Ako vysvetliť smrť dieťaťu: Krok za krokom k citlivému vysvetľovaniu

Vysvetliť smrť dieťaťu môže byť náročné, ale je to nevyhnutné pre jeho emocionálny a psychologický vývoj. Postupujte citlivo a prispôsobte sa jeho veku a schopnostiam porozumenia. Rozprávanie o prírodných cykloch, otvorený rozhovor a pochopenie životného kolobehu môžu pomôcť dieťaťu získať perspektívu. Nezabudnite venovať pozornosť aj emocionálnemu aspektu, vysvetliť smútok a byť jeho oporou. Vyvarujte sa eufemizmom a ponúknite dieťaťu pohodlné prostredie na hovor. S úprimnosťou, láskou a podporou môžete svojim deťom pomôcť pochopiť význam smrti a pripraviť ich tak na túto ťažkú tému akou je práve smrť.

Začnite ich pripravovať už teraz

• Začnite cyklami v prírode: Pomôžte svojmu dieťaťu porozumieť konceptu smrti tým, že ho uvediete do sveta prírodných cyklov. Porozprávajte o zmenách ročných období, rastlinách, ktoré rastú a potom odkvitajú alebo zvieratách, ktoré sa narodia a zomrú. Tieto príklady môžu byť spojené s prirodzenými zmenami a odchodmi, aby dieťa začalo chápať, že všetko má svoj začiatok a koniec.
• Otvorená diskusia o smrti: Vytvorte priestor na otvorený rozhovor o smrti s vaším dieťaťom. Môžete sa ho spýtať, čo si myslí o smrti a, čo o nej vie. Týmto spôsobom dávate dieťaťu možnosť vyjadriť svoje myšlienky a otvoriť cestu k hlbšiemu porozumeniu.
• Pochopenie cyklu života: Vysvetlite im jednoducho kolobeh života, že sa rodíme, žijeme svoje životy a nakoniec umierame. Týmto spôsobom dieťa pochopí, že smrť je prirodzenou súčasťou celého procesu a nevyhnutným koncom života.
• Emocionálna stránka: Nezabudnite hovoriť o emocionálnej stránke smrti. Vysvetlite, že smrť môže vyvolať smútok a, že je normálne cítiť sa smutným, keď niekto, koho poznáme, zomrie. Ubezpečte dieťa, že je v poriadku cítiť takéto emócie a, že môže o nich hovoriť so svojimi blízkymi.
• Diskusia o duchovných presvedčeniach (voliteľné): Ak vo vašej rodine existuje náboženský alebo duchovný aspekt týkajúci sa smrti, môžete o ňom hovoriť. Diskutujte o svojich presvedčeniach týkajúcich sa posmrtného života, ale rešpektujte tiež názory a otázky dieťaťa.

Čím viac hovoríte o smrti – a o tom, čo to znamená – tým menej sa môže vaše dieťa báť a byť zmätené, keď sa to stane členovi rodiny

Zabudnite na eufemizmy, ale komunikujte priamo

Pri zdieľaní smutných správ so svojím dieťaťom je dôležité postupovať opatrne a zrozumiteľne. Týmto spôsobom môžete pomôcť dieťaťu pochopiť koncept smrti a zmierniť prípadné obavy. Vyhnite sa používaniu eufemizmov, ktoré by mohli byť mätúce alebo desivé. Radšej použite priamu a jasnú reč.

Vytvorte pohodlné prostredie

Vytvorte pre dieťa pohodlné prostredie, ktoré mu pomôže cítiť sa bezpečne a podporí otvorený rozhovor. Ideálne miesto môže byť blízko jeho obľúbenej hračky, kde sa dieťa cíti šťastne a komfortne. Týmto spôsobom sa mu môže lepšie počúvať a vyjadrovať svoje pocity.

Prečítajte si: Vedeli ste, že sú ľaváci skutočne výnimoční?

Buďte úprimní

Ak dieťa položí otázky, snažte sa na ne otvorene odpovedať. Ak sa spýta či sa dá telo opraviť, vysvetlite mu, že ak telo prestane fungovať, už sa nikdy nedá vrátiť späť do pôvodného stavu. Uvedomte si, že deti nezaznamenávajú emócie rovnako ako dospelí. Mohli by prejavovať rôzne reakcie a tie sa môžu časom meniť. Udržiavajte otvorenú komunikáciu a pozorne sledujte ich potreby.

Ochrana a prevencia pred obavami

Hovorte o spôsoboch, ako sa chrániť pred smrťou, ak má dieťa obavy. Poukážte na význam preventívnych opatrení, ako je pravidelná návšteva lekára a bezpečné správanie. Buďte realistickými optimistami a hovorte o zámeroch žiť, čo najdlhšie, ale neposkytujte nesplniteľné sľuby o nesmrteľnosti.

Očakávanie straty blízkeho a podpora

Ak sme svedkami blížiacej sa straty blízkej osoby, je dôležité byť úprimní a otvorení aj voči svojmu dieťaťu. Rozhovor môže byť náročný, ale tým, že ho zahrnieme do procesu a poskytneme mu podporu, môžeme mu pomôcť lepšie porozumieť a spracovať túto situáciu. Začnime tým, že dieťaťu vysvetlíme, že sa blíži náročné obdobie, kedy sa niečo zmení. Môžeme povedať niečo ako: ,, Miláčik, chcem ti povedať o niečom dôležitom. Blíži sa čas, keď sa naša babička už nebude cítiť dobre a pravdepodobne zomrie. To znamená, že už s nami nebude. Je to smutná vec a môže to byť ťažké pre nás všetkých.“

Vysvetlíme, že v takýchto situáciách je dôležité sa vzájomne podporovať a držať spolu. Môžeme povedať: ,, V takýchto časoch je dôležité, aby sme sa navzájom podporovali. Budeme spolu, aby sme si mohli povedať, ako sa cítime a, čo nás trápi. Ak máš akékoľvek otázky alebo sa chceš o niečom porozprávať, som tu pre teba. “ Zdôrazníme aj význam zvládania ťažkostí spoločne a možnosť zdieľania svojich pocitov. Môžeme povedať niečo ako: ,,Bude to náročný čas, ale budeme tým spolu prechádzať. Ak sa budeš cítiť smutná alebo zvedavá, neboj sa mi to povedať. Môžeme spolu hovoriť o tom, čo cítiš a, ako sa s tým vyrovnávaš. “

Tým, že budeme s dieťaťom komunikovať otvorene a budeme mu poskytovať podporu, mu pomôžeme zvládnuť blížiacu sa náročnú udalosť a budeme mu ukazovať, že sme tu pre neho v čase ťažkostí.

Ubezpečte dieťa, že nie je vinné za smrť

Dieťa môže mať veľmi jedinečný pohľad na svet a niekedy si myslí, že jeho činy môžu ovplyvniť všetko okolo neho. Je dôležité ho uistiť, že za smrť nie je zodpovedné a, že strata nie je spôsobená tým, čo robí alebo nerobí. Treba mu vysvetliť, že smrť je súčasťou života a je to niečo, čo sa prirodzene deje. Uistiť dieťa o jeho nevine môže pomôcť zmierniť možné pocity viny a stresu, ktoré môžu vzniknúť v ťažkých situáciách. Dávame mu pocit istoty, že nie je zodpovedné za nekontrolovateľné udalosti, ako je smrť.

Prvé dni po strate milovanej osoby

V čase straty milovaného človeka je dôležité držať sa bežnej rutiny vášho dieťaťa. Pre malé deti je rutina upokojujúca a môže pomôcť zmierniť prejavy zmeneného správania, ako je hyperaktivita či vrátenie sa k starým návykom, napríklad cmúľaniu palca. Vo všeobecnosti poskytuje istotu a stabilitu v časoch neistoty.

Je prirodzené, že vaše dieťa bude mnohokrát opakovať otázky o udalosti a následkoch straty. Očakávajte, že sa vás bude často pýtať, čo sa stalo alebo kedy sa príbuzný, alebo domáce zviera vráti. Odpovede na tieto otázky môžu byť opakujúce sa, ale je dôležité byť trpezlivý a úprimný. Vašou úlohou je pomáhať dieťaťu postupne pochopiť nevyhnutnosť smrti.

Keď vaše dieťa uvidí, že aj vy sa trápite nad stratou blízkeho a prejavujete svoje emócie, tak mu pomôžete vnímať smútok ako prirodzenú súčasť života. Nemusíte sa snažiť skrývať svoje pocity pred ním, ale mali by ste byť opatrní, aby ste ho nevystrašili. Môžete povedať niečo podobné: ,,Cítim sa smutná, pretože mi babička veľmi chýba. Ale spolu to prežijeme.“

Vzhľadom na to, že deti majú občasné tendencie hrať scenáre o smrti, nebojte sa, ak ich uvidíte, že sa podobné témy objavujú v ich hrách. Je to zdravý spôsob, ako spracovať a pochopiť svoje emócie. V takýchto prípadoch môžete zapojiť dieťa do hry, aby ste spolu mohli otvorenou komunikáciou diskutovať o témach, ktoré ich zaujímajú. Ujasnite im však realitu príčiny smrti, aby nepodliehali mylným predstavám.

Vziať dieťa na pohreb alebo nie?

Rodičia sa často zamýšľajú nad otázkou či mať svoje malé dieťa prítomné na pohrebe. Odpoveď je individuálna a závisí od konkrétneho dieťaťa. Je však možné a prospešné, ak dieťa prejaví záujem ísť na uskutočňovaný pohreb. V konečnom dôsledku je to však rozhodnutie, ktoré by malo rešpektovať jeho pohodlie a zároveň aj potreby.

Je nutné zvážiť aj to, ako pohreb bude prebiehať. Ak sa očakáva veľa prejavov smútku alebo je plánované otvorenie rakvy, pre niektoré deti to môže byť príliš intenzívne a desivé. Ak sa dieťa rozhodne zúčastniť, je vhodné ho pripraviť na to, čo ho môže čakať. Pokiaľ je to možné, dajte dieťaťu možnosť vyjadriť svoje pocity a prípadne sa rozhodnúť.

Aj po pohrebe je dôležité pomáhať dieťaťu zachovať spomienky na svojho drahého. Môžete im nechať ich fotografiu na viditeľnom mieste, aby sa mohli s vami spoločne pozrieť na spoločné momenty. Dieťa môže tiež vytvoriť svoj vlastný pamätník, napríklad kreslením obrázkov, vytváraním zápisníka a podobne.

Aj, keď je niekto preč, jeho spomienky a láska zostávajú v srdciach tých, ktorí ho mali radi. Tieto spomienky ich sprevádzajú a pomáhajú im ďalej žiť. Liečebný proces je dlhý, no spoločným úsilím ho môžete spolu zvládnuť.

Prečítajte si: Rozvíjajte detský mozog s riekankami

Pozor na slovné spojenia

Tieto klasické slovné spojenia sa môžu zdať ako jednoduché vysvetlenia, ale deti si ich môžu pravdepodobne nesprávne vysvetliť. ,,Išla spať a už sa nezobudila.“ Ak nechcete, aby sa vaše dieťa pokúšalo zostať bdelé po zvyšok svojho života, vyhnite sa spájaniu spánku so smrťou. ,,Boh potreboval našu babičku.“ Táto viera vám môže poskytnúť útechu, ale deti nemajú kognitívnu schopnosť, aby jej porozumeli. Ak poviete svojmu dieťaťu, že Boh niekoho miloval a chcel ho vziať do neba, môže sa začať správať zle, pretože sa bojí, že ak bude príliš dobré, Boh si ho bude chcieť vziať. Namiesto toho povedzte niečo ako: ,,Babička je teraz s Bohom“ alebo ,,Babička je v nebi. “ ,,Neplačme kvôli tomu. “ Práve naopak – nemali by ste dusiť svoje emócie ani emócie vášho dieťaťa.

Keď smútite pred svojím dieťaťom, modelujete zdravé správanie. Okrem toho vysvetlite, že akékoľvek emócie, ktoré má vaše dieťa, vrátane hnevu a smútku, sú normálne. Ľudia môžu mať viacerých emócií naraz (napríklad smútok z toho, že im niekto chýba, ale šťastie, že ich utrpenie skončilo). Diskutujte o tom, že smútok je proces a smútok má tendenciu sa časom zmierňovať.

Vypočutím a pochopením, ktoré poskytujete svojim deťom pri vysvetľovaní smrti, budujete mosty pre ich emocionálny rast a zrelosť. Vaša trpezlivosť a otvorenosť ich pripravia na ťažké momenty života s láskou a silou. Váš vplyv sa odzrkadlí v tom, ako budú schopné prekonať ťažkosti a rásť ako empatickí a vzdelaní jednotlivci.

 

Osobná skúsenosť: Ako sme nášmu synovi vysvetlili smrť s láskou

Rada by som sa s vami podelila o svoju skúsenosť s vysvetľovaním smrti nášho milovaného psíka nášmu trojročnému synovi. Vedela som, že táto úloha bude náročná, no rozhodla som sa byť úprimná a zároveň citlivá. S partnerom sme sa rozhodli byť úprimní voči nášmu synovi. Vysvetlili sme mu, že náš pes u babky a dedka zomrel, pretože bol chorý a neexistovala možnosť, ako ho vyliečiť. Bolo to naozaj náročné obdobie, no snažili sme sa ho podporiť a ukázať mu, že smútok je prirodzenou reakciou na takéto situácie. Nezatajovala som svoje slzy pred ním a na jeho otázku: „Mamička, prečo plačeš?“ Som odvážne odpovedala: „Plačem, pretože mi veľmi chýba náš milý Rocky, ktorý odišiel už navždy.“ Touto odpoveďou som chcela vyjadriť, že všetky emócie majú svoje miesto v živote a nie len tie radostné.

Zahrnuli sme ho aj do pohrebu nášho psíka Rockyho, aby sa mohol s ním rozlúčiť. Jeho reakcie sme rešpektovali a na jeho otázky sme odpovedali úprimne a jemne, pretože sme vedeli, že pre neho bolo náročné pochopiť túto zmenu. Už uplynulo nejaké to obdobie od jeho smrti, no náš syn občas stále prejaví záujem o to, prečo Rocky odišiel „Do nebíčka“. No vieme, že tento proces spracovania vyžaduje svoj čas a postupne to pochopí. Naša cesta nám ukázala, že láskou a trpezlivosťou môžeme pomôcť deťom pochopiť smrť a stratu. Verím, že moje skúsenosti môžu inšpirovať iných rodičov, ktorí čelia zložitým situáciám, aby sa k nim postavili s odvahou a, aby ukázali, že smrť je prirodzenou súčasťou nášho života.

Foto: Pexels.com, Canva

Zdroj článku: parents.com / How to Explain Death to a Child, A Step-by-Step Guide