Adriana Kemka: Vyhovuje nám letná sloboda a dlhé leňošenie. Nie sme typy na ranné vstávanie

Adriana Kemka je krásna žena, ktorej nie je ľahostajný ťažký osud ľudí, ktorí potrebujú pomoc. S manželom, vynikajúcim hercom Jurajom Kemkom, vychovávajú spoločne dvoch malých nezbedníkov. Vidieť a zažiť túto nádhernú rodinku, je radosť na srdci aj na duši. S Adrianou alebo aj Adrikou, ako ju volajú priatelia a rodina, sme sa porozprávali o lete, ktoré je už pomaly za nami, ale aj o tom, či sa nechystá vydať pokračovanie knihy receptov.

Keď vo vzťahu vládne láska a úcta

Adriana a Juraj sú milí ľudia s obrovskou dávkou empatie a hneď na prvú z nich cítite, že sa našli. Z ich pohľadov sála láska a porozumenie a úsmevy od ucha k uchu vás nevtieravo donútia, usmievať sa s nimi. Smiech na perách majú aj synovia Šimon a Matúš.

Čo po vás synovia zdedili? Kde sa gény podpísali najviac?

Veľmi by som si priala, aby to boli akékoľvek dobré, v živote prospešné vlastnosti a hlavne zmysel pre humor, bez neho je to v živote oveľa ťažšie.

Obaja milujete knihy, divadlo, umenie. Vediete týmto smerom aj vašich synov?

Snažíme sa. Knihy sú láska a naše deti odmalička sprevádzajú. Cez knižky riešime všetky ťažšie komunikovateľné témy. Od spracúvania emócií, cez šikanu, až po tému smrti. Do divadla chodíme s nimi radi tiež. A hoci Šimon ako malý v divadle protestoval, čo sme vyhodnotili ako protest proti tomu, že mu divadlo často vyťažuje ocka, dnes už má divadlo rád aj on. Juraja však v divadle ešte nezažili, to odkladáme na neskôr. Keď sa dá, ideme do múzeí, galérií a na výstavy, lebo sme presvedčení, že umenie a kultúru deti potrebujú dostávať od mala. Nielen kvôli nim samým, ale ich pohľad a možnosť pozerať sa na umenie detskými očami, obohacuje aj nás rodičov.

Ako so synmi najradšej trávite voľný čas?

V akejsi príručke na kvalitný život som čítala, že treba tráviť čo najviac času s deťmi do 8 rokov. A to aj robíme, hoci sa nám to pomaly kráti. Ale myslím, že aj potom to bude skvelé. Cestovanie a poznávanie sveta nás veľmi baví. Zdá sa mi, že si obaja vynahrádzame aj fakt, že keď sme boli v ich veku, žili sme za ostnatým drôtom a nepoznali sme nič za ním. Keď sme doma, sme veľa s priateľmi, rodinou a hráme sa spoločenské hry. Už chlapci dorástli do veku, kedy s nimi môžeme hrať aj náročnejšie stolové a strategické hry a to nás teší. Aj keď umenie prehrávať so cťou a bez sĺz je pre nich ešte stále občas výzva.

Prečítajte si: Detstvo bez mobilov: Je smutné, že deti strácajú bezstarostné chvíle detských čias

Prázdniny plné zážitkov

Leto sa blíži ku koncu, ako ste ho s chlapcami strávili?

Posledné dni cítim veľký smútok, že je už leto za nami. Vždy sme na začiatku plní očakávaní a máme kopu plánov. Ale mám pocit, že leto je každý rok kratšie a rýchlejšie ubehne. Nechce sa mi veriť, že už končí. Čo ma však teší je, že sme od prvého až do posledného dňa využili čas na plno. Stihli sme síce oveľa menej ako sme plánovali, ale boli sme veľa spolu sami štyria a to stačí. Doma, v zahraničí, na splave, pri mori, aj v lese. Veľa sme sa hrali, objavovali nové veci, chute, miesta a zamilovávali sa do všeličoho nového.

Podľa čoho si vyberáte cez letné prázdniny miesta, kam sa vyberiete za oddychom?

V lete je našim najväčším relaxom dovolenka pri mori. Vždy sa ale snažíme vyberať si miesta, kde je okrem mora aj čo vidieť, spoznať, zažiť a hlave ochutnať. Chceme to všetko stihnúť, kým naše deti ešte s nami chodia bez reptania. Kým prázdniny s nami nevymenia za festivaly v stane s kamarátmi.

Čo u vás v rodine vyhráva? More alebo hory?

Keď sa nedalo cestovať kvôli COVID opatreniam, prebrázdili sme Slovensko, lesy, hory, hrady a zámky. Tieto posledné dve letá sme preto viac objavovali zahraničie a slnko pri mori.

Ktoré miesta by ste chceli ešte navštíviť? Máte zoznam cestovných želaní? 

Zoznam nemáme, ale tých miest nie je málo. Dalo by sa povedať, že akékoľvek zaujímavé miesta. A vôbec nám nevadí, vracať sa na miesta, kde už sme boli. Takže ak by sme mali zoznam, vlastne by z neho nikdy neubúdalo.

Tešia sa chlapci do školy? A vy? Na dni plné povinností a režimu. 

Obaja chlapci sa tešia a ja som rada, že môžem ich radosť zdieľať. Myslím, že s výnimkou prvej triedy som sa ja sama po prázdninách do školy nikdy netešila. Mnoho rodičov sa už nevie dočkať pravidelného režimu a školy, my sa však doma z toho až tak netešíme. Nám viac vyhovuje letná sloboda, zbaliť sa a ísť na výlet kam chceme a kedy chceme. Pozorovať hviezdy a ísť spať neskoro. Dlho leňošiť. Nie sme typy na ranné vstávanie, to sme sa už utvrdili. Tiež nám celkom isto bude chýbať aj spoločný čas, hry a rozhovory s deťmi. Ale už poctivo odrátavame dni do ďalšej dovolenky, takže to snáď bude znesiteľné. (Smiech).

Malou vidličkou

Vydali ste knihu receptov s názvom Malou vidličkou. Je to kniha s jednoduchými a chutnými dezertmi, ktoré si môžeme pripraviť aj v bezlepkovej, bezlaktózovej a vegánskej verzii. Pochádzajú recepty priamo z vašej kuchyne?

Keď mi diagnostikovali celiakiu, pochopila som, že ak chcem ešte niekedy jesť dobré jedlá, musím začať experimentovať v kuchyni sama. Hľadala som inšpirácie u zahraničných foodblogerov a recepty som si prispôsobovala podľa svojej diéty a toho, čo bolo u nás v obchodoch dostupné. Postupne som začala vypekať a hostiť aj známych, ktorí si všetci pochvaľovali a boli veľmi prekvapení, keď som povedala, že moje sladkosti sú bezlepkové, bez bieleho cukru alebo vegánske. Pýtali si recepty a povzbudzovali ma. A tak vznikla moja kniha dezertov.

Kto z vašich troch mužov bol najochotnejším ochutnávačom?

Hovorí sa, že deti sú najúprimnejšia komisia, takže sa vždy snažím dostať od nich spätnú väzbu. Niekedy však nechcú chutnať niečo, čo ešte neskúsili, lebo si vopred myslia, že im to určite chutiť nebude. Juraj ochutná rád všetko, aj keď väčšinou len jeden kúsok, aby sa ešte dokázal zmestiť do divadelných kostýmov.

Trávite v kuchyni spoločný čas pri varení, či pečení aj s Jurajom?

Áno a je to náš obľúbený čas. Veľa sa vtedy rozprávame o veciach, ktoré nestihneme v behu pracovných dní. Navzájom si radíme a ochutnávame. Vždy nás to v kuchyni oveľa viac baví, keď sme tam spolu.

Kto je lepší kuchár?

Ja myslím, že Juraj. On si zas myslí, že ja. A nie je to tým, že by sme toho druhého chválili, len aby vyváral on. (Smiech). Juraj sa s jedlom viac dokáže vyhrať. Keď varí vývar, už od rána zbiera penu a dochucuje. Keď pečie mäso, dá mu veľa času a radšej si ráno privstane, aby sa dobre prepieklo. Ja sa práve preto takmer nikdy do mäsa nepúšťam, nemám na to trpezlivosť. Radšej skúšam zeleninové jedlá s mnohými druhmi korenín. Rada vyskúšam v kuchyni stále niečo nové, nepoznané chute a nie príliš komplikované, či časovo náročné jedlá. Tak aj koncipujem svoje recepty. Pre zaneprázdnených ľudí, ktorí nemajú v kuchyni veľa času, ale radi objavia nové chute.

Prečítajte si: Mamy, dcéry, synovia a láska na celý život

Komu ide lepšie pečenie?

Rozmýšľam, kedy naposledy piekol môj muž a či to vlastne vie. On sám tvrdí, že to nevie a ani ho to neláka. Nemá však dôvod to skúšať. Keďže mňa to baví, rada sa tejto činnosti ujmem kedykoľvek.

Aké jedlá majú Šimon a Matúš najradšej?

Veľmi ma teší, že bez problémov zjedia ryby aj hocijakú zeleninu. Šimon si často vypýta na večeru iba grécky šalát alebo zapečenú koreňovú zeleninu. Matúš má zas veľmi rád caprese s paradajkami z našej záhrady, alebo sushi. Takže keď si občas vypýta na večeru každý to svoje, veľmi nám to neuľahčia. (Smiech). Ale samozrejme, sú ako ostatné deti a milujú pizzu, špagety, sladkosti, zmrzlinu, čokoládu. A keď ich v reštaurácii nič iné nezaujme, objednajú si hranolky a vyprážaný rezeň!

Pečenie vám ide výborne. Neplánujete dať dokopy recepty na pokračovanie vašej knihy receptov?

Áno, je to v edičnom pláne. Pracujem na tom, hoci v lete som si dala úplnú pauzu. Som niekde za polovicou novej knihy, ale keďže v receptoch som perfekcionistka, už dvakrát som presunula dátum vydania. Vždy mi napadne niečo, čo by tam ešte malo byť a potrebujem to dôkladne preskúšať. Ale teším sa, že na jeseň sa opäť pustím do práce na ďalších nových receptoch.

Výborné Brownie cookies od Adriany Kemka, (bez lepku, laktózy, orechov, vegánske)

Celkový čas: cca 20 minút (príprava: 10 minút, pečenie: 10 minút)

Na cca 18 keksíkov potrebujeme: ½ šálky kokosového cukru, 1 vajíčko (vegánska náhrada), ½ šálky tahini, 1 ČL vanilkového extraktu, ½ šálky roztopenej horkej čokolády, ½ šálky mandľovej múky, 2 PL kakao, ½ ČL sódy bikarbóny, ½ ČL soli,1/3 šálky na kúsky nasekanej čokolády

Postup: 1. Vymiešame kokosový cukor s vajíčkom, 2. Pridáme tahini, vanilku a roztopenú čokoládu, 3. Pridáme suché ingrediencie, mandle, kakao, sódu bikarbónu a soľ, vymiešame na hladké cesto, 4. Špachtľou vmiešame kúsky čokolády, 5. Po lyžičkách ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a vidličkou pritlačíme, aby vznikli cookies, môžeme dozdobiť kúskami čokolády

Pečieme na teplote 190 °C cca 10 minút

Recept na šťastné manželstvo

Budúci rok oslávite s Jurajom 15 rokov manželstva. Knihu receptov na výborné sladké pokušenia už máte. Nechystáte sa napísať knihu o tom, ako byť šťastní a stále zamilovaní ako v prvý deň zoznámenia?

Nuž neviem, či by si niekto takú knihu kúpil a neviem, či vlastne môžeme rozdávať rady. Nám je spolu dobre, aj keď 15 šťastných rokov nám nespadlo samo z neba. Za našim vzťahom je veľa práce na sebe, otvorenej komunikácie, porozumenia, vzájomného pochopenia, hľadania spoločnej dohody. Každý pekný vzťah je výsledkom dennodenných malých, či väčších  prejavov láskavosti. A ja som veľmi vďačná, že Juraj je otvorený muž, ktorý dokáže počúvať a reflektovať moje pocity, pretože počas celých tých 15 spoločných rokov, som mala vždy pocit, že mi drží chrbát a nesie ma na tom svojom. Kedykoľvek som ja mala pocit, že už nevládzem.

Leto uletelo prirýchlo

Je to tak, leto zatvára dvere, na rade sú školské povinnosti. Šimon a Matúš sa tešia do školy, Jurajovi začína divadelná sezóna a Adriana sa naplno pustí do pokračovania knihy receptov. Všetko je tak ako má byť. Každé obdobie prináša skvelé zážitky a najkrajšie sú vtedy, keď ich rodiny zažívajú spolu.

Zdroj foto: Archív Adriana Kemka