Úzkostné poruchy u detí: Čo musíte vedieť a ako im pomôcť

Úzkostné poruchy u detí môžu mať vážny vplyv na ich životy a pohodu. V tomto článku sa dozviete, čo sú to úzkostné poruchy, aké sú ich rôzne druhy a spôsoby, ako im môžete pomôcť. Rozoberieme si príznaky, príčiny a metódy liečby, ktoré môžu pomôcť deťom a dospievajúcim prekonať úzkosť.

Úzkostné poruchy u detí

• Úzkostné poruchy spôsobujú extrémny strach a obavy u detí a dospievajúcich, ovplyvňujúc ich správanie, náladu, ale aj spánok a jedenie.

Aké typy úzkostných porúch poznáme?

Generalizovaná úzkostná porucha (GÚP): Generalizovaná úzkostná porucha môže ovplyvniť deti tým, že spôsobuje intenzívne obavy z rôznych vecí v ich živote. Tieto obavy sa môžu týkať bežných situácií, ako sú školské úlohy a testy, ale tiež môžu zahŕňať nečakané obavy, napríklad o počasí alebo budúcnosti. Deti s touto poruchou majú často ťažkosti so sústredením v škole a s relaxáciou.

Separačná úzkostná porucha: Deti so separačnou úzkostnou poruchou majú neobvyklý strach z toho, keď sú oddelené od svojich rodičov alebo domova. Tento strach môže spôsobiť nepravidelnú dochádzku do školy a ťažkosti pri zaspávaní, keď sú sami.

Sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia): Deti s touto poruchou sa boja toho, čo si ostatní myslia o nich. Majú obavy, že môžu urobiť niečo trápne a snažia sa vyhnúť situáciám, kde by mohli byť stredobodom pozornosti. Môžu mať fyzické príznaky úzkosti, ako je rýchle dýchanie a trasenie sa.

Panická porucha: Panická porucha spôsobuje náhle záchvaty intenzívnej úzkosti, ktoré môžu byť sprevádzanými fyzickými príznakmi, ako je chvenie a zrýchlená srdcová frekvencia. Tieto záchvaty sa môžu vyskytovať nečakane a častejšie postihujú dospievajúcich.

Selektívny mutizmus: Deti so selektívnym mutizmom sa neodvážia hovoriť v určitých situáciách, najmä v škole alebo medzi spolužiakmi. Aj, keď môžu rozprávať doma, nekomunikujú v prostredí mimo svojho bezpečného prostredia.

Špecifické fóbie: Špecifické fóbie sú intenzívne a dlhodobo trvajúce strachy z konkrétnych vecí, ako sú zvieratá, tmavá miestnosť alebo iné objekty. Tieto fóbie môžu spôsobiť, že sa deti vyhýbajú miestam alebo situáciám, kde by mohli stretnúť vec, ktorej sa boja.

Prečítajte si: 10 Dôvodov, prečo by mali deti počúvať klasickú hudbu pre ich rozvoj

Aké sú príznaky a symptómy úzkosti?

Viditeľné symptómy úzkosti u dieťaťa alebo dospievajúceho:

• držanie sa rodiča alebo inej blízkej osoby,
• vynechanie školy,
• plač,
• vystrašené alebo rozrušené vyjadrovanie sa,
• odmietavé vykonávanie bežných činností.

 Neviditeľné symptómy úzkosti, ktoré dieťa alebo dospievajúci pociťujú:

• strach, obavy alebo nervozita,
• fyzické prejavy, ako je trasenie, nervozita, dýchavičnosť,
• pocit „motýľov“ v žalúdku,
• horúca tvár, vlhké ruky, suché ústa,
• búšenie srdca.

Reakcia „bojuj alebo uteč“ a úloha tela:

• Telo má prirodzenú reakciu na nebezpečenstvo, ktorá sa nazýva „bojuj alebo uteč“. To zahŕňa uvoľňovanie prírodných chemikálií v tele.
• Tieto chemikálie pripravujú telo na rýchle reakcie – zvýšenie srdcovej frekvencie, rýchlejšie dýchanie, napätie svalov a zvýšenú nervovú aktivitu.
• Táto reakcia je normálna a chráni nás pred skutočným nebezpečenstvom.

Úloha úzkostných porúch:

V prípade úzkostných porúch je reakcia „bojuj alebo uteč“ príliš aktívna, čo vedie k symptómom úzkosti aj v situáciách, kde skutočné nebezpečenstvo nehrozí.

Tieto príznaky a reakcie môžu byť dôležité pre rodičov a učiteľov, aby lepšie pochopili, keď dieťa alebo dospievajúci trpí úzkosťou. Poskytnutie podpory a vyhľadanie odborného poradenstva môže byť kľúčové pre zvládnutie úzkostných porúch.

Čo spôsobuje úzkostné poruchy?

Genetika: Úzkostné poruchy môžu mať korene v genetike. To znamená, že ak má niekto v rodine úzkostnú poruchu, existuje väčšia pravdepodobnosť, že ju môže mať aj iný člen rodiny. Dieťa môže zdediť určité gény, ktoré ho robia náchylným na úzkosť.

Chémia mozgu: V mozgu sa odohráva mnoho chemických procesov, ktoré ovplyvňujú naše pocity a náladu. Ak sa tieto chemické procesy narušia, môže to spôsobiť úzkosť. Môže ísť o nedostatok určitých chemických látok v mozgu alebo o ich nesprávne fungovanie.

Životné situácie: To, čo sa deje v živote dieťaťa, môže mať veľký vplyv na jeho úzkosť. Stresujúce udalosti, ako je strata blízkej osoby, vážna choroba, smrť, alebo dokonca násilie alebo zneužívanie, môžu u niektorých detí spôsobiť úzkosť.

Naučené správanie: Dieťa sa  môže aj naučiť úzkosť od iných ľudí vo svojom okolí, najmä od svojich rodinných príslušníkov. Ak vidí, že niekto v jeho rodine často prejavuje úzkosť alebo sa bojí, môže to ovplyvniť aj jeho vlastné správanie a začať sa obávať podobných vecí.

Všetky tieto faktory môžu spolu alebo zvlášť prispievať k vzniku úzkostných porúch u detí a dospievajúcich. Je dôležité, aby sme boli pozorní voči týmto faktorom, ponúkli deťom a mladým ľuďom podporu a podali pomocnú ruku pri zvládaní úzkosti, ak ju zažívajú.

Prečítajte si: Posilnite deťom imunitu: Návrat detí do školského kolektívu a blížiaca sa jeseň

Ako sa diagnostikujú úzkostné poruchy?

Špecialista na terapiu úzkostných porúch (terapeut) môže diagnostikovať úzkostné poruchy. Rozpráva sa s vami a vaším dieťaťom, kladie otázky a počúva pozorne. Bude sa pýtať, kedy, a ako sa úzkosť prejavuje. Toto pomáha určiť konkrétny typ úzkostnej poruchy, ktorou dieťa trpí. Tiež je dôležité, aby dieťa pravidelne navštevovalo lekára v rámci lekárskych kontrol, aby sa vylúčili iné možné zdravotné problémy, ktoré by mohli spôsobovať podobné príznaky.

Image by Freepik

Liečba úzkostných porúch

Najčastejšou metódou liečby úzkostných porúch u detí je kognitívna behaviorálna terapia (KBT). Táto forma terapie sa zameriava na výučbu rodiny, detí a dospievajúcich, ako zvládať svoje obavy a úzkosť. KBT pomáha deťom pochopiť, že ich myšlienky a správanie ovplyvňujú ich pocity. Deti sa učia, že vyhýbanie sa tomu, čoho sa obávajú, udržuje ich úzkosť silnú a učia sa, že čeliť svojim obavám, úzkosť oslabuje a mizne.

V rámci KBT:

• Rodičia sa učia, ako reagovať na úzkosť svojho dieťaťa, a ako im pomôcť čeliť svojim obavám.
• Deti sa učia riešiť problémy a čeliť svojmu strachu.
• Terapeut sprevádza deti cez cvičenia a poskytuje im podporu a povzbudenie pri ich pokroku.

Lieky sa niekedy používajú aj na liečbu úzkosti, ale to je menej časté a sú predpisované iba v prípade vážnejších prípadov.

Ako môžem pomôcť svojmu dieťaťu?

• Nájdite vyškoleného terapeuta: Hľadajte terapeuta, ktorý je odborníkom na liečbu úzkostných porúch a pravidelne dochádzajte na terapeutické stretnutia so svojím dieťaťom. Udržiavajte komunikáciu s terapeutom a pýtajte sa, ako môžete najlepšie podporiť svoje dieťa.
• Pomáhajte dieťaťu čeliť strachu: Spýtajte sa terapeuta, ako môžete doma pomôcť svojmu dieťaťu cvičiť to, čo sa učia na terapii. Chváľte svoje dieťa za jeho snahu čeliť svojim obavám.
• Komunikujte o pocitoch: Podporujte otvorenú komunikáciu s vaším dieťaťom o jeho pocitoch. Počúvajte ho a uistite ho, že ho chápete, milujete a prijímate. Starostlivý vzťah s vami pomáha dieťaťu budovať vnútornú silu.
• Podporujte malé kroky vpred: Nenúťte svoje dieťa rýchlo prekonávať svoj strach, ale povzbudzujte ho k tomu, aby robilo malé kroky smerom k zvládnutiu svojich obáv. Dôležité je, aby sa nevzdávalo a nepredávalo sa strachu.
• Buďte trpezlivý: Proces liečby úzkostných porúch môže trvať nejaký čas a nie vždy to bude hladká cesta. Buďte trpezliví a podporujte svoje dieťa, kým sa postupne nezačne cítiť lepšie.
• Podpora a pochopenie zo strany rodiny sú kľúčové pre úspešnú liečbu úzkostných porúch u detí.

Image by Freepik

Zdroj: kidshealth.org / Anxiety Disorders