Zuzana Poláková: Učiteľ má posilňovať silné stránky osobnosti dieťaťa, vedieť prijať aj skutočnosť, že dieťa nemusí mať talent na všetko

Zuzana Poláková je liečebná a špeciálna pedagogička, ktorej poslaním je pomôcť matkám pochopiť svet pohľadom detí. Zároveň je zakladateľkou projektu Hravo s Mackom, ktorý je určený pre každú mamu, ako odborný sprievodca materstvom od narodenia detí až do ich dospelosti.

Povedzte nám prosím v skratke niečo o vás?

Volám sa Zuzana Poláková a už ako trojročná som sa túžila stať učiteľkou. Tento detský sen som si v dospelosti splnila aj napriek rečiam okolia, ktoré to pokladali len za chvíľkovú záležitosť. Ja som však naozaj vo svojom vnútri cítila, že je to moje poslanie a od útleho detstva smerujem týmto spôsobom svoj život. Vyštudovala som strednú aj vysokú pedagogickú školu a stala sa zo mňa učiteľka, ktorá v zmysle kréda „až raz budem učiteľkou, budem dávať samé jednotky” videla v deťoch vždy skôr pozitíva a usilovala sa ich neustále motivovať. Učiteľ má posilňovať silné stránky osobnosti dieťaťa, vedieť prijať aj skutočnosť, že dieťa nemusí mať talent na všetko. Presne takou učiteľkou som bola – snažila som sa vyzdvihnúť na deťoch to výnimočné, najlepšie, čo v nich je. Po ukončení materskej dovolenky verím, že budem ešte lepšou učiteľkou ako doposiaľ. Moje deti vo mne ešte viac prebudili túžbu pomôcť aj iným deťom nájsť svoju jedinečnosť. V detstve som bola vychovávaná (zrejme ako väčšina iných) autoritatívne – tento spôsob výchovy ma nútil často o sebe pochybovať a radšej pritakávať ako prejaviť vzdor, pretože by nutne za ním nasledoval trest. Aj preto usilujem sa vychovávať rešpektujúco, snažím sa prijímať silné a slabé stránky detí.

V minulosti sme nedostávali takú výchovu, ktorá by nás formovala ako silné osobnosti, častokrát preto my, mamy, o sebe pochybujeme, trápime sa zbytočnosťami a tým, kto si čo o nás myslí. Súvisí to s nízkym sebavedomím, pretože nebolo budované v detstve. Práve preto som tu pre mamy, pre deti, pre rodiny, aby mohli žiť svoj život podľa seba, hravo, s ľahkosťou, s láskou, s trpezlivosťou. Som tu pre rodičov, ktorí majú pocit, že svoju výchovu nezvládajú, pre mamy, ktoré sú unavené, ktoré majú pocit, že to nejde tak ľahko, že materstvo je iné, ako si predstavovali. Chcem každej mame dať možnosť vzdelávať sa v oblasti výchovy a vzťahov z dôvodu, aby vedela, že je dobrá taká, aká je, aby nadobudla stratené sebavedomie a aby vedela vychovávať svoje deti zdravo, podľa svojich predstáv a hraníc. Aby z nich vychovala slušných, no nie (slepo) poslušných ľudí, ktorí sú si vedomí svojej hodnoty. Každá mama sa môže podieľať na výchove jedinečnej, sebavedomej, ale zároveň samostatnej a zodpovednej generácii.

Aké je vaše pracovné zameranie?

Som vyštudovaný liečebný a špeciálny pedagóg, pracovala som ako učiteľka na prvom stupni na základnej škole, mám štátne skúšky z expresívnych terapií. Pracovala som ako  dramatoterapeutka v zariadení pre ľudí so psychiatrickými poruchami, konkrétne išlo o dospelých ľudí so schizofréniou a depresiami. Zároveň som absolvovala certifikovaný kurz rešpektujúcej výchovy Rešpektovať a byť rešpektovaný. Dnes som mamou troch malých detí vo veku 1 až 3 roky a som autorkou projektu Hravo s Mackom. Pôsobím ako sprievodca rodičov, detský kouč. Mojím poslaním je pomáhať mamičkám lepšie pochopiť svet z pohľadu detí, snažiť sa vychovať z nich silné osobnosti vedomé si svojich povinností a práv.

Prečítajte si: Školská psychologička radí, ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky či školy

Povedzte nám niečo o vašom projekte Hravo s Mackom? Ako vznikol, prečo ste ho vytvorili?

Ako učiteľka som bola ponorená do svojej práce, milovala som ju a toto povolanie bolo pre mňa veľkým naplnením. Tešila som sa aj na materskú dovolenku a skutočne som si ju aj užívala. Keď som po roku znovu otehotnela, uvedomila som si, že mi v materstve niečo chýba. Bolo to práve v období korona vírusu, kedy som ako mnohí iní bola dosť odlúčená  od okolitého sveta, zavretá medzi štyrmi stenami. Je veľmi ťažké zabaviť dieťa doma, keď sa nedá ísť nikam von, keď máme obmedzenia, no a práve v tomto čase som začala uvažovať nad takýmto projektom online, ktorý by bol dostupný aj pre mamy, ktoré zažívali krízu svojho materstva. Ďalšia moja motivácia pri vzniku Hravo s Macko bola tá, že som sa chcela aj v rámci materstva sebarealizovať v tejto oblasti, som typ človeka, ktorý sa potrebuje neustále vzdelávať, chcem komunikovať s dospelými ľuďmi bez ohľadu na to, či sa von smie alebo nesmie ísť, chcem robiť niečo naviac, pretože ten stereotyp materstva bol niekedy vyčerpávajúci. Rozhodla som sa, že svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti spojím do jedného projektu a umožním mamám, aby sa vzdelávali v oblasti výchovy a vzdelávania detí bez toho, aby museli pátrať po internete, pretože častokrát chcú byť dobrými mamami, ale nevedia, ako na to. Začalo to tým, že mi v korona čase písalo veľa mamičiek, napríklad: „Vidím, že vy robíte toto a toto … Že sa venuješ deťom, aké je to krásne, ako ti to ide“ … Prichádzalo mi množstvo správ, kde sa ma mamičky pýtali, ako niečo robím, že nám to funguje a im nie. Preto som sa rozhodla reagovať aj na ich dopyt a najprv sa úplne nezištne s nimi porozprávať. Zistila som, že tie metódy a techniky, ktoré odovzdám v komunikácii s klientmi sú úspešné u viac ako 200 klientiek. Práve preto som sa rozhodla vybudovať oficiálny projekt, dostupný pre každú mamu, ktorá bude mať záujem sa posunúť ďalej. Zároveň by bol aj takým ochrancom detí, pretože tie deti nám chcú svojimi reakciami niečo povedať a práve my dospelí to častokrát zle pochopíme, a preto rodičom ukazujem aj, ako dieťa pozerá na svet a čo je v jeho hlavičke trošku inak, ako to máme už zažité my.

Hravo s Mackom vznikol jednak kvôli tomu, aby pomáhal iným, ale zároveň, aby pomáhal mne, mojej rodine. Narodilo sa mi dieťa, ktoré malo hneď pri narodení diagnostikovaný istý zdravotný problém, ktorý bolo treba riešiť vo Viedni, potrebovalo zdravotnú starostlivosť, ktorú som si musela zaplatiť sama, nakoľko zdravotné poisťovne takúto liečbu nepreplácajú. Netušila som, akým spôsobom si môžem pomôcť v tomto smere, vedela som však, že chcem, aby moje dieťa jedného dňa normálne chodilo. Práve preto som sa rozhodla zoficiálniť túto cestu, začať na tom skutočne pracovať, ako na svojom podnikaní, nielen ako svojej záľube, ako to bolo dovtedy. V tomto čase som teda vytvorila oficiálny projekt Hravo s Mackom, ktorý okrem toho, že pomáha mamičkám s ich problémami, tak môjmu dieťaťu zabezpečil operáciu a po 2,5 roku bez problémov chodí. To je to, čo som si priala, vďaka tomu, že som vyšla z komfortnej zóny, vďaka tomu, že robím to, čo milujem a ľudia to cítia a moje dieťa môže žiť normálny život, po akom som preňho túžila.

Aké máte plány s vašim projektom do budúcnosti?

Tento projekt rastie spolu so mnou a mojimi deťmi. Často riešim aj aktuálne situácie, ktoré doma zažívame, a preto verím, že Hravo s Mackom ma bude sprevádzať až do dospelosti mojich detí. Verím, že projekt niekedy v ďalekej budúcnosti dospeje a skutočne v ňom bude množstvo tém,  ktoré každú mamu stretnú na životnej ceste. Každá mamička má preto právo byť v projekte neobmedzene, členstvo je na dobu neurčitú. Toto je jedno z práv, ktoré dávam –  možnosť rásť spolu s nami do dospelosti. Momentálne sa intenzívne venujem témam, ktoré riešia rodičia detí od narodenia do 3 – 4 rokov, nakoľko v tomto vekovom rozmedzí vychádzam nielen z teórie, nielen ako pedagóg, ktorý je v kontakte s deťmi na “dobu určitú”, ale rozpitvávam tieto témy do hĺbky z pohľadu rodiča.

V budúcnosti by som chcela spolupracovať so školami,        s pedagógmi, s ľuďmi z oblasti pomáhajúcich profesií,        s ktorými dieťa prichádza do kontaktu a žiaľ, ani v dnešnej dobe sa mu nedostáva v niektorých situáciách rešpektujúci prístup. Plánujem zastrešiť spoluprácu s pediatrami            a jednotlivými špecialistami, pričom sa zameriame na priebeh konkrétnych lekárskych vyšetrení vzhľadom na to, že z nich dieťa často pociťuje strach. Pri spolupráci             s pedagógmi chcem popracovať na hodnotení dieťaťa, aby sa neznižovalo sebavedomie dieťaťa, no bolo založené na konštruktívnej kritike. Mojím ďalším plánom je tvorba vzdelávacích materiálov, v budúcnosti napríklad knižka pre deti o zvládaní emócií,  aktuálne som dopísala knihu          o odplienkovaní pre rodičov aj deti a vo svojej autorskej činnosti chcem pokračovať. Verím, že Hravo s Mackom bude poskytovať neobmedzené kvalitné služby, ktoré budú pomáhať deťom, rodičom a všetkým, s ktorými sa dieťa stretne.

Akými všetkými témami sa zaoberáte?

Hlavnými témami, ktorými sa v Hravo s Mackom zaoberám, sú nastavenia hraníc, odplienkovanie a komunikácia s dieťatkom – ako dieťa reaguje, prečo tak reaguje, ako mu povedať požiadavku tak, aby reagovalo inak, ako si zabezpečiť jeho spoluprácu, akým spôsobom mu pomôcť riešiť jeho strachy a pomenovať rôzne emócie a lepšie ich pochopiť a ďalej s nimi pracovať.

Radíte sa aj s inými odborníkmi pri tvorbe vášho projektu a spracovaní tém pre rodičov?

Pri tvorbe projektu sa samozrejme radím aj s odborníkmi z oblasti špeciálnej pedagogiky, liečebnej pedagogiky, psychológie, a tiež aj s pedagógmi, a tým, že mám do budúcna aj snahu nadviazať spoluprácu aj s lekármi, zaujímam sa aj o to, ako prebiehajú jednotlivé vyšetrenia, viac komunikujem aj s pediatrami, aby som mala informácie z každej strany a vedela nájsť prienik toho najdôležitejšieho, čo pre dieťa a rodiča je, aby dokázali nájsť informácie na jednom mieste a vedeli sa v nich zorientovať.

Prečítajte si: Fitness Trénerka: Pohyb je privilégium a pokiaľ ho má človek umožnený, tak mu vie len pomôcť

Aký typ výchovy preferujete vo výchove vašich detí? A naopak aký typ výchovy rozhodne nie?

Preferujem rešpektujúci typ výchovy, ale osobne som bola vychovávaná autoritatívne, a preto si veľmi dávam pozor, aby som nespadla do benevolentnej výchovy. Tento typ výchovy  rozhodne nepreferujem, pretože som si vedomá toho, že v dnešnej dobe sa často ľudia vyjadrujú na margo toho, že: „Ale ja som rešpektujúci a rešpektujeme dieťa“, ale v skutočnosti je to benevolentná výchova, respektíve flákanie, zbavovanie sa zodpovednosti rodiča a je to až také “kašľanie na dieťa.” To, že rešpektujeme osobnosť dieťaťa neznamená, že si dieťa môže robiť to, čo chce, že sa môže správať, ako chce a my to za každých okolností prijmeme. Veľmi dôležité sú hranice a na nich naozaj staviam svoju výchovu. Hranice môžu byť odkomunikované priateľsky a jasne, môžu na ich vytváraní participovať aj naše deti, ale som veľmi pedantná a prísna, čo sa týka  pravidiel, ktoré u nás v domácnosti fungujú. Som rešpektujúci a priateľský rodič, ale nie som kamarátkou svojich detí a trvám na tom, aby moje deti boli rešpektujúce k mojim potrebám a potrebám iných. Sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka, takže nájsť takú zlatú strednú cestu vo výchove je niekedy náročné, ale stojí to za to. Pretože vidím, že moje deti nemajú problém rešpektovať určité nastavené hranice, pokiaľ vychádzajú zo mňa a dám im argumenty, ktoré pramenia z môjho vnútra a pokiaľ tieto hranice sú naozaj zmysluplné a nie preberané, lebo to tak robí niekto iný. Moje deti vždy rozumejú tomu, čo sa u nás deje, prečo sa to deje, sú vtiahnuté do deja a sú súčasťou nášho života a spoločne si hľadáme cestu. Utekáme pred autoritatívnou, a zároveň úplne benevolentnou, zanedbávajúcou výchovou. Hľadám ten zlatý stred, v ktorom je láska, porozumenie, prijatie, trpezlivosť, neha, ale zároveň tiež jasne nastavené hranice, limity a následky toho, ak veci nejdú tak, ako majú.

Čo by ste odkázali rodičom, akú radu by ste im dali, ako zvládať výchovu svojich detí v náročné dni?

Ja sama občas vstávam hore zadkom. Už keď si do kávy namiesto cukru dám naberačku umelého mlieka, viem, že to bude náročný deň. Stalo sa mi to, ak aj vám, dajte ruku hore, pretože takéto nešikovné nehody sa podľa mňa stávajú každej mame. Naučila som sa prijať aj takéto dni, pomenovať svoje potreby v takéto dni, viem, že mám právo na takéto dni, komunikujem o tom so svojimi deťmi, nehrám sa na supermamu, ktorá všetko zvláda, ale dokážem pomenovať to, že momentálne potrebujem oddych a pokoj a ocením, ak sa moje deti budú hrať tichšie – dám im na výber kreslenie alebo pokojnejšiu činnosť. Prekvapivo, moje deti to rešpektujú a vedia pochopiť to, že aj mama má ťažké dni. Vedia sa tomu prispôsobiť a veľakrát ma rozosmeje obrázok môjho dieťaťa, taký ten kostrbatý kruh s nosom cez pol tváre, očami ďaleko od seba a úsmevom od ucha k uchu a korunkou na hlave. Keď mi takýto obrázok dieťa donesie, vtedy sa cítim ako kráľovná, pretože moje dieťa ma tak vníma. To ma donúti povedať si, že je to len blbý deň, nie život a vďaka tomu dokážem tieto dni prežiť. Niekedy naozaj  cieľom je prežiť deň v pokoji a rovnováhe so sebou samým. Vďaka tomu som sa naučila  prijímať aj náročné dni mojich detí. Áno, aj ja mám blbé dni, moje deti sa snažia vtedy urobiť všetko preto, aby mi bolo lepšie. Vďaka tomu, že zrkadlia moje správanie a ja to ich. Opäť si na zrkadlo napíšem: Je to len blbý deň… Nie blbý život. Motto v úvode náročného dňa je: prežiť do večera. Nechcieť od seba príliš veľa, nepremáhať sa, neisť cez hranice schopností, ale umožniť si mať blbý deň, dovoliť si hnevať sa, plakať, kričať, kopať, ak to potrebujeme. Keď to dokážem prijať u seba, dokážem to prijať aj u iných detí a to, že ma moje dieťa dokáže odmietnuť, že sa chce hrať inak, ako by som si možno ja predstavovala, vďaka tomu dokážem zachovať pokoj a nadhľad nad touto situáciou a nenakazím sa negatívnou emóciou dieťatka, ktoré prirodzene bežného rodiča nakazí, pretože akonáhle sú v ovzduší emócie, sú nákazlivé a skutočne sa dokážu veľmi rýchlo preniesť z jedného človeka na druhého. Keď vidím, že moje dieťa má blbý deň, viem, že sa mám odstrihnúť od toho celého stresu a naopak, nakaziť dieťa pokojom a nadhľadom, pomôcť mu rozpoznať jeho emóciu, pomôcť ju vyjadriť ju, prežiť naplno, ale nenechať sa stiahnuť do tej nálady, ale naopak – byť tým článkom, ktorý vytiahne dieťa hore.

Už onedlho sa môžete tešiť na pravidelnú rubriku článkov od Mgr. Zuzany Polákovej, ktorá vám ponúkne svojho rodičovského sprievodcu aj na našom webe www.akcnemamy.sk.

Zdroj foto: osobný archív Zuzany Polákovej