Pohľad mamy a učiteľky v jednom alebo máme doma školáka

Eliška Polakovičová je akčnou mamou dvoch chlapcov a učiteľkou na prvom stupni základnej školy. S prvorodeným synom majú za sebou úspešne zvládnutý prvý ročník, a tak bude pohľad mamy, ale aj učiteľky, pre mnohé z vás určite mimoriadne zaujímavý.

Začneme tak trošku tradične netradične otázkou na výber povolania. Byť učiteľom je totižto poslanie. Boli ste tým dievčatkom, ktoré sa odmalička túžilo stať učiteľkou?

Áno, presne tak to bolo. (Smiech.) Hrávala som sa s mladším bratom na školu, ale aj na obchod, a zapáčilo sa mi to. Hoci prihlášku na vysokú školu som mala podanú aj na Európske štúdia.

Prečo ste si vybrali práve učiteľstvo pre prvý stupeň?

Vždy som viac inklinovala k menším, mladším deťom a sprostredkovať im informáciu v hravej alebo kreatívnej forme, ma napĺňalo.

Ovplyvnil vás niekto pri výbere povolania? Máte učiteľstvo v rodine?

V rodine nie je nikto učiteľ, ale vedľa starej mamy bývali tri sestry učiteľky. Stará mama vždy hovorila, aké je to super, že o druhej sú už doma a cez prázdniny majú voľno. (Smiech.) Ešte mi aj ponúkla motivačné vreckové za vysokú školu. A viete čo bola stará mama? Ekonómka.

Pocity detí pri nástupe do školy

Deti si pred prvým ročníkom prejdú rôznymi skúškami. Niektoré chodia už do jasličiek, iné začnú púť odlúčenia od rodičov škôlkou a je dosť aj takých, ktoré nastúpia do škôlky až tesne pred školou. Každá jedna životná situácia pre deti znamená veľkú zmenu, ktorú môžu prežiť so stresom a s obavami. Ako im uľahčiť vstup do novej životnej etapy? Maminka a učiteľka v jednom, nám poodhalí obe strany.

Aké pocity lomcujú deťmi pri nástupe do školy a pri odlúčení od rodičov?

Niektoré deti sa naozaj nevedia dočkať, kedy sa naučia čítať a písať ako ich starší súrodenec. Iné sa boja nového prostredia, nových ľudí, nového systému. Niektoré si aj poplačú alebo chcú byť v triede s rodičom. Ale všetky deti si časom zvyknú. Možno aj rýchlejšie ako niektorí rodičia.

Čo ste v súvislosti s nástupom do školy prežívali so svojim synom?

Tým, že Mathias nastupoval do školy, kde som predtým učila, mala som výhodu poznania systému tej školy. Dostal aj skvelú pani učiteľku. Verila som, že časom si nájde v triede svoje miesto aj kamarátov. I keď na začiatku je to vždy ťažké.

Akú prípravu považujete pred nástupom do školy za najdôležitejšiu?

Ja si myslím, že všetky oblasti sú rovnako dôležité a jedna s druhou súvisí. Či už jemná a hrubá motorika, sociálna a emocionálna zrelosť alebo komunikácia. Celkovo si však myslím, že dieťa by malo byť tiež pripravené na nové výzvy, nové situácie, a malo by mať pozitívny postoj k učeniu a objavovaniu nových vecí.

Váš profil na Instagrame – mame_doma_skolaka je akýmsi sprievodcom prvého ročníka. Tak poďme na to. Čo nesmie chýbať k úplnému pohodliu malého prváčika?

Prednedávnom som mala o tom post… V prvom rade je naozaj super prísť do školy načas a nestresovať prváčika už z príchodu. Rozprávať sa doma o tom, čo ho možno čaká. Pripraviť si spolu veci na prvý deň. Po škole sa spýtať dieťaťa, aký malo deň. A ešte určite nehovoriť, že v škole bude super, skvelo, úžasne, lebo potom sú očakávania dieťaťa nastavené vysoko a deti môžu byť sklamané.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Eliška Polakovičová (@mame_doma_skolaka)

Aký systém učenia odporúčate?

Každému asi vyhovuje niečo iné. My to doma máme tak, že s Mathiasom sa zatiaľ učím len ja. Snažím sa, aby v tom bola pravidelnosť, čo eliminuje mrnčanie. Po škole sa pohrá, oddýchne si asi hodinu a potom spolu buď čítame, píšeme, počítame, a to približne 40 minút. Domáce úlohy nemáva, ale on sám mi vie povedať, čo mu nejde a v čom sa cíti neisto.

Je dôležité, vytvoriť si rutinu v povinnostiach?

Jednoznačne áno. Veľmi to pomáha. Ľahko sa to povie, ťažšie sa to nastaví a najťažšie sa to dodržiava. Celá naša rodina na tom neustále pracuje.

Je vhodné žiakovi prvého ročníka zabezpečiť aj mimoškolské aktivity alebo je lepšie využívať naplno školský klub?

Je to individuálne, ale ja mimoškolské aktivity neodporúčam. Aspoň prvý polrok. V školskom klube sa stretáva so spolužiakmi a vytvárajú si vzťahy medzi sebou. Po polroku je však dobré mať aj krúžok, v ktorom sa dieťa môže realizovať a spoznať niečo nové.

Už v nižšom veku vedieme deti k samostatnosti, ale škola je predsa len oproti škôlke veľký skok. Čomu venovať najväčšiu pozornosť, aby sa naše dieťa cítilo v škole spokojné?

Podľa mňa je dobré, sa doma rozprávať o ňom, o škole, o pocitoch. Chváliť ho za úspech a povzbudzovať v prekážkach. Podporovať dieťa v záujmoch, ktoré ho bavia a nájsť rovnováhu medzi školou a voľným časom. Dobre nastavené vzťahy v triede k spokojnosti prispievajú tiež.

Prečítajte si: Nadmerná konzumácia sladkostí u detí spôsobuje zdravotné problémy

Akčná mama vs. akčná učiteľka

Aká ste mama?

Trpezlivá. (Smiech.) Stále sa snažím pracovať na svojich nedostatkoch, a to ich je naozaj dosť. Som nedôsledná pri dodržiavaní dôsledkov. Deti to vedia veľmi rýchlo vycítiť a potom sa už točím ako pes za chvostom.

Chceli by ste zmeniť niečo v prístupe k synom a nedarí sa vám to?

Veľakrát im veci vysvetľujem, hlavne čo sa týka spomínaných dôsledkov. Hoci mám pocit, že rozumejú, prečo napríklad v ten deň nemôžu pozerať televízor, aj tak mám stále v sebe takú učiteľskú pohnútku, to dookola vysvetľovať.

Na čo ste ako mama najviac hrdá?

Som hrdá na to, že Mathy sa vie pozdraviť, podržať dvere, vie byť empatický voči ľudom a zvieratám.

Aká ste učiteľka?

Raz mi povedal kolega, a tiež aj mamina môjho žiaka, že som taký starostlivý mamičkovský typ a asi sa s tým stotožňujem. Pripomínam deťom, že si majú umyť ruky, nebehať bosí, vysmrkať si nos…

Čo, podľa vás, slovenskému školstvu chýba?

Ťažká otázka. Na jednej strane určite motivujúci plat, aby bolo naše povolanie atraktívne pre ďalších učiteľov. Na začiatok by aj stačilo, aby toto povolanie bolo dôstojne ohodnotené, nakoľko teraz to tak nie je. Na druhej strane si uvedomujem, že zmena začína od samého seba a vyplakávanie nepomôže. Tým chcem povedať, že by učitelia, riaditelia, celkovo kolegovia, mali mať medzi sebou taký vzťah, že si vedia povedať veci s citom a rešpektom. Spoločne sa o problémoch rozprávať, rozhodovať a v neposlednom rade ich aj meniť.

V čom je váš prístup ako učiteľky oproti ostatným pokrokový?

Myslím si, že pokrokový prístup má veľa učiteľov, nielen ja. Rozhodne sa na veci okolo školy pozerám inak, odkedy ju môj syn navštevuje. To by som označila aj za prednosť, či už moju alebo všeobecne. Keď je učiteľka zároveň aj mamou školáka, dáva to všetkému iný uhol pohľadu.

Odporúčania na záver

Onedlho najmenší školáci zasadnú do lavíc a v rodinách prváčikov tak nastane poriadny emočný kolotoč. Možno nie v každej rodine, ale pravdepodobne takmer v každej. Máme tu pre vás pár odporúčaní na záver, aby prvé dni v škole a celý prvý ročník dopadli, čo najlepšie.

Ako deťom pomôcť so sústredením sa?

To je dobrá otázka. (Smiech.) S Mathiasom na sústredení stále pracujeme a verte mi, občas mám pocit, že to svetlo na konci tunela je veľmi ďaleko… Ale tak všeobecne, čo môžem odporučiť je, mať ustálený denný režim, aby dieťa vedelo, čo ho približne čaká. Pri učení vytvoriť príjemné miesto s čo najmenej rušivými prvkami, akými sú napríklad televízia a hluk. Ďalej dať dieťaťu jasné inštrukcie a pripraviť mu vizuálne pomôcky. V prvom ročníku to môže byť abeceda. V prípade potreby mu dať pauzu medzi učením.

Ako deti naučiť väčšej samostatnosti?

Myslím si, že ako prvé je dobré, delegovať na deti jednoduché úlohy, ktoré zvládnu samé. Po škole si vyložiť desiatový box a učebnice. Prezliecť sa a uložiť si veci, pripraviť si peračník. Patrí sem aj vreckové, ktoré tiež prispieva v určitej miere k samostatnosti. A opäť pomôže rutina, kedy dieťa preberá zodpovednosť za splnenie jednotlivých úloh. No, každé dieťa je iné, preto môže byť proces získavania samostatnosti u detí rozdielny. Niekomu to ide rýchlejšie a inému pomalšie.

Ako si poradiť s rozdielmi v napredovaní v porovnaní s inými spolužiakmi?

Každé dieťa napreduje svojím tempom, a preto sú rozdiely v napredovaní medzi deťmi úplne prirodzené. Je dobré, ak rodič dieťaťu pomôže, aby sa sústredilo na zlepšovanie v porovnaní so svojim minulým výkonom namiesto toho, aby sa porovnávalo so spolužiakmi, kamošmi. Ak dieťa vedieme tak, aby pochopilo, že každý má iné silné stránky a zároveň oblasti na zlepšenie, veľakrát to pomôže eliminovať aj nezdravú súťaživosť. Hlavne v detskom veku.

Ako zvládnuť separačnú úzkosť detí, ale aj rodičov?

Separačná úzkosť je prirodzenou súčasťou asi u každého dieťaťa a možno aj rodiča. Nemám nejaký návod ako ju zvládnuť. Ale opíšem, ako sme ju zvládli my. Pomohlo nám, keď dieťa mohlo zostať u starých rodičov. Boli to ľudia blízki, ktorým dieťa verí a cíti sa s nimi dobre. Tiež to pomohlo aj nám, lebo sme vedeli, že je v dobrých rukách. Tým sme dali priestor aj dieťaťu, aj sebe. Verte mi, že „oddych” od dieťaťa je niekedy presne to, čo obe strany potrebujú.

Ako si čo najlepšie vytvoriť bežnú dennú rutinu?

Podľa mňa je najlepšie, ísť dieťaťu príkladom a vysvetliť mu, prečo je určité veci dobré robiť pravidelne a rovnakým spôsobom. Ak dieťa vidí, že rodič má tiež rutinu – príprava raňajok, desiata do školy, učenie – tak bude určite ľahšie tú rutinu nastaviť aj u neho. Je dobré si aj odsledovať ako dieťa rutinu urobilo, či ju „neodfláklo“. Týka sa to postlania postele, poskladanie pyžama, umytia zubov, prípravy tašky do školy a podobne. To všetko vie dieťa rýchlo spraviť, ale dôležitá je aj kvalita, nielen rýchlosť. Samozrejme nesmie chýbať zaslúžená pochvala. Čo je ale asi úplne najdôležitejšie je trpezlivosť. Výsledky sa časom dostavia. Držím vám aj nám palce. (Smiech.)

Ako správne prváčikom rozvrhnúť voľný čas?

Treba si všímať čo dieťa baví, v čom vyniká. Ak má dieťa väčšiu potrebu pohybu, volila by som pohybové krúžky. Také, ktoré dieťa bude zvládať. Najviac by som však dala 2 krúžky. Na druhej strane hlavne prvák, potrebuje byť po škole aj sám so sebou, pohrať sa v detskej izbe.

Prečítajte si: Posilnite deťom imunitu: Návrat detí do školského kolektívu a blížiaca sa jeseň

Hor sa do školy, a s radosťou

Prváčikov čakajú onedlho prvé školské povinnosti. Staršie deti sa po letných prázdninách vracajú do školských lavíc so zážitkami a spomienkami. Kým si ich vyrozprávajú, ubehne pár dní a deti plynule prejdú od leňošenia a oddychu k učeniu. A tak je to správne. Nech sa našim deťom darí, nech majú v škole okrem učenia aj veľa zábavy a nech na časy spojené so školou spomínajú s láskou a pocitom, že v tej škole bolo predsa len fajn.

Zdroj titulná foto: Pexels_Autor fotky RDNE Stock project

Zdroj foto: archív Eliška Polakovičová