Rodovo korektný jazyk, alebo ako sú ženy diskriminované v používaní jazyka

Počuli ste už o rodovo korektnom jazyku? Napadlo by vám, že aj jazyk môže diskriminovať druhé pohlavie, že diskriminácia žien sa ukazuje aj v tom ako jazyk používame? Fenoménom posledných desaťročí je snaha zmierňovať používanie diskriminujúceho jazyka do tej miery, do akej nám to štruktúra súčasného kodifikovaného jazyka umožňuje. Prejavom toho je rodovo korektný jazyk.

Čo je rodovo korektný jazyk?

Rodovo korektný, rodovo vyvážený, rodovo citlivý, nediskriminujúci, symetrický, spravodlivý, neutrálny alebo inkluzívny jazyk. Kľúčovým pojmom je rod – v angličtine gender. Rodovo korektný jazyk sa zaoberá tým, aby v používaní jazyka nebolo diskriminované žiadne pohlavie. Zaoberá sa rodovou rovnosťou v spoločnosti. 

Slovo gender, podobne ako slovo rod označuje okrem iného aj gramatický rod. Avšak rod zahrňuje aj stereotypy, predsudky, sociálne roly, správanie spoločnosti a hodnotenie.

Rodovo vyvážené používanie jazyka rieši a formuje rodovú rovnosť v spoločnosti. Inkluzívny jazyk nediskriminuje, nevylučuje, neznevažuje žiadne osoby alebo skupiny osôb na základe rodu. Tiež sa zaoberá generickým maskulínom, čiže používanie mužského rodu na pomenovanie žien, alebo žien a mužov súčasne, čím sa zneviditeľňuje ženské pohlavie. Ako napríklad vedec roka, prezident a podobne, pričom sa týmto pomenovaním myslí aj vedkyňa, prezidentka. Alebo aj pacienti, voliči, zákazníci, jubilanti, chodci diváci. Na takmer každej pracovnej zmluve je pomenovanie zamestnanec aj v prípade ak ide o zamestnankyňu. Generické maskulínom sa objavuje aj na iných typoch zmlúv ako napríklad:

• autorská zmluva medzi objednávateľom a autorom,
• kúpna zmluva medzi predajcom a kupujúcim,
• nájomná zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom.

Generické maskulínom používame takmer všetci bez toho, aby sme si to uvedomili, či dokonca pomysleli na, že sa to môže brať ako prejav diskriminácie. Pokiaľ dominancia mužského rodu v jazyku pretrváva, pretrváva aj nižšia hodnota pripisovaná ženám v spoločnosti. S tým pretrváva aj nižšie zastúpenie v spoločensky významnejších funkciách, nižšie priemerné platy žien, prevažujúce násilie na ženách a podobne.

Samozrejme, v niektorých prípadoch sa to používa aj opačne (generické feminímum) zdravotná sestra, či prvá dáma, čím sa myslí aj zdravotný brat (nespisovný výraz) alebo manžel prezidentky. Avšak toto je naozaj ojedinelé.

Rodovo korektný jazyk navrhuje používať vždy obidva výrazy, či zamestnanec/zamestnankyňa alebo neutrálny výraz ako napríklad „študentstvo“, a nielen študenti (opäť mužský rod aj keď sa pod tým myslia aj študentky), ľudstvo a podobne, tento typ sa nazýva generické neutrum.

Môže jazyk diskriminovať? 

Jazyk nemôže diskriminovať, ale jeho sexistické používanie áno. Pojem sexizmus znamená diskrimináciu na základe pohlavia a týka sa aj používania jazyka.

V ústave Slovenskej republiky je dokonca uvedené nasledovné: „zneviditeľňovanie žien v mnohých oblastiach jazyka – aj v právnom jazyku – za dôstojné považovať nemožno“.

V medzinárodných zmluvách sa k rodovo korektnému jazyku uvádza nasledovné:

• Dohovor o odstránení foriem diskriminácie žien: „odstránenie predsudkov a zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien,“ možno v plnej miere vztiahnuť i na používanie rodovo vyváženého jazyka.
• Všeobecná deklarácia lingvistických práv: Medzi tzv. lingvistické práva možno zaradiť aj používanie rodovo vyváženého jazyka.
• Odporúčanie rady Európy na odstránenie sexizmu z jazyka: pričom mužský sexizmus má prevahu nad ženským, bráni vytváraniu rovnosti medzi ženami a mužmi, pretože zneviditeľňuje existenciu žien ako polovice ľudstva, a tým popiera rovnosť žien a mužov.

Prečítajte si: Menštruačná chudoba je tabu téma, no pritom ide o závažný problém

Rodovo korektný jazyk neznamená len vymenovať ženský aj mužský rod, pretože ak pomenovanie v mužskom rode je vždy na prvom mieste, zneviditeľňovanie ženského pohlavia pretrváva. Ako vyriešiť túto situáciu? Ak napríklad pomenúvame povolania, v ktorých majú prevahu muži, mužské označenie môžeme umiestniť na prvé miesto (napríklad vojaci a vojačky). Ak pomenúvame povolanie, kde prevládajú ženy, na prvé miesto dáme pomenovanie ženského rodu (učiteľky a učitelia). Ak však je zastúpenie mužov a žien v odvetví, ktoré chceme pomenovať vyvážené, umiestnenie pomenovaní môžeme striedať. Rodovo korektný jazyk sa nezaoberá tým, aby sa v jazyku neodzrkadľovalo diskriminovanie žien na úkor mužského rodu, rodovo korektný jazyk rieši, aby sa nediskriminovali ženy, ale rovnako ani muži.  

Rodovo citlivý – inkluzívny jazyk patrí medzi tie témy, ktoré polarizujú spoločnosť, vyvolávajú rôzne názory, vášnivé debaty. Nech už je náš názor na inkluzívny jazyk akýkoľvek, je dobré zamyslieť sa nad tým, ako jazyk používame a či je táto forma správna a nepodporuje v ľuďoch stereotypnú nenávisť. 

Zdroj foto: Pexels, Pixabay