MUDr. Katarína Lundén o Afektívnych záchvatoch

MUDr. Katarína Lundén, známa ako doktorka z Fínska, je detská doktorka, ktorá ako doktorka pracovala v Českej republike, v Nemecku a aktuálne žije s manželom a s dvomi deťmi vo Fínsku. 

Počuli ste už o afektívnych záchvatoch alebo o tom, keď sa dieťa, ľudovo povedané, „zachádza“? Je dobré vedieť, že takéto záchvaty existujú. Sú dokonca relatívne časté, až 5 % (hlavne malých) detí ich môže mať. Od 6 rokov sa už prakticky neobjavujú.

Ako taký afektívny záchvat vyzerá?

Na začiatku je nejaký afekt/spúšťač napríklad hnev, preľaknutie, bolesť, silná emócia. Dieťa na to reaguje plačom, (až vreskotom) ktorý sa stupňuje. Dochádza k uzáveru hlasivkovej štrbiny, dieťa prestane dýchať (exspiračné apnoe), respektíve sa znova nenadýchne, v tvári je červené, bordové až premodralé. Dochádza k prechodnému nedostatku kyslíka, následkom čoho môže dôjsť až ku krátkej strate vedomia (dieťa sa z nej ale rýchlo preberie), zriedkavo môže dôjsť ku kŕčom. Dieťa môže byť následne unavené, bledé, spavé, alebo rovno zaspí.
Afektívne záchvaty sa typicky vyskytujú u detí ktoré sú veľmi energické, „živé“, so silnou vlastnou vôlou. Možný je tiež zvýšený výskyt v rámci rodiny. K záchvatu môže dôjsť aj viackrát za deň. Zaujímavé je, že k záchvatom dochádza hlavne doma, zriedka u starých rodičov, takmer nikdy v škôlke. Napriek tomu, ako tento záchvat dramaticky vyzerá, nie je nebezpečný, ani nezanecháva následky. Záchvaty sú nevedomé, čiže dieťa ich nerobí naschvál.

Aká je príčina?

V literatúre sa popisujú dva typy afektívnych záchvatov:
Cyanotické alebo aj respiračné afektívne záchvaty (holding breatht spell): tie som opísala vyššie. Nejedná sa o epileptické záchvaty, ale skôr o akúsi psychogénnu reakciu, pripisovanú nezrelosti vegetatívneho systému u detí.
Palídne (so zblednutím) afektívne záchvaty: vyskytujú sa zriedkavejšie. Priebeh je podobný, na
začiatku je tiež nejaký negatívny spúšťač . Dieťa náhle zbledne, môže dôjsť ku krátkodobej strate
vedomia a kŕčov v dôsledku reflektorického spomalenia srdečnej frekvencie (bradykardia), prípadne až krátkodobej zástavy.

Prečítajte si: MUDr. Katarína Lundén o bezpečnosti detí pri vode

Treba to ďalej riešiť?

Vo väčšine prípadov nie sú potrebné ďalšie vyšetrenia (ale niekedy môžu byť nápomocné EEG, EKG, prípadne skontrolovať hladinu železa v krvi ). V prípade častého výskytu záchvatov a narúšania bežného fungovania možno zvážiť psychológa.

Zdroj Pexels, Autor Keira Burton

Čo robiť keď dieťa dostane afektívny záchvat?

– v prvom rade zachovať pokoj a chladnú hlavu (viem, ľahko sa to píše, ťažšie vykoná),
– bezpečnosť – chráňte dieťa pred zranením a odstráňte z dosahu veci, nábytok, o ktoré by sa mohlo dieťa napríklad buchnúť,
– môžete skúsiť odvrátiť pozornosť dieťaťa tým, že mu fúknete do tváre, opakovane ho oslovíte menom, štipnete ho do líca, prípadne mu dáte studený obklad na čelo.

Na záver pridám ešte jednu pozitívnu správu a to, že deti z týchto záchvatov vyrastú, po šiestom
roku života sa tieto stavy už prakticky nevyskytujú.

Článok pripravila MUDr. Katarína Lundén
www.doktorkazfinska.sk

Zdroj foto: Pexels