Špeciálna a liečebná pedagogička: Čo o (vás) prezradí detská kresba?

Mgr. Zuzana Poláková je liečebná a špeciálna pedagogička, ktorej poslaním je pomôcť matkám pochopiť svet pohľadom detí. Zároveň je zakladateľkou projektu Hravo s Mackom, ktorý je určený pre každú mamu, ako odborný sprievodca materstvom od narodenia detí až do ich dospelosti.

O Mgr. Zuzane Polákovej sa môžete dozvedieť viac aj v našom rozhovore s ňou.

„Tak a teraz si ozajstná kráľovná!“ Povedal mi syn, keď mi na papier dokresľoval korunku.

Staráš sa o celé kráľovstvo a aj ty si skutočnou kráľovnou srdca tvojho dieťaťa, práve preto býva mama často nakreslená uprostred papiera. Uvedom si, že si pre dieťa taká veľká osobnosť, že sa ti nohy občas na papier nezmestia.

Koľkokrát ti tvoje dieťa slovami aj inými spôsobmi potvrdilo, že si stredom jeho vesmíru? Uvedomuješ si, že ono vníma tvoju skutočnú hodnotu? Aj tú, ktorú ty nevidíš.

„A kto je toto?“ Ukazujem na hlavonožce vedľa kráľovnej.

„No predsa my, tvoji princovia!“

A má pravdu. Sú mojimi princami. Bez nich by moje kráľovstvo možno bolo čisté, no prázdne. To ticho, v akom som kedysi žila, si už dnes ani neviem predstaviť.

Ľúbim ich a oni mňa najúprimnejšie, ako sa len dá.
Oni ma prijímajú takú, aká som napriek tomu, že som zabudla kura v rúre, že rozvarila ryžu. Ľúbim ich aj napriek tomu, že to zrkadlo, ktoré som vyleštila, je opäť zacapkané od detských rúk, že sú na zemi opäť omrvinky, že v kúpeľni ma po pár hodinách s deťmi čaká kopa špinavého prádla, hoci na sušiaku čaká ešte stále vlhká predošlá várka…

Pre svoje deti sme kráľovnami a to, čo nedokážu vyjadriť slovami, kreslia na papier. Úplne automaticky.

Prečítajte si: Liečebná a špeciálna pedagogička: 5 tipov, ako efektívne komunikovať s dieťaťom v náročnej situácii

Prichádza muž z práce. Na hodinu zmizol do neznáma (pozn.: do spálne), kde ešte chvíľu oddychuje. Kráľ nášho kráľovstva pracoval, zatiaľ čo žena je doma na materskej dovolenke.

S prižmúrenými očami sadá za stôl a bez slova je večeru. „To kura je suché a spečené a ryžu si tiež rozvarila! To nevieš variť normálne?“

Kedysi veľmi dávno som čítala krásny príbeh o tom, ako sa otecko zastal pred svojim synom mamy, keď mu podala zhorenú hrianku. Povedal, že takú má predsa najradšej a že chápe, že mama má toho veľa. Veľmi som verila, že takto bude raz reagovať aj môj muž. A spočiatku aj reagoval, no po 5-tich rokoch manželstva tak už nereaguje a ja ani neviem, kedy a ako sa to vlastne stalo.

Nemám energiu hádať sa, ospravedlňovať a ani byť mamou 30-ročného rozmaznaného chlapca, ktorý zrejme nepochopil, že je manželom a otcom. Viem, že som sama sebe sľúbila, že sa nikdy nerozvediem. Lebo viem, ako veľmi tým ublížili moji rodičia mne. Mojej mame som to snáď až do dospelosti nevedela odpustiť. Ako len mohla zbúrať moje kráľovstvo? Ja zvládnem všetko! Pre dobro svojich detí, veď odísť by bolo sebecké. Nespôsobím takú traumu mojich deťom. A tak si občas poplačem, občas sa chcem niekomu vyrozprávať, občas si zanadávam popod nos a na chvíľu odídem z izby, aby som tieto žabomyšie vojny predýchala. Navrhujem manželskú poradňu, veď to musíme zvládnuť, musíme tu byť spolu pre svoje deti, no prichádza ďalšia vlna výsmechu a popierania.

Chystám deťom mliečko, keď tu mi môj 3-ročný syn z ničoho nič povie:
„Do riti, mama, čo ti to tak trvá, ach, Zuza!“
Žeby ma už neľúbil? Ako sa to so mnou rozpráva?! Čo mám teraz spraviť, veď toto si nemôže dovoľovať!

Ale môže. A žiadna zlosť, krik ani moralizovanie voči správaniu dieťaťa, ktoré len kopíruje to, čo počulo, tu nepomôže. Veď takto sa s tebou baví ten, od koho by si chcela cítiť lásku a istotu, ten, kto by ti mal byť blízky, ten kto by mal vaše kráľovstvo chrániť a on ho dennodenne búra a čo je horšie, ty mu to dovolíš.

Večer, keď som ukladala deti spať, rozprávala som sa so synom. Znova mi hovoril, že som kráľovná  a že ho mrzí, že sa správal ako drak. Ten na obrázku.

„Mami, ja nechcem byť drak.. Sľubujem, že budem veľa spinkať a papať, aby sa zo mňa stal princ, ktorý porazí draka.“

Rozpačito sa usmievam. No potom mi to došlo.

Pozerám na obrázok, kde je skutočne akási čarbanica, ktorá má chvost a hlavu, tá je otočená úplne opačným smerom ako zvyšok našej rodiny. Kráľovná, princovia, ale otec v podobe kráľa nikde… len drak!

Zdroj Pexels, Autor Allan Mas

Deti vidia viac, ako si myslíme a vedia viac, ako povedia. Cítia, čo sa doma deje. Neoklameš ich umelým úsmevom ani rečami, že všetko je v poriadku. Veľmi dobre chápu, kto má akú rolu a zodpovednosť v rodine. Vnímajú, keď jeden z rodičov melie z posledného aj to, že sme k sebe zlí. Skôr ako to ty, rodič, pomenuješ, že už nie sme plnohodnotnými partnermi, deti nakreslia, že mama a ocko pozerajú každý iným smerom.

Moje dieťa chce byť chrabrým princom, ktorý ochráni kráľovnú. No takto to nesmie byť. To ja mám byť zodpovedná za to, aby som ochránila svoje deti pred utrpením v nefunkčnej rodine. Ako kráľovná som si dnes zložila svoju korunu. Zlyhala som ako kráľovná aj ako mama. Je načase byť dobrou kráľovnou, lebo tá niekedy musí urobiť kroky, ktoré sú proti jej osobným zásadám, no pre dobro svojho kráľovstva.

Niekedy nie je rozvod rodičov tým najhorším, čo sa môže dieťaťu stať. Aj žiť v nefunkčnej rodine, kde chýba vzájomný rešpekt, porozumenie a láska, kde rodičia už nie sú partnermi, len rodičmi vie deťom zlomiť ich srdiečko a narušiť ich zdravý vývin.

Odpustila som svojej mame, že sa rozviedla s otcom. Bola kráľovnou, ktorá prebrala zodpovednosť za kráľovstvo.

Aj obyčajná detská kresba môže nám dospelým otvoriť oči. Lebo v nej vidíme to, čo je nevypovedané a skryté za bránami kráľovstva. Platí, že dieťa sú našim zrkadlom. Ich kresba je zrkadlom ich duše. Rada ťa naučím čítať detskú kresbu v projekte Hravo s Mackom už čoskoro.

Zdroj foto: Pexels