Denník mamy: Nikdy nehovor nikdy

Pred šiestimi rokmi sme sa s manželom hneď po svadbe začali snažiť o bábätko. Po roku, keď sa nedarilo som navštívila gynekológa. Ten stále hovoril, že je všetko v poriadku a mám len stres. Po čase som zmenila gynekológa.

Nová gynekologička ma hneď poslala na kliniku, kde sa podrobnejšie zaoberajú plánovaným tehotenstvom. Diagnóza znela, že sa mi netvorí dostatok vajíčok, teda produktivita klesá, čo môže zapríčiniť aj predčasnú menopauzu. Manželov spermiogram tiež nevyzeral najlepšie, preto nám odporučili IVF.

Hneď po 1. vyšetrení potrebnom k IVF som zistila, že som tehotná. Bohužiaľ som v 10tt potratila. Prirodzene. Bolo to náročné, ale vďaka manželovej podpore som to zvládla.

Po čase sme sa znova pokúšali prirodzene, ale nedarilo sa, na IVF som sa ešte necítila. Bála som sa potratu a ceny boli vysoké. Rozhodla som sa zmeniť prácu, znížiť stres vo svojom živote.

Raz som začala krvácať mimo cyklu, preto som išla hneď ku gynekologičke. Bohužiaľ nebola prítomna, preto ma poslali k zastupujúcej do iného mesta. Tá mi diagnostikovala myom, predpísala lieky. Po asi 2 týždňoch som v práci na záchode zažila potrat. Keďže som to už zažila, vedela som čo sa deje. Neskôr mi to moja dr. potvrdila z krvných testov. Takže pravdepodobne som nemala myom, ale som bola tehotná. Hnevalo ma to, ale už sa s tým nič nedalo spraviť, len zmieriť sa. Moja dr. ma upozornila, že za nejaké ďalšie 2-3 týždne mi príde normálne menštruácia.

Za 2 týždne prišli bolesti. Menštruácia nie. Bolesti sa stupňovali, až som v kúpeľni odpadla. Manžel ma viezol na pohotovosť, kde mi určili vnútorne krvácanie. Musela som okamžite pod nôž.

Po operácii som sa prebrala na pooperačnom. Diagnóza: mimomaternicové tehotenstvo ( raritná situácia, kedy sa pri potrate, časť zasekla vo vajcovode, ani moja dr. to nemala ako zistiť, keďže hormón HCG mi klesal) Takže z mojich mizerných šancí otehotnieť, sa 50% stratilo, pretože som mohla otehotnieť už len cez jeden vajcovod. Čiže každú druhu ovuláciu.

Ale! Keďže bol covid, operovali ma na gynekologickom oddelení. Čiže keď som sa zobudila vedľa mňa ležala maminka po cisárskom a vo vedľajšej miestnosti som počula rodiť ďalšiu ženu. A ja po potrate. Mojej psychike to nepomohlo. Celý čas v nemocnici bez návštevy, bez manžela. Podpora len po telefóne. Aspoň personál bol úžasní.

Chvalabohu môj príbeh končí štastne. S mužom sme sa rozhodli pre adopciu. Ale v čase keď sme ukončili cely prípravný proces, otehotnela som opäť (prirodzene). Tentokrát som išla hneď na rizikové a dnes po 6 rokoch sa tešíme malej dcérke a čo prekvapilo aj moju pani doktorku, som opäť tehotná. Jej slová: „Ste živý príklad, že nikdy nehovor nikdy“. 

Síce to bude ťažké s dvoma malými deťmi. Ale po tom, čo sme si s manželom zažili, sa obaja veľmi tešíme.

Ak sa chcete aj vy podeliť so svojim príbehom napíšte nám na naše sociálne alebo na e-mail klaudia@akcnezeny.sk