Školská psychologička radí, ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky či školy

September sa pomaly blíži a s ním aj nástup do škôlky či školy. Preto sme sa so školskou psychologičkou Mgr. Nikolou De Almeida rozprávali na túto tému.

V rozhovore sa dozviete:

• ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky,
• ako pripraviť dieťa na nástup do predškolskej triedy,
• ako pripraviť dieťa na nástup do prvého ročníka na základnej škole,
• ako pripraviť dieťa na nástup do novej škôlky/školy,
• ako pripraviť dieťa na nástup do druhého stupňa základnej školy.

Ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky, ak tam ide prvýkrát? Kedy s prípravou začať?

Neexistuje univerzálny návod a ani približný čas, kedy a ako začať pripravovať dieťa na nástup do materskej školy. Zatiaľ, čo niektorým deťom stačí materskú školu párkrát navštíviť v sprievode rodiča, komunikovať túto prichádzajúcu zmenu s rodičmi, prechodiť prvý týždeň s plačom a následne v kolektíve fungovať, ako keby sa nič neudialo, inému dieťaťu nemusí stačiť ani polroka príprav. Všetko je to o emočnom vyzretí dieťaťa, rozhodnutí rodičov, komunikácií a vhodne zvolenom adaptačnom procese zo strany rodičov a hlavne materskej školy.

Detské psychologičky a rovnako aj ja zvyknem radiť rodičom, aby dieťaťu povedali, aké zmeny ho čakajú, čo všetko sa v materskej škole odohráva a čo sa tam bude diať. Je dobré spomenúť rovesníkov a kamarátov, ktorí tam budú s ním, učiteľky, ktoré sa mu budú venovať a budú ho chcieť naučiť veľa nového, hry vonku, prechádzky a priblížiť režim dňa. Pri príprave na nástup do materskej školy môže pomôcť aj čítanie o tomto novom kroku v živote dieťaťa, ide o knihy ako napríklad Miško a Brumko idú do škôlky, Pôjdem do škôlky – Veľké kroky, Ako prežiť škôlku, Ella a Max – Veľká knižka Škôlka, Líška Šiška ide do škôlky a podobne. Tiež pomáha, keď rodičia do príprav a nákupov nových vecí do materskej školy zapoja aj dieťa a podnecujú v ňom zvedavosť ohľadom MŠ.

Z praxe by som odporúčala, aby si rodičia s deťmi dohodli nejaký lúčiaci rituál pri vstupe do triedy, v podobe objatia a pusy a zbytočne ranné lúčenie nepredlžovali, nakoľko tak podnecujú negatívne pocity v nielen v sebe, ale aj v dieťati a v takýchto prípadoch sa stáva, že plač sa častokrát prenesie do hysterického záchvatu. Rodičia by mali dôverovať pani učiteľkám, ktoré majú niekoľko ročné skúsenosti a deti dokážu ukľudniť. Avšak aj zo strany rodičov je potrebné obrniť sa a pripraviť sa, že prvé pokojne aj tri mesiace budú, čo sa emócií týka, prevažne ráno v MŠ naozaj náročné.

Líši sa príprava na nástup do škôlky v prípade ak ide dieťa už do druhého alebo tretieho ročníka, a teda už vie čo ho v škôlke čaká?

Myslím si, že áno. Predsa len dieťa, ktoré materskú školu navštevovalo vie, čo má očakávať. Ide do vyššej triedy a teší sa na nové dobrodružstvá, hry, možno pani učiteľky, prípadne sa teší na svojich kamarátov, príbehy, ktoré si budú medzi sebou rozprávať.

Iné je to možno, ak dieťa nastupuje do predškolskej triedy, kde je menej voľnej hry a viac povinností či úloh, ktoré pani učiteľky vyžadujú. Aj keď je materská škola celkovo zameraná na prípravu dieťaťa na nástup do prvého ročníka základnej školy, najviac povinností, úloh a nových činností nastupuje práve v predškolskej triede, a teda keď dieťa dovŕši 5 rokov. Tu zvyknem rodičom radiť, aby sa s dieťaťom porozprávali ohľadom spolupráce s učiteľkami, ohľadom slušného správania a snažili sa ich svojím spôsobom motivovať k učeniu hrou.

Prečítajte si: Školská psychologička: 5 dôvodov prečo nedávať deťom elektroniku pri jedení

Čo v prípade, ak dieťa nejde prvýkrát do škôlky, ale ide do novej, napríklad ak sa rodina presťahovala alebo im pôvodná škôlka z nejakého dôvodu nevyhovovala?

Ako v predchádzajúcej otázke, dieťa už vie, do čoho ide a čo má očakávať. S príchodom do inej materskej školy prichádzajú aj menšie zmeny, v podobe kamarátov, iného konceptu materskej školy, výchovných štýlov a metód pani učiteliek, režimu dňa a podobne. Znova v dobe, keď každý z nás pozerá len do obrazoviek, je na mieste porozprávať sa s dieťaťom o týchto zmenách, vymyslieť/prečítať rozprávku, príbeh, ktorý dieťa navedie, čo môže od nového miesta – novej MŠ očakávať.

Aká je príprava na nástup do školy, keď tam ide dieťa prvýkrát, líši sa to nejako od prípravy do škôlky?

Myslím si, že rodičia viac prežívajú skôr nástup do materskej školy, ide tam skôr o obavy a strach o dieťa. V porovnaní s nástupom do prvého ročníka prichádzajú rodičia ako keby s hrdosťou, že svoje deti odprevádzajú do prvého ročníka. Nemyslím si, že je potrebná nejaká špeciálna príprava. Je výhodou ak si počas prázdnin rodičia s deťmi prejdú nejaké aktivity, činnosti, pracovné listy so zameraním napríklad na jemnú motoriku, pozornosť, pamäť, základné farby a podobne. Čo je dôležité z môjho ponímania je priblížiť deťom slušné správanie či už v triede, v jedálni ale aj k pani učiteľke, nie je tajomstvom, že už deti v materskej škole používajú vulgarizmy (bohužiaľ, z osobnej praxe). Môžu sa doma zahrať na školu, kde si povedia o hlásení, nejakých všeobecných pravidlách, ktoré pre školy platia, o rozvrhu, ale aj povinnostiach či domácich úlohách.

Čo v prípade ak ide dieťa do novej školy, napríklad na druhý stupeň?

Deti v takomto veku, a teda vo veku druhostupniarov sa dokážu na tieto zmeny pripravovať sami, žiaci alebo deti, ktoré v malej obci navštevovali základnú školu, kde je len prvý stupeň sú pripravované dlhodobejšie, a teda je pravdepodobnejšie, že ich kamaráti/rovesníci pôjdu na rovnaký druhý stupeň ako oni.

V prípade sťahovania sa je to diskutabilnejšie. Aj keď by sa malo prihliadať na všetky potreby a očakávania členov, častokrát sa dospelí rozhodujú na základe svojich potrieb, možností a očakávaní a deti sa v takýchto prípadoch odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Čiže je na rodičoch, ako takéto situácie chcú a skúsia podchytiť.

Aké psychologické aspekty sa u dieťaťa môžu objaviť z dôvodu nástupu do škôlky/školy?

Z dôvodu nástupu do školy by sa nemali objaviť žiadne negatívne psychologické aspekty, dieťa je na nástup do školy pripravované 3-4 roky a počas týchto rokov školy dozrieva. Ak sa objavia s nástupom do prvého ročníka je to znak, že dieťa nie je do školy zrelé, prípadne, že je tam nejaký iný problém.

Keďže sa nástup spája so zrelosťou dieťaťa, nie všetky deti sú na nástup do MŠ pripravené v rovnakom veku, v rovnakom období. Pri nesprávnom odhadnutí môžu nastať rôzne reakcie zo strany dieťaťa. Medzi prvým príznakom sa v MŠ častokrát vyskytuje separačná úzkosť z odlúčenia od rodičov, selektívny mutizmus, pomočovanie a podobne. Sú to však aspekty, s ktorými sa dá pracovať a pri správnej stimulácií dieťaťa, nastavení adaptačného procesu, spolupráci medzi rodičmi a MŠ, trpezlivosti a dostatočného množstva času sa tieto javy dajú postupne eliminovať. Treba si uvedomiť, že tieto prejavy sa môžu vyskytovať v počas adaptačného procesu, a keď si dieťa zvykne postupne miznú.

Prečítajte si: Školská psychologička: Najviac rodičia pomôžu deťom, ak im nebudú o rozvode klamať

Ako rozpoznať u dieťaťa, že sa niečo negatívne v škôlke alebo škole stalo/deje?

Záleží aj od definície negatívneho, dieťa vníma rôzne situácie negatívne, napríklad, že mu kamarát zobral hračku alebo mu pani učiteľka nedovolila hrať sa, keď mali raňajkovať a podobne. Deti majú tendenciu hovoriť o veciach, čo sa im cez deň stali, častokrát rodičov vítajú s dobrými, ale aj zlými situáciami, ktoré sa cez deň odohrali. Je na rodičoch, aby jednotlivé situácie selektovali a vyhodnocovali podľa závažnosti a ich uváženia. Na druhej strane, kto sa nepýta, nič sa nedozvie, vždy sa snažím rodičom odporúčať, aby sa na jednotlivé situácie obrátili v prvom rade na pani učiteľku, ktorá tam vtedy bola, samozrejme ak sa im niečo nezdá nepáči je dobré to povedať, prípadne ak sa nič nezmení, môžu svoje obavy a pocity smerovať na vedenie.

Čo robiť, keď dieťa ráno odmieta ísť do škôlky/školy? Napríklad ak plače.

Dieťa pri nástupe do prvého ročníka by ráno za rodičmi už plakať nemalo. Pri deťoch nastupujúcich do MŠ je to úplne prirodzené, dieťa sa od rodičov nechce odpútať, nakoľko doteraz bolo primárne s nimi, prípadne so starými rodičmi. V takomto prípade je najlepšie sa s dieťaťom rozlúčiť a odovzdať ho pani učiteľkám, oni už vedia čo treba robiť, aby sa dieťa ukľudnilo.

Rozhodne v takýchto situáciách neodporúčam predlžovať lúčenie, sľubovať hory doly, neklamať, že dieťa pôjde skôr domov, keď nepôjde, nestrašiť dieťa, nevyhrážať sa, nepodmieňovať a podobne.

Zdroj foto: Pexels