Slovenské akčné mamy v zahraničí: Natália Šepitková je Mama v Dánsku

Natália Šepitková žije už niekoľko rokov v Dánsku. V krajine veterných mlynov, bicyklov, lega a Hansa Christiana Andersena. Prečo opustila Slovensko a vybrala si práve Dánsko? Ako sa žije Slovákom v severskej krajine? A či sa Natálii necnie za domovom, sa dozviete v našom rozhovore.

Kedy ste sa rozhodli vymeniť Slovensko za Dánsko a z akého dôvodu?

Do Dánska sme prišli v júni 2020, keď sa ako tak upokojila situácia po prvej vlne covidu a mohli sme bezpečne odletieť aj s mojou, vtedy deväťmesačnou dcérkou. A dôvod? Bol taký obyčajný. Aby sme ako rodina žili spolu v jednej krajine a v jednom meste. Môj partner, a zároveň otec môjho dieťaťa, žil a pracoval v tom čase na severe Dánska. Je pravda, že sme sa vtedy rozhodovali medzi Dánskom a Slovenskom, ale keďže som po narodení dcéry nastúpila na materskú a neskôr rodičovskú dovolenku, najlogickejšie riešenie bolo, aby som sa ja presťahovala tam a nie on na Slovensko.

V akom meste žijete? Prezradíte nám o ňom viac?

Žijeme v Aalborgu v Severnom Jutsku. Je to štvrté najväčšie mesto Dánska, počtom obyvateľov porovnateľné s Košicami. Aalborg je prímorské univerzitné mesto, bohaté na kultúrne a spoločenské podujatia. Svojou strategickou polohou a dopravnou dostupnosťou – v meste sa nachádza i medzinárodné letisko s priamymi pravidelnými linkami do Londýna, Amsterdamu, Barcelony, Kodane, Osla a ďalších európskych miest – je táto metropola severného Dánska aj obľúbenou turistickou destináciou a mestom mnohých pracovných príležitostí.

Vaša dcérka sa teda nenarodila v Dánsku?

Moja dcéra sa narodila ešte na Slovensku, čo pre mňa ako prvorodičku, bola obrovská výhoda. Napríklad aj v tom, že počas prvých mesiacov po pôrode mi mohla moja mama pomáhať a byť popri mojom partnerovi stopercentnou oporou.

Ako je to s materskou, rodičovskou dovolenkou?

Ja som bola na slovenskej rodičovskej dovolenke, keďže som pred narodením mojej dcéry pracovala na Slovensku. Dánski rodičia nemajú takú výhodu, aby mohli ostať so svojim dieťaťom tri roky na rodičovskej dovolenke. Rodičovská dovolenka v Dánsku prešla posledné roky úpravou. Momentálne dánski rodičia môžu nastúpiť na 52-týždňovú platenú rodičovskú dovolenku. Matka dieťaťa má nárok na štyri týždne pred pôrodom a 14 týždňov po pôrode. Otec dieťaťa má nárok na dva týždne po pôrode. Zvyšných 32 týždňov si môžu rozdeliť rodičia medzi sebou podľa vlastnej potreby. 

Mali ste s dcérkou už možnosť zažiť fungovanie školského systému? Ak áno, viete porovnať ten náš s dánskym?

Neviem úplne porovnať súčasné slovenské školské a predškolské vzdelávanie s tým dánskym, keďže mám zatiaľ skúsenosť len s dánskou škôlkou, do ktorej začala moja dcéra chodiť minulý rok. Všeobecne však môžem povedať, že dánsky systém je nastavený tak, aby sa matky po približne ročnej rodičovskej dovolenke, mohli vrátiť späť do práce. O ich deti sa väčšinou starajú buď v zariadeniach podobných našim jasliam – dánsky vuggestue, alebo môžu využiť tzv. dagpleje, čo je opatrovateľská služba pre deti v domácom prostredí. Inými slovami, školené opatrovateľky majú na starosti pár detí, ktoré im každý deň rodičia privezú ku nim domov a poobede si ich vyzdvihnú. Samozrejme, niektorí rodičia, pokiaľ im to ich ekonomická situácia dovoľuje, využívajú aj služby súkromných opatrovateliek, klasických au-pair. Od troch rokov, niekedy aj skôr, nastupujú deti do materskej školy – børnehave.

Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Domovom sa pre Ivetu Lichú stal Reykjavík

Napriek tomu, že ste slovenskú škôlku nezažili, viete minimálne z počutia definovať najväčšie rozdiely vo fungovaní?

Škôlky v Dánsku majú v porovnaní s tými slovenskými asi dva najväčšie rozdiely. Po prvé, deti trávia čo najviac času vonku a za každého počasia. Aj preto je povinná výbava škôlkara nepremokavý overal, gumáky a termo oblečenie. Druhým rozdielom je to, že sa v škôlkach nevarí, ale rodičia balia svojim deťom obedové boxy – madpakke. Toto funguje aj na základných školách. Možno sa nájdu výnimky, ale Dáni poväčšine nemávajú teplý obed. No a potom je tu ešte spôsob, akým sa v Dánsku pristupuje k deťom, čo sa odzrkadľuje aj v školskom výchovnom procese.

O aký spôsob výchovy ide?

Jednoducho deti do ničoho nenútia a už aj v predškolskom veku im dávajú možnosť samostatne sa rozhodovať. Áno, niekedy ma to vytáča, keď môjmu dieťaťu neoblečú bundu alebo čiapku, keď sa ide von a je chladno, lebo to odmietlo. (Smiech.) Ale inak si myslím, že tento spôsob je fajn a má zmysel.

Ako je to so školami? Nájdeme aj tu nejaké rozdiely?

Základná škola trvá deväť rokov ako na Slovensku a rodičia si môžu vybrať, či dajú svoje dieťa do klasickej štátnej školy – folkskole alebo do cirkevnej školy, prípadne do špecifickej súkromnej školy, napríklad medzinárodné školy s vyučovacím jazykom anglickým. V Dánsku sú už pomerne bežné okrem protestantských a katolíckych škôl aj školy moslimské.

Po základnej škole idú dánske deti tiež na strednú školu ako tie naše na Slovensku?

Po deviatich rokoch sa žiaci rozhodujú, akú strednú školu si vyberú. Pokiaľ potrebujú viac času na premyslenie, môžu nastúpiť do 10. ročníka, ktorý je akýmsi medzistupňom medzi základnou a strednou školou. V Dánsku gymnaziálne štúdium trvá tri roky a po ňom sú študenti pripravení na štúdium na vysokej škole, či už univerzite alebo inej vysokej škole. Odborné stredné školy majú odlišný počet rokov štúdia, závisí to od zamerania.

Na Slovensku ste tvorili, písali do rôznych časopisov, magazínov… Kde pracujete v Dánsku?

Som novinárka na voľnej nohe a popri tom sa venujem i rôznym marketingovým aktivitám. Mám tiež svoj blog Mama v Dánsku, na ktorom píšem o živote v Dánsku a zaujímavých miestach, ktoré sa určite oplatí v tejto krajine navštíviť. O podobných témach píšem v angličtine aj pre jeden dánsky magazín určený pre cudzincov žijúcich v Dánsku. Ak by to čitateľov zaujímalo, volá sa The International Denmark.

Dánsko a jeho krásy

Čím je pre vás Dánsko ako krajina výnimočná?

Dánsko som si zamilovala z viacerých dôvodov. V prvom rade sa tu cítim slobodne a relatívne bezpečne. Čo je pre mňa ako matku, ktorá chce svojmu dieťaťu zabezpečiť čo najlepšiu budúcnosť, kľúčové. Ľudia sú tu iní. Možno menej spontánni a otvorení, na druhej strane sa však menej sťažujú, viac im môže človek dôverovať a v podstate sú veľmi priateľskí. V Dánsku mnoho vecí funguje lepšie a jednoduchšie ako na Slovensku. Neznamená to ale, že je tu všetko ideálne. Napríklad som sa veľakrát mohla presvedčiť o tom, že zdravotníctvo tu nie je na takej úrovni, ako som od škandinávskej krajiny očakávala. Nie je to len moja vlastná skúsenosť, ale aj skúsenosť mojich priateľov žijúcich tu. A áno, napriek vyšším platom platia Dáni aj vyššie dane a všetko je tu drahšie ako na Slovensku. Najmä náklady na bývanie, služby a napríklad aj ceny áut sú tu vyššie. Veľmi to všetko závisí od toho, aké má človek kritériá pre šťastný a spokojný život. Nie každému sa v Dánsku bude páčiť. Napríklad už len také počasie dokáže mnohých rozladiť. Ale mne Dánsko ako krajina pre život vyhovuje.

Čo by sme v Dánsku rozhodne mali vidieť, navštíviť?

Toho je veľmi veľa. Ale ak chcete zažiť unikátnu dánsku divokú prírodu, choďte na sever. Objavíte tam dve moria, ktoré sa vzájomne vlievajú jedno do druhého, a tiež dánsku púšť. No a keď budete mať šťastie, zažijete aj tulene plávajúce v mori, či vyhrievajúce sa na súši. Sever Dánska, to sú tiež malebné rybárske dedinky, majáky hrdo sa týčiace nad morom a rozsiahle divoké pláže. Ak preferujete skôr mestskú turistiku, nemusíte navštíviť len Kodaň. Na Jutskom polostrove sa nachádzajú aj mnohé iné zaujímavé mestá, v ktorých je radosť potúlať sa. Napríklad Odense, rodisko Hansa Christiana Andersena alebo Vejle s architektonickými skvostami, či Aarhus s pozoruhodnými múzeami a v neposlednom rade aj Aalborg. Mesto, v ktorom sa každoročne organizuje veľkolepý karneval. Na mojom blogu a Instagrame pravidelne pridávam tipy na zaujímavé miesta v Dánsku. Čitatelia tam určite nájdu množstvo inšpirácie, kam ísť v Dánsku na výlet.

Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Erika Bistrović je Iná mama v Chorvátsku

Máme za sebou leto, prichádza jeseň. Ako vyzerajú jednotlivé ročné obdobia u vás, na severe?

Tak, ako kedysi na Slovensku. Leto sa prehupne do jesene a jeseň pomaly do dlhej zimy, po ktorej prichádza jar so všetkými jej vôňami ako predzvesť leta. Leto v Dánsku nebýva horúce a suché, aj keď tento rok koniec mája a jún prekvapili pomerne vysokými teplotami a šiestimi týždňami bez zrážok. No v lete v Dánsku svetre a bundy neodkladáme, lebo často ich využijeme.

Ako sa dá zvyknúť na dlhé letné večery a málo slnka počas zimy?

Po roku, dvoch v Dánsku, si to už ani neuvedomíte. Keď som to zažila prvýkrát, bolo to pre mňa skutočne výnimočné. Sedieť o jedenástej večer na terase s knižkou v ruke a stále si užívať posledné lúče slnka pred západom… V Dánsku nie sú úplne polárne dni a noci, ale je pravda, že noci koncom júna sú svetlejšie. Akoby súmrak prechádzal rovno do úsvitu. V zime je po dlhom tmavom ráne svetlo na pár hodín a pomerne rýchlo sa stmieva. To je trochu depresívnejšie obdobie, ale možno práve preto Dáni vymysleli hygge. (Smiech.) Pri svetle sviečok či tlmenom svetle z lámp, so šálkou teplého nápoja v rukách a so škoricovým pečivom v kruhu rodiny a priateľov, sa zimné obdobie dá pomerne príjemne prežiť.

Slovenka v Dánsku

Máte okolo seba komunitu ľudí pochádzajúcich zo Slovenska?

Nie. Mám len jednu kamarátku, ktorá je Slovenka, ale tá sa momentálne rozhodla presťahovať do Talianska.

Cítite sa v Dánsku ako cudzinka alebo ste tam už naozaj doma?

V krajine, ktorá nie je vaša domovina, sa vždy budete cítiť ako cudzinec. Najmä, keď sa tam presťahujete v dospelom veku, po tridsiatich rokoch života na Slovensku. Ale ja vnímam domov ako miesto, kde som s ľuďmi, ktorých milujem a ktorí milujú mňa. Takže teraz mám dva domovy. Jeden na Slovensku u mamy a jeden tu v Dánsku pri svojej rodine.

Aktívni a mierumilovní Dáni

Pripojili ste sa k aktívnym Dánom a venujete svoj voľný čas športu a iným pohybovým aktivitám?

Musím sa priznať, že nie. Dokonca nemám ani bicykel, čo je v krajine, kde deväť z desiatich obyvateľov Dánska vlastní bicykel, dosť zvláštne. Ale aktívne sa to snažím zmeniť. (Smiech.) Viete, pri mojej veľmi živej a temperamentnej dcére, sa aj tak večer cítim fyzicky unavená ako po kondičnom tréningu. Verím, že príde čas, keď začnem opäť športovať ako na Slovensku.

Je pravda, že sú Dáni veľkí „pohoďáci“, nestresujú, zbytočne sa „nenerváčia“ a patria k jednému z najšťastnejších národov na svete? 

Áno, väčšinou to nemajú v povahe. Ale ich ležérnosť niekedy lezie aj na nervy. Najmä v nekonečnom rade pri pokladni alebo za volantom na cestách. Ono je to tak. Keď žijete v krajine, v ktorej sa až tak veľmi nemusíte báť toho, že zajtra nebudete mať prácu, strechu nad hlavou či jedlo pre deti, život plynie vo väčšej pohode. Čiže rozumiem aj tomu, prečo sú ľudia na Slovensku v neustálom strese a nepríjemní k sebe navzájom. Prečo niektorí kradnú a páchajú zločiny. Možno by bol zaujímavý taký experiment. Zobrať istú skupinu dánskeho obyvateľstva a dať ich aspoň na dvadsať rokov žiť do jednej z postsocialistických krajín a zistiť, či by oni zmenili svoje okolie alebo by okolie zmenilo ich. Ja som optimistka a verím, že dobro plodí dobro, no niekedy musia mať ľudia aj dobré podmienky, aby boli k sebe dobrí.

Na záver…

Chýba vám niečo zo Slovenska?

Moja mama a brat, moji priatelia a potom slovenské potraviny ako bryndza, tvaroh, slovenské ovocie a zelenina, slovenský chlieb… Ale to má tak asi každý Slovák žijúci v zahraničí. Ozaj, a občas aj moja práca a môj starý život v Bratislave.

Je Dánsko krajinou, kde chcete zostať žiť aj naďalej?

Neviem. Žijem v prítomnosti, a tu a teraz mi je dobre. A čo bude zajtra, to je ešte ďaleko.

Zdroj foto: archív Natália Šepitková