Zuzana Sláviková: Pokiaľ je dieťa spokojné, neriešte, že je mimo tabuľky

Spánok je nevyhnutná súčasť života každého z nás. Ak sa zaujímate o to ako zlepšiť kvalitu spánku vášho dieťaťa, prečítajte si náš rozhovor s holistickou spánkovou poradkyňou Zuzanou Slávikovou. Tiež známou ako spinkajbabo. 

V rozhovore sa dozviete:

-koľko by malo spať vaše dieťa na základe veku,

-ktorá uspávacia metóda je tá správna,

-ako vidí co-sleeping spánková poradkyňa,

-ako na bezpečný co-sleeping,

-dieťa a nočné mory,

-homeopatiká a detský spánok.

Koľko spánku potrebuje dieťatko v jednotlivých vekových obdobiach?

Podľa National Sleep Foundation je rozpätie celkového spánku za 24 hodín (deň aj noc) celkom široké a to:
0-3 m – 11-19h
4-11m – 10-18h
12-24m – 9-16h

Treba brať do úvahy, že ide o priemernú dĺžku a ide o orientačnú tabuľku. Tých tabuliek môžete nájsť mnoho a každá sa bude v niečom líšiť, pretože každá berie dáta z iného zdroja. Spánková potreba každého dieťaťa je iná. Veľkú úlohu zohráva temperament. Niektoré detičky majú nižšiu spánkovú potrebu už od narodenia a je to v poriadku. Treba k tomu prispôsobiť denné aktivity a nerobiť si z toho veľkú hlavu, že nie je „tabuľkové“.

Najmä v začiatkoch nás strašia, že bábätko bude spinkať väčšinu časť dňa no a realita? U nás to teda vôbec nebolo tak a stále som sa stresovala, prečo nespí toľko, koľko má. Teraz viem, že jednoducho bola na tej spodnej hranici a je to v poriadku.

Celkovú spánkovú potrebu si zrátate tak, že si spravíte priemer z 3 dní. Zrátate noc a deň dokopy a vyjde vám priemerná celková spánková potreba vášho dieťaťa. Nezabúdajte, že sa môže časom meniť v súvislosti s vekom, vývojom, milníkmi, chorobami, dovolenkami a podobne.

Odporúčam riadiť sa dieťaťom, jeho znakom únavy a pokiaľ je dieťa spokojné, neriešte, že je mimo tabuľky.

Ako odporúčate rodičom dieťatko uspávať?

Toto je veľmi častá otázka, ako uspávať dieťa. Nikto vám však nepovie, ako presne by ste mali uspávať, pretože neexistuje jediný správny spôsob a najväčším odborníkom na svoje dieťa ste iba vy. Keďže každé bábätko je iné, tak u vás nemusí fungovať to, čo vám radí susedka, že „takto určite zaspí!“
Dôležité je tiež povedať, že to ako uspávate dnes, neznamená, že tak bude aj o mesiac. Prichádzajú rôzne vývojové miľníky, separačná úzkosť, bolesť zúbkov, choroba. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť to, že dieťatko prestane akceptovať aktuálny spôsob uspávania a budete musieť vynaložiť viac úsilia. Taktiež zmena môže prísť sama od seba alebo aj od vás, ak vám nejaký spôsob uspávania nevyhovuje.

Najčastejšie však rodičia uspávajú svoje deti pomocou týchto spánkových asociácií: dojčením, chôdza+hojdanie, v nosiči, v kočíku, na fitlopte, v sede s tým, že bábätko máte na stehnách a hojdáte ho nohami, hladkaním, spievaním, ťapkaním alebo hojdaním cez zadoček, do toho hovoríte šššš alebo máte pustený šum,… Možností je veľa a treba povedať, že žiadny spôsob uspávania nie je nesprávny alebo správny. Je iba taký, ktorý vám funguje. Taktiež treba povedať, že niektoré bábätká naozaj dokážu zaspinkať samé, je to však veľmi mizivé percento a určite by rodič nemal mať obavy, ak svoje dieťatko uspáva kontaktne.

Naše začiatky boli veľmi chaotické. Prakticky ako nová mamička, šokovaná realitou, že dieťa proste nezaspí iba pri uspávanke, som prvé týždne nachodila po byte 10 000 krokov. Spánok v kočíku bol nemožný. Časom som prišla na to, že mi dokáže zaspať aj počas kojenia v ľahu. O spánku na posteli iba pri hladkaní nebolo ani reči. Hojdanie na rukách, fitlopte a podobne nás sprevádzalo 10 mesiacov, kedy sme fitloptu postupne odstránili z uspávania. Neskôr som uspávala už iba kojením v ľahu, v kočíku alebo nosiči. Teraz uspávam prečítaním rozprávky a držaním sa za ruky. Bola to dlhá cesta, ale vyplatilo sa počkať. Verte mi, že ten čas nikdy ľutovať nebudete. Vždy vravím, aby sa rodičia riadili svojou intuíciou. Keby vám nikto nič nevravel, neradil, keby ste mali vedomosť, že dieťa rozmaznať kontaktom nemôžete a že bábätká sa v noci budia a je to normálne – akým spôsobom by ste uspávali? Ako by ste vnímali spánok vášho dieťaťa? Zmenilo by to váš pohľad? Zmenilo by to vaše psychické nastavenie?

Zuzana Sláviková s dcérou

Aký je váš názor na co-sleeping?

Spoločné spanie s dieťaťom dokáže v rámci rodiny a okolia rozprúdiť vášnivú diskusiu. Z evolučného či antropologického pohľadu nejde o nič výnimočné a kontroverzné. Naopak, s ohľadom na dojčenie, bezpečie je spoločné spanie s dieťaťom pre človeka úplne prirodzené. Dodnes sa odhaduje, že spoločné spanie s dieťaťom nájdeme u 70 % populácie.

Veľa názorov si preberáme aj od okolia (známy, média a podobne) ešte pred tým, ako máme deti. Ja sama si pamätám, že som bola striktne proti spoločnému spánku. Brala som to tak, ako som všade videla a že bábätko spinká v postieľke. Po narodení ma však zasiahla realita a prehodnotila som všetky svoje presvedčenia. Postieľku sme nepoužívali a s mojou dcérkou som spávala v jednej posteli. Aj teraz, keď už je väčšia s ňou občas spím, keď ma v noci k sebe zavolá. Vnímam to ako jedno z najkrajších období a pri druhom dieťati by som postieľku už ani nekupovala.

Ak sa však rodičia rozhodnú akokoľvek, dôležitá je bezpečnosť. Zásady bezpečného spánku pri spoločnom spaní sú:
-V miestnosti nesmie byť príliš teplo.
-Bábätko spí na chrbte-
-Žiadne hniezda na spanie.
-Do 4. mesiacov sa bábätko nachádza na strane matky.
-Matka je v tvare „C“ a touto polohou tak chráni dieťa.
-Hlavička dieťaťa je na úrovni pŕs-
-Dojčiaca matka – zníženie rizika SIDS.
-Nezavinovať pri spoločnom spaní.
-V posteli by sa nemali nachádzať žiadne vankúše ani prikrývky navyše.
-Povrch má byť tvrdší a rovnomerný (aby nevzniklo riziko zaborenia sa, prepadnutia, ako napríklad pri gauči).
-Myslite na to, že je riziko pádu z postele. Pomôcť môžu zábrany na posteľ (dostatočne vysoké, aby ich dieťa nepreliezlo) alebo dočasne obloženie postele vankúšmi na zmiernenie následkov prípadného pádu. Najbezpečnejšie však môže byť spanie s matracom priamo na zemi.
-Rodičia by v žiadnom prípade nemali piť alkohol, fajčiť, užiť lieky či drogy v prípade, že plánujú spoločný spánok s dieťaťom v jednej posteli.
-Dojčatá do jedného roka by nemali spať s inými/staršími súrodencami.
-Ak máte dlhé vlasy, počas noci ich treba dať do copu, aby sa dieťaťu nemohli dostať do tváre, alebo obmotať okolo krku.
-Žiadne zvieratá v miestnosti.
-Dieťa nie je predčasniatko a nemá zdravotné problémy s dýchaním.
-Rodičia netrpia na obezitu.

Prečítajte si: Prečo dnes deti sexuálne dospievajú oveľa skôr ako kedysi

Aký je váš postoj k homeopatikám?

Ja osobne som veľmi naklonená aj alternatívnej liečbe. Veľakrát sa mi osvedčila práve táto liečba efektívnejšia. Čo sa však detí týka, skúsenosti mám iba s homeopatikami od bolesti zúbkov, ktoré nám skvele fungovali. Pri riešení detského spánku som mierne skeptickejšia, pretože to nerieši príčinu napríklad častého budenia dieťaťa. Tam sa musíme pozerať na spánok komplexne a riešime s klientkami celé obdobie od tehotenstva, po pôrod a aktuálne vývojové obdobie dieťaťa. Skúšame meniť denný harmonogram, predspánkové rutiny, pozeráme sa na psychické nastavenie rodičov a podobne. Mám však skúsenosti s tradičnou čínskou medicínou, kde naozaj na mieru namiešané bylinky dokázali zlepšiť a upokojiť spánok dieťaťa. Určite by som neodporúčala si kupovať bylinky sama, ale nechať sa odborne vyšetriť terapeutom.

Zuzana Sláviková s dcérou

Ako reagovať na zlé sny dieťatka?

Je dôležité rozlíšiť, či sa jedná o nočné mory alebo nočné desy. Zásadný rozdiel je ten, že pri nočných desoch dieťa akoby nereaguje na naše utíšenie a v podstate spí, aj keď máme pocit, že je prebudené. Na druhý deň si nič nepamätá. Nočné mory sa objavujú skôr v druhej polovici noci, alebo niekedy v skorých ranných hodinách počas REM spánku a dieťa si ráno tento zážitok pamätá. Je dôležité nebagatelizovať zlé sny, ale potvrdiť dieťaťu jeho emócie. Vysvetlite však, že je všetko v poriadku. Nekontrolujte, či pod posteľou nie sú príšery ani ich neodháňajte, pretože tým dieťaťu hovoríte, že príšery sú skutočné a že v ich izbe môže naozaj nejaká byť. Dieťatko upokojte a ak chce, nechajte na zvyšok noci zapnutú tlmenú lampu – ideálne je s červeným svetlom. Ráno sa môžete o zlom sne porozprávať, vysvetliť rozdiel medzi fantáziou a realitou. Zamyslite sa, či dieťa neprechádza práve ťažším obdobím (nástup do škôlky, zmeny v rodine, sťahovanie, separačná úzkosť, príchod súrodenca a podobne). Venujte tiež pozornosť tomu, čo vaše dieťa sleduje v televízii. Detská fantázia je divoká a aj z nevinnej postavičky sa môže stať v sne „desivá postavička“. Odporúčam nepozerať televíziu aspoň 2 hodiny pred spánkom a tiež pomáha, ak vyberáte rozprávky (čítané alebo aj video) bez vyslovene negatívnych postavičiek a bez negatívneho deja. Jednou z príčin nočnej mory môže byť aj veľká únava dieťaťa z celého dňa.

Ako sa vyhnúť vytváraniu zlého spánkového vzoru u detí?

Existuje toľko rád a informácií ohľadom spánku, že rodičia sú z nich zmätení a vyčerpaní.

Najčastejšou radou s ktorou sa rodičia stretávajú je, aby nehojdali na rukách alebo neuspávali svoje dieťa do spánku. To, ako alebo kde vaše dieťa zaspí, nespôsobuje jeho prebudenie v noci. Každý sa prebúdza medzi spánkovými cyklami, deti a aj dospelý človek.

Dojčiť svoje dieťa do spánku, je jednou z biologicky najnormálnejších vecí, ktoré môžete urobiť. Ženské telo dostalo dar poskytnúť pohodlie a výživu pre dieťa. To isté sa týka napríklad hojdania a podporovania dieťaťa na rukách. Naozaj toto nie je príčina, prečo sa dieťa často budí.

Neexistuje preto zlý spôsob uspávania, rovnako ako neexistujú zlé spánkové asociácie. Ak vám spôsob uspávania vyhovuje, pokračujte v ňom a nenechajte sa odradiť.

Avšak je tu jedna situácia, ktorej by som odporúčala vyhnúť sa a bohužiaľ sa s ňou stretávam aj počas konzultáciách. Niektorí rodičia nechávajú svoje bábätká zaspávať pri zapnutej rozprávke. Toto môže byť naozaj nezdravý spánkový vzorec, ktorého sa budú ťažšie zbavovať, keďže pre deti je tv/mobil/tablet ako magnet. Celkovo modré svetlo, ktoré produkuje TV do zdravej spánkovej hygieny nepatrí a preto odporúčam, aby sa deti vyhli modrému svetlu aspoň 2 hodiny pred spánkom práve kvôli blokovaniu melatonínu.

Ako zvládnuť situáciu, keď dieťa odmieta ísť spať?

Keď vylúčite chorobu, prerezávanie zúbkov a ďalšie podobné faktory, stále existuje veľa veľmi bežných dôvodov, prečo môže vaše dieťa bojovať proti spánku. Môže to vyzerať ako veľký nával energie, emocionálny výbuch, plač, odmietnutie. Pri menších bábätkách býva väčšinou príčina preúnava, nedostatočná únava alebo separácia.

Ak sa jedná o batoľa, môžeme k tomu pridať aj ďalšie príčiny. Okrem nedostatočnej únavy a teda nízkemu spánkovému tlaku to môže byť tiež preúnava

Je to trochu paradox – ale prílišná únava môže odrážať vyššie uvedené a znamená to, že dieťa buď okamžite upadne do spánku, alebo potrebuje podporu, ktorá dieťaťu pomôže znížiť hladinu stresu a cítiť sa pokojne predtým, než bude môcť zaspať..

Taktiež jednou z príčin je príliš veľa denného spánku a teda zaspávanie na ďalší spánok alebo na nočný sa stáva bojom.

Najčastejšou príčinou je však hľadanie spojenia. Možno bolo väčšinu dňa v jasliach/škôlke a rutina pred spaním je jediný čas, ktorý môžete stráviť spolu. Alebo, hoci sa vám môže zdať, že je k vám celý deň dieťa pripútané, zamyslite sa nad tým, či ste spolu mali veľa „kvalitného“ a neprerušovaného času. Niekedy si myslíme, že naše deti sa hrajú alebo len skúšajú hranice, ale v skutočnosti len hovoria „hej, všimni si ma“. Kvalitný čas znamená čas bez telefónu, deti chcú vašu 100% pozornosť s interakciou.

Boj so separáciou od vás. Ako je uvedené vyššie, môže pomôcť zvýšenie času 1:1, najmä podvečer a počas rutiny. Ak dieťa spí vo vlastnej izbe, možno bude na chvíľu potrebovať, aby ste tam boli s ním a uistili ho, že je všetko v poriadku. Zvážte, či v poslednom čase nenastali nejaké zmeny životného štýlu alebo rodiny, ktoré by sa mohli odraziť v ich správaní pred spaním.

Čo sa deje v jeho vývoji? Znova vyvrcholila separačná úzkosť? Zrazu sa mu viac rozmotal jazyk? Je dobre známe, že učenie sa nových zručností a dosahovanie nových miľníkov môže spôsobiť zmätok so spánkom.

Zuzana Sláviková s dcérou

Prečítajte si: Ako chrániť deti pred sebapoškodzovaním v online svete

Ako zvládnuť zmenu spánkového režimu z dôvodu dovoleniek, napríklad pri posune času?

Vo všeobecnosti platí, že na každú hodinu časového posunu sa vaše telo prispôsobí za jeden deň. Predpokladá sa, že deti sa prispôsobujú rýchlejšie ako dospelí, no rodičia musia zvládnuť pár dní kým sa dieťa aklimatizuje. Jet lag môže byť horší pri cestovaní na východ oproti západu a môže ovplyvniť čas kŕmenia a telesné funkcie, ako je napríklad kakanie dieťaťa a pod.

Pri väčšom časovom pásme môžete zvoliť stratégiu, že nejakú časť skúsite prenastaviť už doma a zvyšok sa prispôsobíte priamo na dovolenke. To znamená, že podľa potreby týždeň vopred posúvajte spánok dieťaťa dopredu alebo dozadu (v smere, kam cestujete). Funguje to pomerne dobre pri časovom rozdiele do 5 hodín. Pri menšom časovom rozdiele je najlepšou stratégiou prispôsobiť sa priamo na mieste alebo aj ostať vo svojom domácom časovom pásme. Dôležité je byť flexibilní a nechať dieťa poriadne vyspať a dospať, pridať kľudne viac šlofíkov či spánkov po príchode na dovolenku a dopriať mu čas, kým sa aklimatizuje. Neplánujte si hneď výlety ale spravte si oddych prvé 2 dni, pokiaľ je to možné. Stále však platí, čím viac stresu a napätia sa okolo cestovania vytvorí, tým väčší stres to bude pre dieťa. Takže no stress a užívajte si zaslúženú dovolenku.

Ako zvládnuť situáciu, keď dieťa nechce spať vo svojej detskej izbe?

Treba sa vždy zamyslieť nad tým, že pre dieťa, ktoré doteraz spalo s vami v izbe alebo v spoločnej posteli môže byť táto zmena naozaj veľkým krokom. Navyše je aj dôležité, kedy zmenu spravíte, pretože napríklad počas separačnej úzkosti môže byť zmena naozaj náročná. Netreba dieťa do zmeny nútiť a zo začiatku je fajn dieťaťu predstaviť nový spánkový priestor. Môžete vykonávať predspánkovú rutinu v novej izbičke, hrať sa v nej počas dňa, vyvolávať pozitívne spomienky spojené s novým priestorom. Ak sa jedná o staršie batoľa, berte to ako projekt, kde si aj dieťa vyberie doplnky, obliečky, umiestnenie postele. Ide nám o to, aby sa dieťa tešilo na tento nový priestor. Odporúčam, aby prvé noci rodič s dieťaťom spal v jeho novej izbičke na matraci. Aby sa dieťa necítilo samé, aby sa nebálo. Neskôr pocitovo to môže skrátiť na polovicu noci. V každom prípade nenúťte dieťa, aby spalo v novej izbičke, pokiaľ vyslovene protestuje. Stále sa snažte budovať pozitívne emócie v dieťati, nakúpte knižky s touto tematikou, trávte s dieťaťom veľa času v izbe a aj s ním spite počas noci. Postupne uvidíte, že sa vaše dieťatko osamostatňuje a viac nocí bude tráviť vo svojej izbe ako u vás.

Zdroj foto: osobný archív Zuzany Slávikovej