Katarína Brňáková: Dojčenie od A po Z – s láskou a podporou

Katarína Brňáková je zakladateľkou medzinárodnej kampane na podporu osvety o dojčení s názvom Dojčiť je IN – Kampaň za zdravšiu generáciu a spoluautorkou jedinej knihy na slovenskom knižnom trhu s doživotným titulom „Inovatívny čin roka“. Kniha nesie názov Dojčenie slovom aj písmom a jej podtitul znie Nebuď tá, ktorá to vzdala! S Katarínou Brňákovou sme sa rozprávali o knihe, o podpore pri dojčení a o dôležitých odpovediach na dôležité otázky.

Tomáš Pressel PressDesign.sk

Dojčenie je vzťah medzi matkou a dieťaťom

Len prednedávnom sme oslavovali Svetový deň na podporu dojčenia a počas nasledujúceho týždňa prebiehali po celom svete rôzne aktivity na povzbudenie matiek, ktoré prechádzajú životnou etapou, ktorá je často náročná. Obdobím, kedy prekonávajú ťažkosti s dojčením a občas naozaj zúfalo potrebujú počuť, že to všetko má zmysel. Dojčenie totižto nie je len o nakŕmení novorodenca. Pri dojčení vzniká medzi matkou a dieťaťom naplňujúci a krásny vzťah, ktorý ich bude sprevádzať celým životom.

Ste mamou troch detí. Téma dojčenia je vám preto určite blízka. Smerovali aj vaše osobné skúsenosti k tomu, aby ste osvete dojčenia venovali toľko úsilia?

Prvé dieťa som odstavila od dojčenia na pokyn lekárov, ktorí označili ako príčinu mojich zdravotných problémov práve dojčenie. Malo vtedy dva roky a ako vysvitlo, zdravotné problémy spôsobilo niečo iné. K dojčeniu sme sa už nevrátili a ja som mala výčitky svedomia. Pri druhom dieťati som mala zápal karpálneho tunela. Lekár tiež kázal okamžite odstaviť kvôli liekom. Dieťa malo vtedy 13 mesiacov a vedela som, že chcem dojčiť, tak som hľadala možnosti. Natrafila som na poradkyňu pri dojčení, ktorá mi pomohla. Vypýtala som si od lekára lieky kompatibilné s dojčením a pokračovali sme. O pár mesiacov neskôr som mala tú česť, počuť svetoznámeho kanadského pediatra a experta na dojčenie Jacka Newmana v Bratislave naživo. Vtedy som si povedala, že sa postarám o to, aby sa o skutočnej podstate dojčenia dozvedelo čo najviac mamičiek. Do roka sme spustili prvý komerčný projekt na podporu osvety o dojčení s názvom Dojčiť je IN – Kampaň za zdravšiu generáciu, ktorý časom nabral medzinárodné rozmery.

Prečo si myslíte, že je dôležité, aby sa o potrebe dojčenia a o jeho vplyvoch na zdravie dieťaťa aj matky hovorilo viac?

O príprave na pôrod sa hovorí veľa, ale my by sme sa mali pripravovať na rodičovstvo. Pôrod je iba etapou tej dobrodružnej cesty. No málokto vie, kam sa výchovou chce dostať. Nebola som výnimkou ani ja. Pri prvom dieťati som nemala šajnu, aké to celé bude. Považovala som za podstatné, riešiť farbu izby a výbavičku. A dúfala som, že z môjho dieťaťa vyrastie šťastný človek. Ako to však dosiahnuť a čo všetko na to vplýva, som netušila. Už len to, že dojčenie je medzi hlavnými nástrojmi prevencie rakoviny prsníka a ženských orgánov, stavia dôležitosť dojčenia, a tým aj rozhodovania matiek pripraviť sa na dojčenie, do úplne iného svetla.

Prečo je pre matky dôležitá podpora pri dojčení?

Úplne súhlasím s vyjadrením Jamesa Akreho z WHO: „Matky nedojčia. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť.“ Za tie roky v komunikácii podstaty dojčenia som si uvedomila, čo všetko vplýva na úspech dojčenia. Dôležitým faktorom je práve podpora okolia. Nielen uznať, že matka má právo rozhodovať o tom, či a dokedy chce dojčiť, ale ju v rozhodnutí úplne a kompetentne podporovať. Nech v živote robíme čokoľvek, práve správna podpora je tá, ktorá nám pomáha ustáť aj ťažšie chvíle a nevzdať to. Obzvlášť to platí na dojčenie. Aby sme ťahali za jeden koniec.

Kniha o dojčení plná osobných príbehov

Dojčenie slovom aj písmom nie je len knihou o potrebe plnohodnotnej výživy pre dieťa. Je aj o vzťahových potrebách, kedy matka pochopí, že dojčenie nie je o rozmaznávaní, ale o poznaní, že robí pre svoje dieťa niečo nenahraditeľné.

Pexels_Autor fotky Letticia Massari

Ako vznikol nápad, napísať knihu o dojčení?

Keď som mala 30 rokov, rozhodla som sa, že v 60-ke o svojom živote napíšem knihu, ktorá sa stane bestsellerom a bude ma živiť v dôchodkovom veku. (Smiech.) Lenže život to zariadil tak, aby sa cesta k písaniu otvorila o 20 rokov skôr. Desaťročné osobné skúsenosti s dojčením svojich troch detí a kampaňou som uznala ako vhodný základ. A keďže som mala vyššie spomenutú, tak podstatnú podporu v osobe veľmi dobrého priateľa Borisa, nabrali sme odvahu k vydaniu knihy.

Podarilo sa vám spoločne s Borisom Žitňákom vytvoriť knihu plnú lásky. Knihu, ktorá nič nevnucuje, nikoho neodcudzuje. Práve naopak. Vysvetlí a poradí. Taký bol aj pôvodný zámer?

Najprv to mal byť môj knižný debut. Avšak od členov zahraničného VIP klubu marketérov, ktorého som členkou, padla podstatná otázka: „V čom bude tá kniha iná, ako ostatné knihy o dojčení?“ Zámer sme teda zmenili a nakoniec vznikla nielen kniha o dojčení, ale jediná kniha na slovenskom knižnom trhu s doživotným titulom Inovatívny čin roka, ktorý projektu knihy udelila odborná porota Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Knihou sme založili nový žáner – odborné texty z dôveryhodných zdrojov „zabalené“ do zaujímavých skutočných príbehov spoluautorov. Hlavnou myšlienkou knihy je odovzdať posolstvo, že dojčenie je vzťah. Prevedieme čitateľov cez tri piliere úspechu, ktoré platia nielen v dojčení, ale aj v podnikaní a medziľudských vzťahoch.

Kniha v sebe zahŕňa komplex výskumov, odporúčaní, skúseností, ale aj bežné udalosti všedných dní. Je knihou, ktorá si získala dôveru čitateľov. Vyšla v roku 2018. Má stále čo povedať aj dnešným matkám a ich blízkemu okoliu?  

Knihu sme písali tak, aby bola zaujímavá aj pre oteckov a okolie rodiny. Nie je o tom ako dojčiť, ale hlavne o tom prečo dojčiť a ako vybudovať okolo seba podporujúce okolie. Odbornú recenziu zabezpečilo OZ Mamila a v knihe sú použité citované texty práve z tohto združenia, ktoré združuje poradkyne pri dojčení a zároveň poskytuje poradenstvo. Ďalej sú použité zdroje ako WHO, Národné centrum zdravotníckych informácií, TEDex, Štatistický úrad a pod. Nakoľko podľa aktuálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácií od roku 2018 počet dojčených detí naďalej stagnuje, posolstvo knihy je stále aktuálne. Dokonca si myslím, že oveľa viac, keďže to, či dieťa je alebo nie je dojčené, má obrovský vplyv na finančnú situáciu a životnú úroveň rodiny. Ja nie som poradkyňa pri dojčení, ale pracujem v oblasti komunikácie. A práve toto je obrovská hodnota knihy, že potrebné veci odovzdáva zaujímavo a zaujme aj tých, ktorí si možno myslia, že s témou dojčenia nemajú nič spoločné. Pritom po dočítaní zistia, že opak je pravdou.

Prečítajte si: Posilnite deťom imunitu: Návrat detí do školského kolektívu a blížiaca sa jeseň

Čo považujete za ďalší mimoriadny prínos vašej knihy?

Obrovským prínosom knihy je, že pomáha aj matkám, ktoré z nejakej príčiny nemohli dojčiť tak dlho ako chceli a majú preto nejaké negatívne pocity. Podnadpis knihy „Nebuď tá, ktorá to vzdala!“ je účelový. Ak niekoho zabolí, je to znak toho, že v našom vnútri treba riešiť, čo nás trápi. Po prvotnom hneve, rozhorčení zo strany niektorých nedojčiacich mamičiek, zatiaľ vždy prišla úľava, vďačnosť a pochopenie. Samozrejme iba od tých, ktoré dali šancu nie knihe, ale sebe, že čítaním sa dostanú bližšie k riešeniu toho, čo bolí. Stretávam sa aj s prehnanou ochranou týchto matiek, v zmysle, že by sme im chceli ublížiť. Takýto názor akceptujem, avšak títo ľudia pravdepodobne nepochopili potrebu niekedy podstúpiť bolestivé čistenie rán ako na tele, tak aj na duši. Bez toho vyliečenie nepríde. Zdanlivo provokatívny podnadpis knihy sme zvolili za účelom vzbudenia pozornosti a nie za účelom ubližovania. To zatiaľ pochopila každá nedojčiaca matka, ktorá knihu prečítala.

Archív vydavateľstva TOP1 knihy

Dojčenie od A po Z – s láskou a podporou

S Katarínou Brňákovou vám, milé akčné mamy, postupne prinesieme odpovede na mnohé nezodpovedané otázky o dojčení. Najmä preto, že sa v určitých momentoch takmer každá matka ocitne v neistote, či má dojčenie význam alebo či dojčí svoje dieťatko správne. A tiež sa maminky stretávajú s reakciami okolia, ktoré im ani náhodou neprinášajú podporu a pochopenie, ale skôr nemilé pocity pohŕdania a odsúdenia.

Existujú situácie, kedy matka dojčiť nemôže?

Jednoznačne. Na Slovensku v roku 2021 nebolo dojčených ani do 1 mesiaca 8 933 detí, ani do 2 mesiacov 12 005 detí, ani do 3 mesiacov 15 078 detí. Ďalej ani do 4 mesiacov 18 378 detí, ani do 5 mesiacov 21 564 detí a ani do 6 mesiacov 24 865 detí. Teda toľko matiek ani nedojčilo, aj keď tie matky možno dojčiť chceli. Lenže nemohli. Nemyslím, že taký počet žien by povedalo, že to má „v paži“, stačilo, im to za to nestojí. Počet tých matiek, ktoré dojčiť nemôžu z vážnych príčin, ktorými sú nevyvinuté orgány potrebné na dojčenie, liečba vylučujúca dojčenie, je omnoho nižší než počet matiek, ktoré nakoniec dojčenie vzdajú. Príčin môže byť veľa, ale dojčiť by mohla drvivá väčšina matiek, keby mali k dispozícii už spomínané 3 základné piliere úspechu dojčenia. Vedieť prečo chcú dojčiť, vedieť ako dojčiť a mať s kým dojčiť. Takže kompetentnú podporu okolia.

Keďže je správny začiatok najdôležitejší, poraďte maminkám ako sa naň pripraviť?

Najpodstatnejšie je, mať vytýčené výchovné ciele. Keď neviem, kam smerujem, len ťažko sa tam dostanem. Rodičovstvo znamená aj prevziať zodpovednosť a zo svojej strany spraviť maximum pre dobro rodiny. Takže ak poznám súvislosti, je prirodzené, že najneskôr počas tehotenstva zistím, čo dojčenie pre rodinu znamená, čo mu pomáha a čo škodí. Získavam informácie z dôveryhodných zdrojov, teda od tých, ktorí sú tam, kam sa chcem dostať. Ako vieme, aj cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami a možno nám okolie chce pomôcť, len nevie ako. Keď my ako matky vieme, čo potrebujeme, dokážeme to jasne pomenovať. A aj o to požiadať, je to najlepšie, čo môžeme pre úspech dojčenia spraviť.

Akú formu prípravy by ste odporučili?

Odporúčam odbornú literatúru v téme. Z u nás dostupných kníh jednoznačne Praktický návod na dojčenie od Andrey Polokovej, Koncept kontinua od Jean Liedloff, Vzťahovú výchovu od Searsovcov a našu knihu Dojčenie slovom aj písmom. Okrem toho kurz prípravy na dojčenie, pozor, nielen na pôrod, počas tehotenstva. Záslužné môžu byť aj videá dostupné na weboch. V slovenskom jazyku na mamila.sk a motilife.sk. Odporúčam tiež návštevu podporných skupín dojčiacich matiek. Ešte počas tehotenstva. Najstaršie dieťa som porodila pred 27 rokmi bez prípravy s tým, že na nás boli v nemocnici aplikované skoro všetky postupy, ktoré zabraňujú správnemu začiatku dojčenia. Čiže žiadny bonding, separácia na dlhé hodiny, podávanie umelého mlieka aj sladeného čaju, dojčenie podľa hodiniek, pevné zavinovanie do perinky, žiadny kontakt koža na kožu a pod. A predsa som dojčila 2 roky. Takže ak má matka pocit katastrofálneho začiatku dojčenia, nesmie zúfať, ale môže hľadať podporu a dojčenie napraviť. Ťažkosti nemusia znamenať zlyhanie a neúspech a pripravená matka, ktorá vie, čo chce, ich prekoná ľahšie. No najlepšie je riziko minimalizovať a pripraviť sa na začiatok dojčenia.

Prečítajte si: Základom šťastnej rodiny je harmónia medzi rodičmi

Čo by ste maminkám poradili na zvýšenie tvorby materského mlieka?

Najpodstatnejšie pravidlo je, tvorbu mlieka neznižovať. Matky prichádzajú do pôrodnice s mliekom v prsníkoch, materské mlieko sa totiž začína tvoriť od 16. týždňa tehotenstva. To, že ho je málo, je následok krokov, ktoré zabraňujú tomu, aby sa k nemu bábätko dostalo a nastavil sa tak správny pomer dopyt – ponuka. Práve v tom spočíva príprava. Kompetentná matka prichádza do pôrodnice s vedomím, čo dojčeniu pomáha a čo mu škodí. Namiesto toho, aby sa spoliehala na to, či jej niekto s dojčením pomôže, sama dokáže určiť, čo potrebuje ona aj dieťa, resp. dokáže odsledovať a v prípade potreby korigovať, postupy zo strany personálu. Samozrejme, všetko s úctou a rešpektom. Veľkým zásahom do dostatočnej tvorby mlieka je používanie cumľa, fliaš, dojčenie podľa hodiniek, nesprávne prisatie, podávanie vody, čaju, pevné zavinovanie do perinky, málo alebo žiadny kontakt koža na kožu. A v neposlednom rade stres z toho, že veríme, že mlieka je málo alebo v prvých dňoch nie je.

Aké polohy pri dojčení sú najvhodnejšie?

Ak sa novorodenec hneď po príchode na svet, tesne po pôrode, položí na brucho matky, sám sa priplazí a začne sať. Je to zázrak prírody, že dieťa má v sebe obrovskú túžbu žiť a matka mu umožní, aby sa „obslúžilo“. Následne, ako sa spoznávajú, matka príde na to, aká poloha je najvhodnejšia. Podstatné je, aby sa dieťa dostalo k mlieku, a aby sa prsníky vyprázdnili. Tiež je potrebné si uvedomiť, že dojčenie nie je iba o kŕmení, ale aj o naplnení potrieb dieťaťa. Preto dieťa nie vždy saje mlieko, keď sa dojčí. Môže sa upokojovať, alebo si regulovať telesnú teplotu, dýchanie.

Dojčenie môže zo začiatku spôsobovať bolesti prsníkov, poškodenie bradaviek, ale aj rôzne iné starosti. Ako si mamy môžu pomôcť, aby dojčenie pre tieto problémy nevzdali a krízy tak prekonali? 

Aj tu platí rovnaká zásada ako pri otázke o zvyšovaní tvorby mlieka. Dôležité je, aby si matka nespôsobovala problémy sama. Správne dojčenie nebolí. To je iba také všeobecné presvedčenie, že dojčenie na začiatku bolí, musí bolieť alebo môže bolieť. Dojčenie nemá prečo bolieť. Ak je bolesť prítomná, treba hľadať príčinu. Bolo dieťa s matkou v kontakte kože na kožu dostatočne dlho? V prvých dňoch najlepšie skoro nepretržite? Je dojčené na požiadanie, teda keď potrebuje a nie podľa hodiniek? Je prisatie správne? Nemá prirastenú uzdičku pod jazykom? Nezasahuje do techniky satia cumeľ, fľaša? A mnohé ďalšie faktory. Aj tu sa ukáže podstata prípravy na dojčenie. Ak vieme, čo máme robiť, riziko bolesti je minimálne.

Ale čo urobiť, ak dojčenie správne nebolo, a preto matke bolesti spôsobuje?

V prípade bolesti odporúčam okamžite kontaktovať poradkyňu dojčenia a nečakať, kým sa bolesť zhorší. Myslím tým skutočnú poradkyňu, nie niekoho, kto poradí podať radšej umelé mlieko. Lebo aj to sa stáva. Možno v prvej chvíli matka pocíti úľavu, ale riskuje tým pokles tvorby mlieka a následne predčasné odstavenie, aj keď pôvodne dojčiť chcela. A to môže spôsobiť bolesť na duši. Pri akomkoľvek probléme s dojčením sa poraďte s kompetentnou osobou. V záujme seba aj dieťaťa.

Pexels_Autor fotky Jonathan Borba

O čom sa porozprávame nabudúce?

Téma dojčenia je široká a otázok a odpovedí nikdy nie je dosť. Dôležité je, aby ste sa pýtali a ešte dôležitejšie je, aby ste dostali odpovede. Presne také odpovede, ktoré pomôžu, uistia, nakopnú a dokážu pomôcť, aby ste to s dojčením nevzdali. Už onedlho sa pozhovárame o nočnom dojčení, ale aj o tom, prečo sa bábätko nevie prisať, či o laktačnej kríze, striedaní prsníkov a o odmietaní dojčenia dieťaťom.

Zdroj titulná foto: Tomáš Pressel PressDesign.sk