoho návodov, ale na každé dieťa aj tak platí niečo iné. My sme učiteľmi pre naše deti a naše deti zase učiteľmi pre nás. Učia nás objavovať nové dimenzie, o ktorých sme ani netušili. To, že zdieľam všetok čas s deťmi, vyplýva len z čistej radosti a lásky. Keby som to mala zhrnúť do jednej vety a odkázať nejaké posolstvo ohľadom materstva, tak by to znelo asi takto: „Viac sa učiť a menej vyučovať.“ Dieťa je najväčší a najkrajší Boží dar na svete.

Podľa vás je kreativita nevyčerpateľná. Nikdy sa vám nestáva, že by došli nápady?

Nápadov je mnoho, ale vždy sa snažím rešpektovať aktuálnu situáciu. Detí sa pýtam čo by chceli robiť. Kto chce kresliť, kreslí. Kto chce čítať, číta. Každý vie, kde sú papiere, nožnice a ako ich používať. Väčšinou si vyberajú aktivitu podľa svojho záujmu a ja samozrejme organizujem spoločné výlety alebo sledujem, kde sú predstavenia, ktoré by ich mohli zaujímať. Zatiaľ sa mi nestalo, že by sa im niekde nepáčilo. Ale fungujú aj ako normálne deti. Chodíme na detské ihriská, na prechádzky k jazeru alebo sa hráme doma na dvore. Často sa v ovčíne hrajú na Janka a Marienku, lebo videli divadlo. Tam kde končia moje nápady, začínajú tie ich. (Smiech.) Mojou úlohou je skôr rozpoznať, kedy má o čo dieťa záujem a to sa potom snažím podporiť.

Váš profil ste nazvali #detstvo_bez_mobilu. Myslíte si, že telefóny, smartfóny, počítače, ale aj televízia sú príčinou zúfalstva dnešných rodičov?

Ja si to nielenže myslím, ono je to aj vedecky dokázané, ako veľmi dokážu tieto technológie ničiť detský mozog. Som znepokojená tým, že deti trávia čím ďalej tým viac času pri tabletoch, mobiloch či televízore a veľmi málo sa venujú tvorivým činnostiam. Človek, ako jediný tvor na Zemi, bol stvorený na to, aby tvoril. Je smutné, že žijeme v takej uponáhľanej dobe, kedy je pre niektorých prirodzenejšie a jednoduchšie, dať dieťaťu do rúk mobil namiesto toho, aby si s ním napríklad prečítali knihu. Alebo sa zahrali Človeče, nehnevaj sa a utužili tak vzájomný vzťah. Každé dieťa potrebuje rodičovskú starostlivosť a my rodičia sme tu na to, aby sme mu zabezpečili nielen fyzickú, ale aj mentálnu bezpečnosť.

Je zreteľné, že v tomto smere máte úplne jasný názor na technológie. V čom vidíte najväčší problém?

V tomto smere som veľmi prísna a možno sa niekto aj nahnevá, no ja nevnímam ako problém dieťa a mobil, ale rodiča, ktorý mu ten mobil či tablet dá. Nikto nemôže očakávať, že dieťa je natoľko uvedomelé, aby si samé povedalo, že to preň nie je vhodné. Za toto sú zodpovední rodičia, ktorí sa potom paradoxne sťažujú, že ich dieťa je podráždené, dokonca niekedy až agresívne, alebo sa nehýbe a nekomunikuje.

Ako je to možné zmeniť?

Rodičia si myslia, že je ich povinnosťou, venovať sa deťom celý deň. A preto, keď niečo nestíhajú, podsunú im mobil, aby získali čas. Ja tiež niekedy nestíham, lebo som si ráno pospala. Keď takáto situácia nastane, deti poprosím, aby mi pomohli alebo ich nechám „nudiť sa“. Boli by ste prekvapení, koľko tvorivosti v sebe dokáže také dieťa za pol hodinu v izbe nájsť. (Smiech.) Určite je veľkou výhodou, že máme veľký dvor a deti trávia veľa času vonku. Máme zvieratá, takže vyrastajú skôr ako „dedinské deti“ a sú špinavé od hlavy až po päty. (Smiech.)

Vediete deti k samostatnosti?

Snažíme sa deťom vytvoriť bezpečné podmienky, obmedzujeme nutnosť príkazov a zákazov a nechávame ich často samé riadiť svoje denné činnosti. Okrem toho milujeme bábkové divadlá. Tu napríklad vidím, že naše deti dokážu sedieť a nerušene pozerať celé predstavenie a nemajú problém s pozornosťou. Toto vnímam ako pozitívny vplyv toho, že nepozerajú do mobilov, kde sa im obraz mení každú stotinu sekundy, a to si možno mnoho rodičov ani neuvedomuje. My dospelí sme zodpovední za to, čo naše deti nasávajú a ako trávia svoj čas. Deti kráčajú v našich stopách, preto by sme si mali rozmyslieť, akou cestou sa vydáme.

Podľa odborníkov možno nie je úplne správne deti od technológií odtrhnúť, ale čas s nimi strávený, citlivo regulovať. Čo hovoríte na tento prístup?

Nie som zástancom extrémov, takže nie som ani rodič, ktorý dogmaticky odmieta moderné technológie. Skryť ani utiecť, sa pred nimi v dnešnej dobe nedá, regulovať však áno. Deťom by sme mali ísť príkladom, rozprávať sa s nimi a povedať im prečo áno a prečo nie. Naše deti tiež zaujímal blikajúci mobil plný svetielok, ale naučili sme ich, že mobil používajú iba dospelí a nemajú s tým problém. Keď ho aj nájdu položený niekde na gauči, vezmú ho a odložia napríklad na komodu. Už od osemnástich mesiacov sme začali v Žiline navštevovať lekcie Play Wisely – Múdre hranie a odporučila by som to každému. Kto má takú možnosť, nech dožičí rozvoj svojmu dieťaťu inou metódou než mobilom alebo tabletom. Dieťa sa nevie rozhodnúť, čo je pre neho z dlhodobého hľadiska prospešné a čo je pre neho príťažlivé v daný moment. Dieťa ešte nechápe hlavný účel týchto moderných vynálezov. Na to sme tu my rodičia, aby sme im vysvetlili, prečo máme takéto pravidlá.

Prečítajte si: Dlhé letné prázdniny sú ešte lepšie so skvelou detskou knihou

Aké aktivity robíte s deťmi najradšej?

Máme veľa aktivít, ktoré nás bavia. Radi si vyrábame, lepíme, kreslíme, maľujeme, vystrihujeme z rôznych druhov materiálov. Veľmi sa mi páči na našich deťoch tá ich nekonečná tvorivosť a kreativita. Masky na karneval vždy vyrábame spolu, vyrobili sme krásneho anjela aj princeznú Elsu, ušili plášť, vystrihli korunky z kartónu. Stalo sa už aj to, že chcel Duško v jeden večer zaspať ako Batman. A povedal mi to tesne pred spaním. Tak som o desiatej večer vystrihovala škrabošku na tvár. (Smiech.) Naše deti sú skromné a učia nás, že nesmieme zabudnúť tešiť sa z maličkostí, ktoré tiež nie sú samozrejmosťou.

Spomínali ste divadlo. Sú detské predstavenia vašou častou záujmovou činnosťou?

Áno, divadlá milujeme. Bábkové, činoherné, aj rôzne interaktívne predstavenia. Nedávno sme boli na nedeľnom Matiné pre deti s orchestrom a bol to naozaj úžasný zážitok. Veľmi radi spievame detské ľudové pesničky, hráme doma na rôzne hudobné nástroje. Áno, aj na hrnce. (Smiech.) A od septembra začínajú deti navštevovať folklórny súbor Cipovička. No a každý štvrtok chodíme na detské cvičenia, ktoré precvičuje môj manžel.

Ako ste na tom s čítaním kníh?

Čítanie je pre mňa nenahraditeľné. Čítame si s deťmi každý deň. Vždy som sa na to tešila ako raz budem svojim deťom čítať rozprávky. Od malička majú radi knižky a som z toho veľmi šťastná, pretože to pomáha budovať ich fantáziu. Často však rada počúvam manžela, ako im večer pred spaním číta. Ako sa ho mnohé veci pýtajú, aké sú zvedavé a samozrejme som šťastná aj preto, že sa tým prehlbuje ich vzťah, ktorý je pre nich dôležitý, keď sa celý deň nevidia. A pravdaže navštevujeme aj knižnicu alebo chodíme na zážitkové čítanie. Nechávame však aj deti, aby čítali nám a podľa obrázkov si vymýšľajú veľmi vtipné príbehy. Vtedy vidíme, že fantázii sa medze nekladú. (Smiech.)

Nepokojný spánok, neschopnosť sa vyjadriť, hyperaktivita a často aj nadváha sú problémy dnešných detí, ktoré môžu úzko súvisieť s neprimeraným množstvom hodín, strávených s mobilom alebo tabletom. Stretávate sa vo svojom okolí s mamičkami, ktoré už podobné problémy riešia?

Ja sa stretávam s mamičkami, ktoré ma inšpirujú, ktoré mne aj mojim deťom vyhovujú, a s ktorými máme podobné zmýšľanie. Poznám však aj mamičky, ktoré podobné problémy riešia. No nepripustia si, že práve neprimerané množstvo hodín strávených na mobiloch či tabletoch, je hlavnou príčinou problémov ich detí, ich správania. Ale držím sa zásady, že rada nie je návod. Môžem síce niekomu poradiť, no neočakávam, že sa bude riadiť presne podľa mojich odporúčaní. Každá mama musí vedieť sama, čo je pre jej dieťa vhodné. To, čo funguje u nás, môže byť u iných ľudí cestou do pekla. Je však pravdou, že tieto mamičky potrebujú len vypočuť, že sme tu pre ne. Nepotrebujú, aby sme za nich vyriešili ich problémy s deťmi. Nemôžeme zabudnúť na to, že ten najlepší uhol pohľadu pre náš život a naše deti, máme vždy len my.

Ako vás vníma okolie vďaka vášmu odmietavému prístupu k technológiám v rukách malých detí?

Čítam veľa článkov od veľmi inšpiratívneho neuropsychológa doktora Krause a ten hovorí: „Každý človek je ideálny, pokiaľ ho nespoznáme. Mnoho ľudí si príliš idealizuje svoje vzory. Život vás naučí, že je dobré udržať si nadhľad a odstup.“ Snažím sa vyhnúť súdeniu a kritizovaniu, a to v každom smere. Ja prezentujem len svoj pohľad a nepozerám sa na to, ako to vníma okolie. Len dúfam, že niekoho inšpirujem, že sa to dá aj inak. Mojim cieľom nie je, aby sa ľudia riadili mojimi odporúčaniami, ale potešilo by ma, keby sa nad nimi zamysleli. Zvážili, či sú aj iné možnosti, než podsunúť dieťaťu do rúk mobil, či tablet.

Aké detstvo chcete deťom vytvoriť?

ŠŤASTNÉ.

Čo upevňuje váš vzťah s deťmi najviac?

Pekný vzťah s deťmi je pre mňa ako matku kľúčový. Moderná doba prináša množstvo povinností a rýchly život. Nikto z nás nie je stroj. Dieťa veľmi potrebuje našu prítomnosť, ktorá zo všetkého najviac upevňuje náš vzťah. Nemusí to byť žiaden špeciálny výlet či aktivita, stačí aj obyčajná prechádzka, ktorá zostane v našej pamäti.

Ako sa vaše vnímanie potreby naplneného detstva odráža na vzťahu súrodencov?

Tým, že som vyrastala ako jedináčik viem, že mať súrodenca, je dar. Je to niečo veľmi pestré, a to si málokto uvedomuje. Vidím, ako sa navzájom učia bojovať, presadzovať vlastnú vôľu, komunikovať medzi sebou, ustupovať, odpúšťať si. Vedia si navzájom povedať ľúbim ťa, či pozrieť sa do očí a povedať si prepáč. Tým, že majú medzi sebou naozaj malý vekový rozdiel, nemusíme rozmýšľať, či je nejaká aktivita vhodná aj pre toho najmladšieho. Nežiarlia na seba. Ale my sa všetci tak ľúbime, že na to ani nie je dôvod. Veríme a pomáhame si. Pre mňa je ich vzájomný vzťah každodennou radosťou. Tešia sa zo spoločných úspechov a spoločne strávených chvíľ. Tým, že dvojičky navštevujú škôlku, mám čas aj na individuálne potreby najmladšieho Branka. Inak sú to veľkí parťáci. Niekedy ako Tom a Jerry, ale nemôžu byť jeden bez druhého. Každý z nich je výnimočný a úplne iná osobnosť. Navzájom sa však dopĺňajú. Nám ako rodičom už len ostáva, aby sme ich v tomto smere viedli aj naďalej.

Vaše detičky sú ešte malé. Ako budú rásť a dostanú sa do väčšieho kolektívu, nástrahy technológií sa budú zvyšovať. Myslíte si, že ich dokážete usmerniť, a že vďaka vášmu prístupu už od útleho detstva, v nich vybudujete zdravý a rozvážny vzťah k mobilom a iným výdobytkom dnešnej pretechnizovanej doby?

Nekonečná dostupnosť informácií nás obklopuje každý deň. Človek však nemôže byť odkázaný len na techniku. Úprimne si povedzme… Koľkí z nás si nevedia predstaviť život bez mobilného telefónu či bez pripojenia na internet? Stále budem opakovať, že najmä deti by mali byť usmerňované rodičmi a rodičia spoločnosťou. Podľa môjho názoru sa o tomto probléme veľmi málo rozpráva nahlas. Som tým znepokojená. Pretože, keď sme boli deti my, tak nás na ihrisku mamy neprekričali, keď nás volali z okna domov na obed. Skúste ísť na akýkoľvek dvor pred paneláky teraz. Vytratil sa detský krik, deti sa nehrajú na schovávačky, nehrajú vybíjanú a rôzne iné hry. Nanajvýš stretnete na ihriskách mamičky s kočiarmi. Je to smutné, že deti strácajú tie bezstarostné chvíle detských čias. Do tohto problému by sa však mala zapojiť celá spoločnosť.

Čo je pre vás vo výchove detí v súvislosti s mobilmi a inou elektrotechnikou najdôležitejšie?

Dnes túžia mať ľudia všetko hneď a teraz, a navyše ľahko. Pre nás je dôležité, aby sme našim deťom dokázali včas vysvetliť, že si môžu vybrať. Nech by sme ich akokoľvek izolovali od mobilov alebo tabletov, čo som už spomenula, že nie som zástanca extrému, tak skôr či neskôr, sa k nim predsa len dostanú. Chceme, aby vedeli, že existujú moderné technológie, ale chceme im včas vštepiť, na čo slúžia a aké nebezpečenstvá so sebou prinášajú. Že je možnosť voľby a čo každá voľba môže priniesť. Že dobrá kniha im dá oveľa viac ako scrollovanie obrazovky, čo považujem za novodobú chorobu aj u mnohých dospelých.

Zdroj foto: archív Viera Virdzeková