Školská psychologička: Niekedy sa mi zdá, že deti inklúziu chápu skôr, no problém prichádza zo strany pedagógov

So školskou psychologičkou Mgr. Nikolou De Almeida sme sa rozprávali o inklúzii v slovenskom školstve. Inklúzia je kľúčový prvok vzdelávacieho systému, ktorý umožňuje každému žiakovi dosiahnuť svoj plný potenciál. No najmä učí deti tolerantnosti.

V rozhovore sa dozviete:

• Aký je názor školskej psychologičky na inklúziu v školstve?
• Ako je na tom slovenské školstvo z hľadiska inklúzie?
• Aké sú pozitíva a negatíva inklúzie v školstve?

Aký je váš názor na inklúziu v školstve? Zmenil sa nejako váš pohľad v porovnaní s tým, ako ste to vnímali, keď ste v školstve len začali pracovať?

Bolo to krátko po ukončení vysokej školy, keď som začal pôsobiť na prvej strednej škole, samozrejme moje očakávania ohľadom inklúzie boli na základe teoretických poznatkov, a teda som si myslela, že to funguje minimálne slušných 70 % až 80 % v závislosti od typu školy a jej možností. Veľmi rýchlo prišiel stret s realitou a najprv som naozaj neverila, že toľko slovenských škôl nemá odborných zamestnancov a teda inkluzívne vzdelávanie realizuje len na základe svojich možností, čo veľakrát nie je dostačujúce.

Všetko má svoje pre a proti a to aj inkluzívne vzdelávanie, rýchlo som pochopila, že je práve na škole a konkrétne jej pedagogických a odborných zamestnancov, ako sa k tomu postavia. Našťastie som mala možnosť pôsobiť v 3 rôznych školách, v ktorých som pochopila, že je to častokrát o financiách, okrese, prípadne kraji, v ktorom škola funguje a v celkovej ideológií školy, prípadne vedenia konkrétnej školy alebo o veku pedagógov,…

Ako je to podľa vás s inklúziou v slovenskom školstve?

Zrejme to vyznie negatívne ale v rámci inklúzie máme na Slovensku len minimum škôl, v ktorých to funguje. Osobne si myslím, že ako krajina a celkovo školstvo sa v rámci inklúzie máme čo učiť, keďže v školstve pôsobím, ako prvotný problém vnímam nedostatok odborných zamestnancov a nedostatok školských špeciálnych pedagógov a pedagogickí asistenti, ktorí sú v rámci inkluzívneho vzdelávania (dovolím si tvrdiť) kľúčoví. Čím skôr toto štát pochopí, príjme a začne na tom pracovať, tým skôr sa môžeme začať tváriť, že sa reálne v našich školách snažíme o inkluzívne vzdelávanie.

Aké vidíte výhody a nevýhody, ak je v školstve dodržaná inklúzia?

Nemôžem tvrdiť, že som sa stretla s dodržanou inklúziou. Sú to len nejaké snahy, o ktoré máme v našom školstve snahy. Neberte to ako kritiku nášho školstva, viem, že množstvo škôl robí maximum, čo to dá v súlade so zákonmi, vyhláškami a usmerneniami Ministerstva školstva ale proste, keď reforme prichádza len teraz po takmer 20-tich rokoch starých dokumentov, požiadaviek a potrebách súčasných žiakov, ani inklúzia nemôže fungovať tak, ako to poznáme z teoretických publikácií.

Myslím si, že medzi výhody fungujúcej inklúzie patrí to, že deti/žiaci nie sú vyčleňovaní a „nálepkovaní“ prívlastkami, ktoré častokrát k diagnóze či zdravotnému znevýhodneniam nepatrili. Deti/žiaci si zvykajú na to, že na svete existujú rôzne rasy, náboženstvá, poruchy, zdravotné znevýhodnenia, ideológie a podobne. Niekedy sa mi zdá, že deti/žiaci to pochopili bez nejakých okolkov avšak problém prichádza skôr zo strany starších pedagógov, ktorí sú stále názoru, že poruchy učenia neexistujú, hyperaktivita neexistuje, iná orientácia ako heterosexualita neexistuje a podobne.

Ja ako školský psychológ sa snažím neodsudzovať žiaden názor, či už žiacky alebo pedagogický. ALE ako máme ísť ako pedagogický zbor vzorom, keď odmietame prijať jednotlivých žiakov, ktorých sa „naše“ názory týkajú? A toto určite považujem za nevýhodu.

Ako je to s inklúziou v škole, v ktorej pracujete?

Netrúfam si odhadnúť, na koľko percent v mojom momentálnom pôsobisku inklúzia funguje, ale v porovnaní s predchádzajúcimi zamestnaniami je to zatiaľ „najlepšie“. Všeobecne sú PZ a OZ zamestnávaní mimo projektov, čo samozrejme vnímam ako pozitívum, zdajú sa mi viac sčítaní aj motivovaní vzdelávať sa, za čo samozrejme môže miesto školy a aj typ školy. Mala som možnosť byť svedkom vyučovania, kedy sa riešili rôzne témy (napr. aj LGBTI+) s pani učiteľkou, ktorá učila na strednej škole ešte mňa, takže je v dôchodkovom veku a má svoj názor, avšak nie negatívny, ako by možno veľa z nás čakalo. Dokázala otvorene diskutovať a argumentovať spojenej skupine a v rámci hodiny sa jej podarila krásna diskusia, v ktorej sa všetci snažili akceptovať názory druhých a neodsudzovali alebo sa neosočovali.

Samozrejme, aj táto škola disponuje zamestnancami, ktorí inklúziu ako takú nepochopili/neprijali, prípadne odmietajú prijať, ale je ich porovnateľne menej s mojimi predchádzajúcimi pôsobiskami.

Je smutné, že práve učitelia, ktorí by mali ísť príkladom a mali by v triede (v škole) inklúziu podporovať robia presný opak a očakávajú “dokonalé” a najlepšie hotové deti.

Prečítajte si: Mamy mimo davu: Všetky cnosti sa učia deti najlepšie, keď ich vidia u svojich rodičov

Aké pozitíva podľa vás inklúzia prináša?

Medzi pozitíva určite radím myšlienku, že každé dieťa by malo dostať rovnakú príležitosť, v rámci jeho možností, bez ohľadu na jeho zdravotný stav, náboženstvo, rasu a pod., že sa konečne vyčlenili (aspoň nejaké) prostriedky pre špeciálnych pedagógov a pedagogických asistentov a iných odborných zamestnancov na školách.

A naopak aké negatíva podľa vás inklúzia prináša?

Negatíva vidím v tom, že veľa učiteľov (škôl) nevedia v čom spočíva inklúzia a čo je jej cieľom/cieľmi, že samotní učitelia častokrát integrované deti nálepkujú a podceňujú, porovnávajú s inými a pod., negatívom je samozrejme aj fakt, koľko odborných zamestnancov momentálne pôsobí na slovenských školách.

S akými deťmi v rámci inklúzie ste mali možnosť pracovať?

V rámci inklúzie som mala možnosť pracovať so žiakom s Aspergerovým syndrómom, so žiakmi s poruchami učenia, ako je dysgrafia, dyslexia a pod., so žiakmi s diagnostikovanou poruchou pozornosti a hyperaktivitou, ale v rámci MŠ som pracovala s dieťaťom, ktoré prišlo na adaptačný pobyt a malo (na vtedajší vek) odhadovaných 6 až 7 diagnóz medzi inými aj oneskorený fyziologický a mentálny vývin či dyspraxiu jemnej a hrubej motoriky.

Zdroj foto: Pexels