Monika Bestvina Juranová napísala čarovné a Liečivé rozprávky pre rodičov a deti

V knihách sa skrýva obrovská sila. Knihy naše deti formujú, zdokonaľujú ich reč, rozširujú slovnú zásobu, podporujú predstavivosť a fantáziu. Knihy deti naučia zhodnotiť, čo je dobré a čo zlé a citlivo vnímať svet okolo nás.

Detských kníh je, našťastie, veľa. A deti aj v tejto rýchlej dobe čítať chcú. Alebo chcú počúvať, čo im prečítajú rodičia. Tip na jednu neobyčajne krásnu knižku, ktorú si obľúbia deti aj dospelí, máme pre vás aj my.

Keď rozprávky liečia

Monika Bestvina Juranová je mamou krásnej Elky. V istom období sa začala venovať súvislostiam medzi prežitým detstvom a jeho vplyvom na život v dospelosti. Liečenie vnútorného dieťaťa súvisiace s liečením bolestí, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, odovzdala do knihy Liečivé rozprávky a my sme sa o knihe, písaní, liečení, materstve, a možno ešte aj o mnohom inom, porozprávali v nasledujúcom rozhovore.

Neobyčajná kniha o dôležitosti komunikácie

Ste mamou, spisovateľkou, záhradnou architektkou, ale v prvom rade ste ženou, ktorá si prešla svojou transformáciou. Kedy ste sa rozhodli pochopiť a preliečiť svoje vnútorné dieťa?

Ten moment nastal v okamihu, kedy som pochopila, že niečo nie je so mnou úplne v poriadku. Každý z nás si predstavuje svoj život, aký by mal byť a je bolestivé, keď sa vám zrazu tá ružová predstava rozplynie. A všetko, čo ste zatracovali alebo ste mali uložené v sebe v sekcii „nikdy“, sa stane skutočnosťou. To bol zlom, kedy som si povedala „dosť“ a začala som sa o seba starať zvnútra.

Je ťažké nazerať na bolesti z detstva?

V mojom prípade nie, pretože som mala vo všeobecnosti pekné detstvo, ale sú medzi nami ľudia, ktorí to naozaj nemali v detstve ľahké. Majú skutočné rany na duši a je pre nich veľmi ťažké, obzrieť sa do minulosti. A pritom je to ten najdôležitejší krok ako zlepšiť kvalitu svojho života. Rany a krivdy v detstve vznikajú aj napriek tomu, že si rodič myslí, že robí pre svoje dieťa správnu vec. Deje sa to, keď je rodič nekompromisný. Nepočuje a nevidí pocity a potreby dieťaťa a je to dôsledok takej príliš autoritatívnej výchovy z minulosti. Veľa som v tomto smere pochopila nahliadnutím cez našu ženskú rodovú líniu.

Prečítajte si: Syndróm vyhorenia postihuje až 68 % pracujúcich matiek

Ako vám vaše liečenie pomáha v komunikácii s dcérkou a okolím?

Moja dcérka Elka je dieťa, ktoré bolo odmalička temperamentné a dominantné. Práve ona mi ukazovala v stretových situáciách, kde mám na sebe zapracovať. Je to veľmi zaujímavé a zvláštne, keď si začnete všímať správanie vašich detí, pretože sú naozaj zrkadlom nás samých. Musím priznať, že vo veľa situáciách si uvedomím, že Elkina reakcia je to, čo sa mám naučiť aj ja. Vo všeobecnosti som pochopila, že keď budem silná, keď budem mať pevné stanovené hranice v živote, keď budem spokojná sama so sebou, keď sa budem mať rada a prijímať sa taká aká som a keď pochopím, že moje „pády a omyly“ boli schodíkmi k lepšiemu „ja“, budem tá mama, ktorá bude dobrým vzorom pre svoju dcéru. A budem schopná ju viesť životom s rešpektom voči nej. Keď je žena vyrovnaná sama so sebou a so svojim životom, cíti to aj okolie.

Vznikla kniha Liečivé rozprávky ako návod na komunikáciu rodičov s najmenšími?

Áno. Kniha je detská, ale v skutočnosti je pre rodičov.

Kniha pre krehkú detskú dušu

Vaša kniha je plná neobyčajných rozprávkových príbehov o zvieratkách. Aké zvieratká hrajú v knihe hlavné úlohy a prečo? 

Zvieratká som vyberala citlivo, v niektorých prípadoch aj podľa ich charakterových čŕt a správania sa v skutočnej prírode. Nájdete tam rozprávku o včielkach, motýľoch, žabkách, sovičke, korytnačkách, levoch, opiciach a posledná je o tučniakoch. Každá rozprávka sa odohráva v prostredí, v ktorom zvieratká skutočne žijú. O každom som si študovala správanie a spôsob života v prírode, aby som mohla detičkám poskytnúť aj náučný charakter knihy.

V knihe je veľmi šikovne spracovaných niekoľko zásadných tém. Spomeniem napríklad motiváciu, priestor pre dieťa, pozornosť rodiča smerom k dieťaťu, ale je ich tam oveľa viac. Ako ste vyberali témy? Skladali ste si vlastnú mozaiku toho, čo vám v detstve chýbalo?

Témy prichádzali postupne. Pri stretnutiach so známymi sme rozoberali problémy, ktoré v tom čase riešili. Tiež aký pocit v nich vyvolala daná situácia a prečo zaujali taký postoj. Vo väčšine prípadov to nadväzovalo na spôsob výchovy v detstve a na správanie rodičov. Samozrejme, že v niektorých rozprávkach sa nachádzam aj ja. Niekde som v pozícii matky, niekde sa nachádzam v pozícii dieťaťa, ale skôr je kniha písaná z pozície pozorovateľa.

Prečo sú v knihe aj prázdne strany?  

Prázdne strany na začiatku knihy s názvom POKRESLI MA sú venované deťom, aby si mohli do knižky nakresliť svoje ilustrácie k príbehom. Zostane tak krásna pamiatka na detské kresbičky, pretože výkres sa stratí, vyhodí, ale knižky zostávajú. V zadnej časti knihy sú tiež prázdne strany s názvom POZNÁMKY a sú určené pre rodičov, ak by si chceli zapísať myšlienku, ktorá ich pri čítaní zaujala.

Prečítajte si: Úzkostné poruchy u detí: Čo musíte vedieť a ako im pomôcť

Kto sa podieľal na krásnych ilustráciách?

Knižku ilustrovala talentovaná Viktória Žitňanová Nagyová s umeleckým menom Blondook. Postupne už ilustruje aj našu ďalšiu knižku Liečivé rozprávky II.

Otázky na telo alebo skús odpovedať jednou vetou

Aký bol váš život pred materstvom?

Bezstarostný, ale prázdny.

Čo zmenil príchod dcérky na svet?

Úplne všetko.

Aké vlastnosti má mama Monika?

Starostlivá, rešpektujúca, emotívna.

Čo zdedila dcérka po rodičoch a neteší vás to?

Tvrdohlavosť.

V čom sa na vás dcérka podobá a robí vám to radosť?

Je umelecky nadaná, krásne kreslí, maľuje a jej fantázia niekedy naozaj nemá hraníc.

Čo robíte ako rodinka najradšej?

Nemám konkrétnu aktivitu, skôr len to, že sme a je jedno ako trávime čas, len že ho trávime spoločne.

Máte životné motto?

Mám dve, tak neodpoviem jednou vetou. Vždy si spomeniem na to, že nebudem robiť druhému to, čo sa mne nepáči. A to druhé… Dopraj, bude ti dopriate. Znie to veľmi ako klišé, ale v skutočnosti len treba pochopiť, že keď to má druhý, je reálne, že to môžem mať aj ja a toto poteší. (Smiech.)

Čo robí akčná mama Monika, keď má čas pre seba?

Aj tu je toho viac. Rada behávam, čítam knižky zamerané na psychológiu, prípadne si pozriem kurz, ktorým si obohatím svoje profesijné vedomosti. Nemôžem vynechať beauty hodinku a starostlivosť o seba a svoj zovňajšok. A tiež sú pre mňa dôležité stretnutia s kamarátkami.

Aký odkaz by ste poslali mamám, ktoré cítia, že nedokážu správne komunikovať so svojimi deťmi?

Ten kľúčik máme v sebe. Je to možno odvážne tvrdenie a môže byť aj bolestivé, ale keď má dieťa problém, máme ho aj my. Len skúsiť pozorovať dieťa. Čo robí a ako reaguje a byť k sebe úprimná v tom, kedy reagujem rovnako. Úprimnosť sama voči sebe je dôležitá, pretože vďaka tomu si vieme pomôcť.

Zdroj foto: archív Monika Bestvina Juranová