Prečo je vzťah starý rodič a vnúča mimoriadne dôležitý?

„Od svojich piatich rokov som zdieľala domácnosť so svojou mamou a babkou. Skrátka to tak vyšlo a život to tak zariadil. Musím sa priznať, že som mnohokrát mala na to nervy. Najprv, ako malé dievčatko, som bola stále na prázdninách. Potom, v puberte, som to brala často ako nevýhodu. Vnímala som ako nespravodlivosť, že na mňa dohliadajú „dve mamy“. Babka bola prísna a po tom, čo vychovala šesť vlastných detí mala mnohé procesy už zaužívané. Brala to automaticky. Avšak, mala na mňa viac času. Jediná zo 16-tich vnúčat som mala to privilégium spoznať príbehy našej rodiny skryté hlboko v duši a pamäti starého človeka. Mala som to privilégium pozerať sa na veci z perspektívy troch generácií a troch žien žijúcich vo veľmi odlišnej dobe a v rôznom postavení. Keď babka zostarla, prišli ťažké choroby a obmedzenia, starali sme sa o ňu na striedačku s mamou. Obdivovala som, aká dáma bola aj v situáciách, ktoré neboli vonkoncom komfortné. Ako jej mozog stále pracoval v móde „nezabudni, čo všetko ešte treba urobiť, aby si všetko stihla a každý bol spokojný“. Doslova na smrteľnej posteli, v pokročilom štádiu demencie mi pripomínala, že po poslednom pomazaní by som mala farárovi ešte ponúknuť kávu. Bola to silná žena a prešla si ťažkosťami, o akých sa mne našťastie ani nesníva. Pamätala si vojnu, Rusov aj Nemcov, prežila svojho muža aj dcéru, pracovala tvrdo od mladosti až do konca.

Dnes sa snažím, aby moje deti boli so svojim babkami čo najviac. Svojej mame stále musím pripomínať, že nemusí miesto mňa umyť riad, ani variť obed. Nech si len sadne a je s mojimi deťmi. Lebo babky majú ten zázračný milujúci pohľad, ktorého sa deti nevedia nabažiť. Majú to pochopenie, ktoré my mamy ešte len nadobudneme. Odžijeme si svoje, naše milujúce srdcia sa budú neustále zväčšovať, až napokon sa v nich utvorí to špeciálne bezpečné a jedinečné miesto pre vnúčatá. A nech bude len jedno, alebo ich bude šestnásť, budeme ich zahŕňať príliš sladkými koláčmi, tradičnými jedlami a príliš veľkými a teplými perinami a láskou tak jedinečnou, že keď im dáme aj čistý chlieb s maslom, bude chutiť inak. Bude chutiť „ako od babky“.“ – Mária Borová