Rozhovor o šikane s predstaviteľkou z Inštitútu duševného zdravia a pohody

Šikana je bezpochyby jednou z najdôležitejších tém, ktorá by sa mala riešiť v každej jednej spoločnosti. Na tému šikana sme sa rozprávali s Ivanou Matejovič z Inštitútu duševného zdravie a pohody.

Čomu všetkému sa váš projekt venuje? Ako konkrétne pomáhate?

Projekt sikana.sk je jedným z dlhodobých projektov, ktorému sa v Inštitúte duševného zdravia a pohody, oz (PsychIN.sk) venujeme  s cieľom prevencie a udržania dobrého duševného zdravia v spoločnosti.

Projekt je jedinečný tým, že sa zameriava na prevenciu a riešenie šikany ľudí v každom veku, nielen šikany u detí. Web stránka www.sikana.sk  je vytvorená takým spôsobom, aby poskytovala relevantné informácie, konkrétne postupy a smerovala k pomoci tak, že sa každej vekovej kategórii prihovára „ich jazykom“ a zrozumiteľným spôsobom.

Prečo a kedy ste sa rozhodli s vašim projektom začať?

S prípravami sme začali v roku 2020 a úspešne sme ho spustili v roku 2021. Uspeli sme s grantovou výzvou a získali tak podporu pre náš projekt. Motiváciou pre nás boli najmä osobné skúsenosti klientov v našom profesnom živote a tiež skúsenosti našich blízkych, ktorí sa s danou problematikou priamo stretli.

Prečítajte si: Rozhovor s Michaelou o strate milovanej dcérky Olivky

Aké máte plány s vašim projektom do budúcnosti?

Koncom roka 2023 spúšťame novú kampaň, zameranú na prevenciu a riešenie šikany na školách, kde sú našou cieľovou skupinou teenageri. Ide o kategóriu ľudí, ktorí sú práve vo veľmi citlivom veku a je potrebné s nimi cielene pracovať tak, aby z nich mohli vyrásť  odolní a sebavedomí mladí ľudia, ktorí sú si vedomí svojich kvalít.

Ako môže spoločnosť pomôcť/prispieť k zlepšeniu situácie ohľadom šikany?

Dôležitá je najmä všímavosť k tomu, čo sa okolo nás a celkovo v našej spoločnosti deje. Šikana sa nám podvedome spája najmä so školským prostredím, ale rozhodne  sa netýka len detí.

So šikanou sa stretávame  prakticky v každom veku – od detských kolektívov, cez stredné a vysoké školy, krúžky a voľnočasové aktivity, produktívny vek a pracovné kolektívy v zamestnaní až po seniorov v domácom či inom prostredí. Týka sa prakticky všetkých  kolektívov, v ktorých sa úplne prirodzene v priebehu nášho života vyskytujeme.

Veľmi často sa stretávame s tým, že ako spoločnosť zatvárame oči pred problémami. V súvislosti so šikanou sú to najmä prehlásenia typu: „Bolo to len tak, zo žartu“, „On/Ona nie je typ, že by niekoho šikanoval/a“, „Toto tu za našich čias nebolo, je  to len výmysel dnešnej doby“ alebo „My takéto veci vôbec neriešime, u nás sa to nedeje…“

Zlepšenie príde vtedy, keď budeme informovaní, všímaví a aktívni v tom, čo sa okolo nás deje, čoho sme priamou či nepriamou súčasťou. 

Aké emocionálne a psychologické dôsledky má šikana na jej obete?

V akútnej fáze, keď človek zažíva šikanu, sú prítomné veľmi silné pocity neistoty, strachu, hanby, viny ohrozenia a úzkosti. Veľmi časté sú aj somatické (telesné) prejavy, ktoré tieto pocity sprevádzajú. Ide napríklad o potenie, tras, chvenie, pocit na vracanie, plačlivosť, bolesti hlavy či brucha.

Samozrejme, prítomné je aj veľké množstvo sebaspochybňujúcich a neželaných či ťaživých myšlienok.

Aké sú dlhodobé dôsledky šikany na jej obete?

Z dlhodobého hľadiska sa môže jednať najmä o znížené sebavedomie, zhoršený sebaobraz či vnímanie seba, sociálnu úzkosť, problémy v pracovných aj partnerských vzťahoch, separáciu, úzkosti a strachy, neschopnosť zvládať stresové či konfliktné situácie, zhoršené uplatnenie sa v pracovnom či osobnom živote, zvýšená miera citlivosti a zároveň  znížená miera tolerancie k záťaži.

Aké vlastnosti má zvyčajne šikanovaná osoba a naopak šikanátor?

Zaškatuľkovať niekoho vo všeobecnosti ako šikanovaného, alebo šikanátora, (teda obeť či agresora) by nebolo správne. Je veľmi časté, že aj ten, ktorý v určitej sociálnej role vystupuje ako agresor, môže v inom sociálnom prostredí, napríklad doma, v pozícii obete, teda šikanovaného. Obe strany potrebujú, aby sa s nimi aktívne pracovalo.

Prečítajte si: Barbora Jelinek: Milujem život a vždy hovorím, že moje ochorenie ma nedefinuje

Ako môže každý z nás pomôcť v zabráneniu šikany?

Aktívnou účasťou a záujmom o túto problematiku. O šikane nestačí len hovoriť. Treba sa preto aktívne venovať nielen osvete, ale aj aplikovaniu získaných informácií do praxe, dohladovaniu a vyhodnocovaniu zavedených pozitívnych zmien, podporovaniu prosociálnych vzťahov v kolektívoch, a najmä psychohygiene. Potrebné je ísť pozitívnym príkladom, byť  v pohode a cítiť sa dobre. Len tak môžeme pomáhať iným so zvládaním záťažových situácií.

Aké sú účinné stratégie na podporu obetí šikane a ich zotaveniu?

Pre každú obeť šikany je dôležité bezpečné prostredie, v ktorom môže opäť nadobudnúť stratenú sebadôveru  a kde má možnosť zažiť úspech a úprimné uznanie od okolia. U detí ovplyvňuje zlepšenie najmä uvedomelý prístup dospelých, ktorý im vytvoria podporujúce a bezpečné  prostredie, kde sú jasne  stanovené pravidlá. Pomáha aj účasť v podporných terapeutických skupinách, či absolvovať rehabilitačné a rozvojové pobyty zamerané na duševné zdravie.