Syndróm vyhorenia postihuje až 68 % pracujúcich matiek

V dnešnom rýchlo sa pohybujúcom svete, kde sa očakáva neustála produktivita a výkon, sa stále viac ľudí stretáva s fenoménom nazývaným „vyhorenie“. Tento komplexný stav duševného a fyzického vyčerpania má vážne dôsledky na zdravie a pohodu jednotlivca. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, príznaky a dôležitosť prevencie a liečby vyhorenia.

Podľa najnovších štatistík predstavuje syndróm vyhorenia 8 % všetkých prípadov chorôb z povolania. Vyhorenie postihuje najmä ženy a mladých ľudí do 35 rokov. Dáta z portálu Gitnux upozorňujú na to, že až 68 % prípadov vyhorenia tvoria pracujúce matky, 42 % tvoria pracujúci otcovia.

„Za rizikové sa považujú isté povahové vlastnosti, s ktorými sa vyhorenie spája. Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu, alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“  upozornila terapeutka Katarína Milová z online terapeutickej platformy Hedepy.

Zdroj Pexels, Autor Nataliya Vaitkevich

Čo je vyhorenie?

V roku 1974 ako prvý vyhorenie popísal americko-nemecký psychológ Herbert Freudenberg, ktorý sa zaoberal najmä liečbe stresu, chronickej únave a zneužívaniu návykovej látky. V súvislosti s vyhorením popísal situáciu, kedy u zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok pozoroval pocity vyčerpania, bolesti hlavy, nespavosť, ale aj „tunelové myslenie“ či zvýšenú dráždivosť. Práve preto sa vyhorenie začalo spájať výlučne s pomáhajúcimi profesiami.

Podľa portálu Statista aj dnes až 76 % zdravotníkov trpí syndrómom vyhorenia. Vyhorenie sa však netýka len ľudí v zdravotníctve, ale prakticky všetkých, ktorí vo svojej práci prichádzajú denno-denne do kontaktu s ľuďmi. Ohrozenou skupinou sú ľudia s kancelárskym typom povolania či ľudia pôsobiaci na vedúcich pozíciách. „Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi, a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ uviedla terapeutka Katarína Milová.

Prečítajte si: Mother shaming alebo prečo si ženy ubližujú navzájom

Príčiny vyhorenia

Vyhorenie rozhodne nie je jednorazový pocit únavy alebo stresu. Ide o dlhodobý proces, ktorý vzniká ako dôsledok pretrvávajúcej nerovnováhy medzi požiadavkami a záťažou, ktorým čelíme, a našou schopnosťou im čeliť. Medzi hlavné príčiny vyhorenia patria:

1. Prílišný pracovný tlak: Neustála práca na maximum bez primeranej možnosti oddychu môže viesť k postupnému vyčerpaniu. Stále sa zvyšujúce pracovné nároky môžu spôsobiť, že sa človek cíti, akoby neustále zaostával.
2. Nedostatok sebazáchovy: Ľudia často zabúdajú na dôležitosť starostlivosti o seba. Nedostatok času venovaného sebe, zlá strava, nedostatočný spánok a nedostatok fyzickej aktivity môžu oslabiť naše telo a myseľ.
3. Neschopnosť zvládať stres: Ak sa nevieme efektívne vysporiadať so stresom a záťažou, môže to postupne vyústiť do stavu vyhorenia. Nedostatok emocionálnej odolnosti a schopnosti relaxovať má svoju cenu.
4. Nedostatočná práca so zmyslom: Keď človek stráca spojenie so zmyslom svojej práce a necíti sa byť motivovaný, môže sa cítiť frustrovaný a vyčerpaný.

Príznaky vyhorenia

Vyhorenie sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, na fyzickej, ale aj na psychickej úrovni. Medzi bežné príznaky patria:

1. Chronická únava: Cítite sa neustále vyčerpane a nemáte dostatok energie na zvládanie každodenných úloh.
2. Znížený záujem: Strácame záujem o veci, ktoré nás kedysi tešili, vrátane práce a koníčkov.
3. Nespavosť: Problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním sa v noci môžu byť dôsledkom psychického napätia.
4. Izolácia a odstúpenie: Stiahnutie sa do seba, izolácia od priateľov a rodiny a neschopnosť vyjadriť svoje pocity môžu byť známkou vyhorenia.

Zdroj Pexels, Autor Nataliya Vaitkevich

Prečítajte si: Diskriminácia matiek na pracovisku: materstvo vs. pracovné ambície

Prevencia a liečba vyhorenia

1. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: Naučte sa stanoviť hranice a chráňte si čas na oddych a relaxáciu.
2. Starostlivosť o seba: Zamerajte sa na zdravú stravu, pravidelný pohyb a dostatok spánku. Naučte sa aj relaxačné techniky, ako je meditácia a joga.
3. Zvládanie stresu: Naučte sa rôzne techniky zvládania stresu, ako je hlboké dýchanie, vizualizácia a progresívna relaxácia.
4. Komunikácia a podpora: Hovorte so svojimi blízkymi o svojich pocitoch a nájdite si podporu vo svojom okolí.

Vyhorenie je vážnym stavom, ktorý môže ovplyvniť nielen váš duševný a fyzický stav, ale aj kvalitu vášho života. Preto ak sa u vás už vyhorenie prejavuje, mali by ste vyhľadať odbornú pomoc. Profesionálny terapeut, psychológ alebo lekár vám môže poskytnúť potrebnú podporu a rady.

Zdroj: https://blog.gitnux.com/burnout-statistics/, Tlačová správa online terapeutickej platformy Hedepy

Zdroj foto: Pexels