Špeciálna a liečebná pedagogička: Čo (ne) odhalí detská kresba – zneužívanie dieťaťa?

Mgr. Zuzana Poláková je liečebná a špeciálna pedagogička, ktorej poslaním je pomôcť matkám pochopiť svet pohľadom detí. Zároveň je zakladateľkou projektu Hravo s Mackom, ktorý je určený pre každú mamu, ako odborný sprievodca materstvom od narodenia detí až do ich dospelosti.

O Mgr. Zuzane Polákovej sa môžete dozvedieť viac aj v našom rozhovore s ňou.

Čítanie detskej kresby obnáša isté riziká…

„Milé deti, teraz si nakreslíme na papier svoj zážitok z letných prázdnin.“

Ako učiteľka som si myslela, že je to pre prvákov naozaj príjemná téma na úvod školského roka. Veď kto by sa už nechcel podeliť s triedou o svoje zážitky. Radi predsa spomíname na teplo, dovolenku, kúpanie, či prázdniny u babičky.

A tak sa čerství školáci pustili do práce.
Temperovými farbami a štetcami vyplnili biele výkresy a táto aktivita sa im zjavne páčila. Ako začínajúca učiteľka som sa tešila na prezentáciu ich výtvorov, považovala som to za skvelú úvodnú aktivitu pre deti. Deti sa prebiehali v tom, kto prerozpráva svoje prázdninové zážitky spolužiakom. Pohodlne usadená medzi deťmi na koberci som počúvala, aké leto mali deti.

Zrazu sa postavil chlapček, na ktorého výkrese doslova svietil veľký čierny mužský pohlavný orgán s ochlpením. Žiak úplne vecne a bez emócií pomenoval, že na obrázku je pipík. Viac som nepotrebovala počuť!

Prečítajte si: Špeciálna a liečebná pedagogička: Čo o (vás) prezradí detská kresba?

Okamžite som cez prestávku volala rodičom, zdvihla mi to mama čerstvého školáka. Požiadala som ju, nech za mnou príde do kabinetu, to, čo s ňou potrebujem prebrať. je naozaj veľmi osobné!

Čo to má znamenať, takáto maľba? Veď to je jasné zneužívanie dieťatka. Ja ako učiteľka ho musím v takom prípade chrániť. Asi by som mala zavolať sociálku, ísť za riaditeľkou…

Toľko myšlienok mi išlo hlavou… Stihla som dieťa v myšlienkach ľutovať, byť nahnevaná na rodičov, chvíľkami som prepadávala panike, čo mám urobiť a komu o tom povedať, veď to je naozaj vážne obvinenie.

Po vyučovaní mi na dvere kabinetu zaklopala znepokojená mamička.
„Čo zas vyviedol?“ spýtala sa ustarostene.
V miestnosti sme boli samy, no aj tak som hľadala tie správne slová a priznávam, že som k rozhovoru naberala odvahu.

„Viete, toto nakreslil váš syn na hodine výtvarnej výchovy.“
„Ja ho dorazím! To nevie nakresliť normálny obrázok?“ znechutene skríkla mama.
„Prepáčte, no musím sa vás opýtať, či viete o tom, že by niekto takto ublížil vášmu dieťaťu. Je mi to veľmi nepríjemné, no cítim, že to musíme spolu naozaj citlivo riešiť.“
„Nemusíte, to on sa tak v poslednej dobe výtvarne vyjadruje. Dokonca používa vulgarizmy.“

Bola som presvedčená, že mi klame a zamlčuje fakty, ktoré z detského výkresu bili do očí! A to, že zaznamenali u dieťaťa zmeny v správaní, len potvrdzuje moju hypotézu, že dieťa volá o pomoc a potrebuje pozornosť a ochranu rodičov. Predstava, že ho niekto sexuálne zneužíva, mi aj dnes spôsobuje zimomriavky.

Mamička to uzavrela tým, že dieťa nevie, čo kreslí a nemieni to riešiť a to isté radí aj mne.
Nedalo mi to. V nasledujúce ráno som sa rozhodla konfrontovať s obsahom výkresu samotné dieťa. Neurobila som to hneď po hodine výtvarnej výchovy, pretože som sa bála, že tak citlivá téma by ho mohla vystrašiť a mohol by cítiť hanbu, či vinu, ale potrebovala som vedieť, kde je pravda.

Veľmi opatrne som sa teda žiaka opýtala na jeho výkres. Požiadala som ho, nech mi rozpovie príbeh svojich prázdnin a naozaj som sa celá vnútorne triasla, lebo som netušila, čo sa stane.

„Cez leto sme boli sami s ockom na kúpalisku, prvýkrát bez mamy ako veľkí chlapi. Bol to úžasný deň. Šmýkali sme sa na toboganoch, skákali do bazéna a ocko ma naučil ponárať sa pod vodu. Potom sme išli spolu do sprchy, lebo voda v bazéne je chlórová a svrbela by ma koža, tak ocko najprv umyl mňa a hneď potom si dal dolu plavky a umyl sprchovým gélom aj seba. Povedal mi, že keď budem aj ja veľký ako tato, tiež budem mať všade chĺpky, aj na brade, aj na nohách, aj na rukách, jednoducho všade.“

Prečítajte si: Školská psychologička: Niekedy sa mi zdá, že deti inklúziu chápu skôr, no problém prichádza zo strany pedagógov

Keď poobede prišiel pre žiaka otec a vyprevádzala som ich z triedy, uvedomila som si, že žiačik mal výšku, kedy jeho hlava končila v oblasti oteckovho brucha.
Panebože, konečne som to pochopila.

Chlapček videl prvý raz svojho otca nahého a keďže mal presne takú výšku, akú mal, udrelo mu to, čo je odlišné na oteckovom tele v porovnaní s telom dieťatka, priamo do očí. Svojho otca ľúbil, užíval si kvalitne strávený čas s ním a chcel sa naňho podobať, preto považoval tento viditeľný dôkaz mužnosti za silný zážitok letných prázdnin.

Dnes už mám viac skúseností v oblasti čítania detskej kresby. Viem, že kresbu dieťaťa treba vnímať srdcom aj očami, že je dôležité brať vážne signály zachytené na papieri. No zároveň treba prijať aj fakt, že kreativita je silnou stránkou detí, ich kresba môže byť z pohľadu grafomotoriky rôznorodá a umelecké cítenie je veľmi individuálne. Vždy je potrebné v prvom rade komunikovať s autorom kresby, aby sme pochopili, ako bolo jeho dielo skutočne myslené. Napokon, aj nad dielami veľkých umelcov častokrát polemizujeme, aký zámer je skrytý za vrstvami farieb na plátne.

Článok pripravila Mgr. Zuzana Poláková, liečebná a špeciálna pedagogička