Mamy mimo davu: Všetky cnosti sa učia deti najlepšie, keď ich vidia u svojich rodičov

Anabela Meľo je zakladateľka instagramového profilu – Mamy mimo davu. Zároveň je mamou 2 vlastných a 2 nevlastných detí. Profil Mimo davu je jednoducho sprievodca rodičovstvom. Na profile nájdete podrobne rozobrané témy, ako napríklad odplienkovanie, ako učiť deti rešpektu, ako podporovať súrodenecký vzťah, detský spánok a mnohé ďalšie. 

Kedy a ako prišla myšlienka založiť si Instagramový profil mamy mimo davu?

Bolo to počas môjho prvého tehotenstva, keď sme s Naty Germani zistili, že sme obe tehotné s rozostupom len pár týždňov. Počas našich stretnutí na “kávičke” sme preberali rôzne témy, až sme sa dostali do fázy „veľa otázok a málo odpovedí” Vtedy sme si povedali: „Čo ak nie sme jediné, ktoré hľadajú odpovede na tieto otázky?“  A tak sme založili profil, na ktorom sme zdieľali na čo sme prišli. Naty z takej ľudskej stránky ženy, ktorá sa riadi svojimi pocitmi a celé to prežíva intuitívne a ja zo stránky ženy, ktorá si načíta 20 kníh, absolvuje všetky dostupné kurzy a pozrie 10 webinárov. Vznikol z toho krásny tehotenský video sprievodca – 41 týždňov tém spojených s tehotenstvom, ktorý si myslím, že okrem obsahu zaujme aj troškou nadhľadu a humorom.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Anabela Meľo (@mamy_mimo_davu)

Teraz vás tam vídať už len samú, ak sa nemýlim

Áno, náš profil prešiel dlhou cestou a za takmer 4 roky sa toho na ňom veľa zmenilo. Od tém spojených s tehotenstvom sme plynulo prešli na témy spojené s deťmi – cumeľ, nočník, strava. Naty sa postupne vrátila do pracovného sveta a profilu som sa venovala prevažne ja. Napokon sme sa dohodli, že v ňom budem pokračovať sama pre jej pracovné vyťaženie. Odvtedy som sa vyprofilovala na témy spojené s psychológiou – emocionálna inteligencia, rešpektujúca výchova, férové rodičovstvo.

Ako definujete pojem „férové rodičovstvo“? Aké sú zásady férového rodičovstva?

V dnešnej dobe počujeme pojmy “láskavé rodičovstvo” alebo “rešpektujúce rodičovstvo” z každej strany. A veľa ľudí sa toho na prvý pohľad/počutie môže aj zľaknúť. Stretla som sa s tým, že si za tým pojmom predstavia matku, ktorá dovolí dieťaťu všetko, len aby malo šťastné detstvo a žiadnu traumu. Keď som vytvorila svoj mesačný program Férového rodičovstva, chcela som, aby bolo jasné, o čo v ňom ide.

A môj hlavný odkaz je, že s deťmi máme jednať ako s partnermi, čiže férovo – neklamať, nemanipulovať, netrestať. A zásada férovosti je konať v súlade so svojím svedomím, čiže určite to nie je výchova bez hraníc, čo nakoniec nie je ani rešpektujúce rodičovstvo.

Aké tipy by ste dali rodičom, ako si vybudovať s deťmi dôveru a rešpekt?

Dôveru si s dieťatkom vybudujem, keď mu neklamem a keď ho nesklamem. Rešpektovať nás bude ak s ním budeme jednať férovo. Sú ľudia, ktorí si myslia, že rešpekt sa dá dosiahnuť jedine jasnými pravidlami a prísnou výchovou. Ja to vidím inak. Ak mám v práci šéfa, ktorý po mne celý deň kričí, tak áno, budem ho počúvať, lebo sa ho bojím, ale hneď, ako odíde z kancelárie, si urobím po svojom a ponadávam si na neho. A ak raz naberiem odvahu, na stôl mu položím výpoveď. Ak sa ku mne šéf správa ľudsky a férovo, bude môj rešpekt naozajstný, nielen hraný kým je v miestnosti. Rovnako to je aj vo vzťahu rodič-dieťa.

Prečítajte si: Denník Márie: Sú ženy, ktoré po sekcii túžia. Ja som ju brala ako prehru.

Ako zvládate rozdielne názory na rodičovstvo s ľuďmi vo vašom okolí?

Záleží na tom, ako moc sa mňa a mojich detí ich rozdielny názor dotýka. A tiež na tom, ako moc blízki sú tí ľudia. Keď sa rozchádzame s najbližšími v názore na (pre mňa) dôležitú tému, vždy to vydiskutujem. Veľa sa s ľuďmi bavím na tému rodičovstva. Tým, že ma to baví, rada vstupujem do takých debát. Nakoniec vo väčšine prípadov zistíme, že tie názory nie sú až také odlišné. Veď každý chce byť rešpektovaný, každý chce, aby sa s ním zaobchádzalo férovo a s úctou. Keď si to ľudia premenia na seba a svoje situácie, začnú chápať aj tie, v ktorých sa nachádzajú deti. Často používam vetu “Predstav si, že by tebe/že by si ty …”

Ako učiť dieťa empatii a tolerancii k druhým?

Tak, že budem empatický a tolerantný k druhým ja. A medzi tými “druhými” je v prvom rade zaradené aj moje dieťa. Ak ja nedokážem prejaviť empatiu môjmu dieťaťu, ktoré napríklad plače preto, že si nemôže kúpiť v obchode hračku, ako môžem očakávať, že ono prejaví empatiu ďalej? A pozor! Tú hračku mu kúpiť nemusím, stačí len uznať jeho emócie – teda prejaviť empatiu. O tom je empatia, že chápem ako sa niekto cíti.

Všetky cnosti sa učia deti najlepšie, keď ich vidia u svojich rodičov.

Aké praktické rady máte pre ľudí ako podporovať inkluzívne rodičovstvo a prijímanie rozmanitosti?

Cestovanie. Stačí ísť už len do Viedne či Prahy a zobrazí sa vám svet plný rozmanitosti vo všetkých smeroch. A ak niekto nerád cestuje alebo nemá dostatok finančných prostriedkov, tak sa môže inšpirovať v prírode. Rozmanitosť v každom smere. Stačí si uvedomiť, že všetci sme vlastne rovnakí a zároveň sme každý iný.

Ako sa dokážete sústrediť na kvalitne strávený čas s deťmi popri vašej práci?

Možno to znie netradične od tvorcu obsahu na sociálnych sieťach, ale kľúč je v odložení displejov. A druhá dôležitá vec je určenie si priorít. Moja priorita je kvalitne strávený čas s deťmi. Osveta, môj profil, web, podcast, ebooky, kurzy a všetko ostatné je len hobby. Celý môj profil je o tom, ako sa venovať deťom, ako byť s nimi a nie len vedľa nich, preto to najprv musím sama prežiť, aby som o tom neskôr mohla písať. Obsah tvorím hlavne po večeroch, keď deti spia, ako aj odpovede na tento rozhovor. 🙂 Ja si myslím, že aj preto som dokázala vybudovať takú komunitu, pretože to, o čom denne píšem, to aj žijem. Ale skúste sa ma znovu spýtať, keď mi skončí materská, haha.

Aký máte názor na technológie v rukách detí?

Dlhodobo veľmi negatívny. Hľadám si však aj v tejto téme schodnú cestu, neostávam na jednom mieste. Pracujem s faktom, že žijeme v dobe, kedy sú technológie neodmysliteľnou súčasťou každého jedného dňa a tiež s tým, že aj ja využívam technológie na dennej báze.

Snažím sa čo najviac oddialiť kontakt detí s displejom. V rámci férového prístupu sa snažím aj sebe optimalizovať čas strávený na mobile, keď ho nedovolím ani deťom. Ak nechcem, aby oni trávili viac času s technológiami, musím s tými technológiami tráviť menej času ja – to je TO fér. Opäť trošku netradičné práve odo mňa, ale myslím si, že mobil nesvedčí v rukách len deťom, ale aj dospelým.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Anabela Meľo (@mamy_mimo_davu)

To je zaujímavé, prečo potom tvoríte obsah na sociálnych sieťach, keď máte takýto postoj k technológiám?

Displeje kazia oči, vzťahy, sústredenosť, motiváciu aj spánok. Na druhej strane vďaka nim sa žena, matka na materskej, izolovaná vo svojom byte a vo svojej hlave, nemusí cítiť až taká sama. Vytvorili sme si tú často spomínanú dedinu. Aspoň na zdieľanie názorov, nadšenia, radostí, ale aj pádov a neistôt. Často sa na mňa obracajú ženy, ktoré nemajú nikoho, na koho by sa mohli so svojimi otázkami alebo starosťami obrátiť. Nemajú nikoho vo svojom okolí, kto by to mal ako ony. Vďaka technológiám vedia, že nie sú “divné”(alebo aspoň jediné divné), že nás je divných viac. Počas pandémie to bol raj na zemi, ja som veľmi spoločenská a rada som sa s “mojimi” ženami stretávala aspoň online, keď sa už inak nedalo.

Aj napriek tomu, že mám na veľa vecí svoj nemenný názor, snažím sa mať pochopenie pre rôzne životné situácie, myslím, že aj preto sa na mňa obracia naozaj veľa žien s rôznymi otázkami. Technológie nás rozdeľujú, ale aj spájajú. Je to zvláštny svet. Za mňa love&hate relationship.

Ako budovať u detí sebaúctu a zdravý pohľad na vlastné telo?

Opäť zopakujem – začať sám od seba. Ak ma dieťa vidí, ako sa každé ráno postavím pred zrkadlo a znechutene si povzdychnem, ako sa vážim a nadávam, že som zase pribrala, ako dovolím ľuďom, aby sa ku mne chovali neúctivo… nuž, s najväčšou pravdepodobnosťou odo mňa všetky tieto vzorce preberie. Pretože darmo ja budem dieťatku opakovať, že na tom, ako človek vyzerá nezáleží, hlavne, že má dobré srdiečko, keď sama sa dookola venujem tomu, ako vyzerám, či som pribrala, či mám vyrážky, opäť mastné vlasy a škaredé krivé nohy.

Druhý mimoriadne dôležitý bod je rešpektovať fyzické hranice môjho dieťaťa. Nenútim nikoho bozkávať, obíjmať, dotýkať sa. Žiadne “Daj dedkovi pusu, dedko bude plakať keď ho nepostískaš, ty nemáš dedka rada?” Podporujem v dieťatku pocit, že môže rozhodovať o svojom tele samé a že NIE znamená NIE.

A nakoniec prestať s kritickými poznámkami zameranými na vzhľad (takzvaný bodyshaming) Niekedy aj nevinné “Čo tomu chlapcovi nedávate jesť?” alebo naopak “Tebe už druhý koláč nedáme, pozri aké máš bruško” môžu byť pre dieťa veľmi bolestivé komentáre. Nakoniec poukazovanie na čokoľvek čo dieťa odlišuje a nedokáže to zmeniť, môže byť nepríjemné (“útle dievča”, “ušatý chalan”).

Prečítajte si: Školská psychologička: Niekedy sa mi zdá, že deti inklúziu chápu skôr, no problém prichádza zo strany pedagógov

Ako vnímate súperenie a porovnávanie sa medzi rodičmi?

Vnímam to ako prirodzený dôsledok neustáleho porovnávania, ktoré sme zažívali my ako deti. Naši rodičia porovnávali nás medzi sebou – „Keby si sa učil ako tvoj brat”. Porovnávali nás s cudzími deťmi – „Ty jediný prepadáš z matematiky z celej triedy” Porovnávali nás v škole – „Janka je najlepšia z celej triedy, Jožko ty si najhorší.” Porovnávanie a súťaživosť je niečo, s čím vyrastáme od škôlkárskych časov, je teda prirodzené, že si ho berieme za vlastné a pokračujeme v ňom aj v dospeláckom živote.

Najprv sa snažíme nakresliť najkrajší obrázok, aby nás pochválila pani učiteľka v škôlke, neskôr sa snažíme napísať najlepšie písomku až to skončí tým, že sa snažíme najlepšie vychovávať dieťa zo všetkých kamošiek. Tiež mi trvalo istý čas, kým som vnútorne dospela do uvedomenia si, že jediný s kým sa môžem porovnávať som JA SAMA, vždy sa totiž nájde niekto kto je lepší, ale aj niekto kto je horší. Toto uvedomenie často zdieľam na svojom profile, je to veľmi oslobodzujúci pocit prestať súťažiť a porovnávať sa.

Čo by rodičia nikdy nemali hovoriť svojim deťom a naopak čo by im mali hovoriť pravidelne?

Nikdy by sme nemali ponižovať dieťa, urážať ho, nadávať mu. Mali by sme sa vyhnúť akémukoľvek bodyshamingu (kritické komentáre zamerané na vzhľad). Vyhodiť zo svojich slovníkov vety typu “Pozri sa ako vyzeráš” alebo “Buď už prosím ťa ticho” Veľmi ťažko sa mi počúvajú aj vety “Ide mi už z teba prasknúť hlava” Mali by sme prestať deti nálepkovať. To je niečo, z čoho sa mnohí z nás nevedia zbaviť do dnešného dňa. Tak schválne, kto z vás „bordelár” a kto z vás je to „ milé, poslušné dievčatko“?

Pravidelne by sme deťom mali hovoriť (ale najmä to tak cítiť), že ich milujeme také aké sú, že neexistuje nič čo by zničilo našu lásku k nim, že sú dokonalé a nemusia sa kvôli nám nikdy meniť. Podporovať ich v tom, aby ostali sami sebou a robiť všetko pre to, aby sme sa ich nesnažili natesnať do našich predstáv, škatuliek, tabuliek a noriem. Ja svojim deťom ešte opakujem, že ak by sa čokoľvek dialo, vždy za mnou môžu prísť a zdôveriť sa mi, nebudem ich súdiť ani sa hnevať.

Aké máte plány do budúcnosti s profilom mamy mimo davu?

Aj napriek tomu, že mám rozbehnutých niekoľko online projektov (podporné online stretnutia 1:1, webinár, ebook) sa snažím presunúť svoje aktivity konečne aj do analógového sveta. Baví ma, keď vidím, že mojou prácou podporujem a motivujem ľudí. Keď ma oslovia a povedia, že ich moja tvorba baví a pomáha im. Nápadov je viac než dosť, postupne ich budem realizovať, nudiť sa určite nebudem.