Dušičková výzva, tabuizovaná téma smrti a rozlúčka s blízkymi trochu inak

Pamiatka zosnulých, alebo ľudovo označované Dušičky, je jedna z najstarších kresťanských tradícií. Zapálením sviečky alebo svetielka si spomíname na našich najbližších zosnulých, ktorí už nemôžu byť s nami. Ako symbol spomienky nosíme na cintoríny aj vence a zapaľujeme kahance a prinášame tak na hroby každý rok aj čoraz viac budúceho plastového odpadu. Zelená škola sa už druhý rok spája s ekofunebráčkami z projektu Funebra a spoločne realizujú environmentálny projekt Viac lásky, menej plastov, pretože chcú inšpirovať k tomu, aby sme na cintorínoch pristupovali s rešpektom nielen k ľuďom, ale aj k prírode, a aby aj Zelené školy inšpirovali iných k znižovaniu odpadu na cintorínoch.

Zelená škola

Celosvetový program Zelená škola vznikol skoro pred 30 rokmi. Bola to iniciatíva zdola, ktorá reagovala na výzvu, že problémov životného prostredia máme veľmi veľa a stále sa prehlbujú. Základným a najdôležitejším spôsobom, ako zmeniť problémy životného prostredia, je vzdelávanie.

Na Slovensko priniesli tento program mimovládne organizácie. Zelená škola funguje u nás 19 rokov a jej hlavným cieľom je, viesť deti nielen k teoretickej ochrane životného prostredia, ale najmä k tej praktickej. Každá škola, ktorá sa zapojí, či už je to materská, základná, stredná alebo špeciálna, by mala postupne meniť svoje fungovanie a meniť aj to, ako sa učí o životnom prostredí. Dôležité je, aby to bola praktická výučba v prírode, prepojená s reálnym životom.

Zelená škola nie je jednorazová aktivita na Deň Zeme, ale krok po kroku, deň za dňom mení fungovanie na školách, a to s veľkou podporou žiakov. Tento program je jedinečný práve tým, že tie zmeny a návrhy na zmeny prinášajú žiaci a dostávajú tak priestor na svoje nápady, čím za ne preberajú aj zodpovednosť.

Prečítajte si: Ako vysvetliť smrť dieťaťu: Krok za krokom k citlivému vysvetľovaniu

Funebra

Funebra vznikla pred dvomi rokmi, ale všetky aktivity do jej vzniku zastrešoval projekt Záhrada spomienok, miesto pochovávania ku koreňom rastlín, kde je popol zosnulých ukladaný do zeme. Na prírodných cintorínoch sa s rešpektom k prírode aj k ľuďom konajú posledné rozlúčky pod korunami stromov, kde je pohreb vnímaný ako priestor pre oslavu prežitého života.

Deti a smútok zo smrti

Deti majú so smrťou často otvorenejší a zdravší vzťah než dospelí. Prirodzene, samé od seba, sa neboja a skôr tie vzorce správania preberajú od dospelých. Máme sa od nich čo učiť. Ak sa predsa len rodičia stretávajú s otázkami detí ohľadom smrti a nevedia úplne ako uchopiť tieto rozhovory, je dôležité, aby začali s bežnými vecami. So smrťou sa môžu stretnúť napríklad pri úmrtí domáceho zvieratka. Pri prechádzkach v prírode, kde môžu nájsť občas mŕtvu myš, či mŕtveho vtáčika. Práve vtedy je vhodná príležitosť, vysvetliť im kolobeh života a smrti v prírode, a že všetko má svoj čas. A že všetko raz musí skončiť, takže je smrť prirodzenou súčasťou života.

Workshopy pre dospelých

Dosť často nevieme ako s blízkymi hovoriť o smrti, ako si usporiadať svoje posledné priania alebo ako zorganizovať jedinečnú poslednú rozlúčku. Funebra organizuje workshopy, na ktoré sa prihlasujú hlavne ľudia, ktorí cítia potrebu otvárania tejto témy s blízkymi alebo aj sami so sebou. Prípadne sa chcú nejakým spôsobom postarať o svoje posledné priania a o to, ako má byť o nich na konci života postarané. Chcú tieto priania vyjadriť a zdieľať s blízkymi. Väčšinou sú to ľudia, ktorí majú za sebou vnútorný kontakt so smrťou alebo prešli skúsenosťami so smrťou blízkych. Sú to ľudia, ktorí sú už tejto téme otvorení. V našej spoločnosti je téma smrti naozaj ešte stále do veľkej miery tabuizovaná. Na workshopy preto chodia skôr ľudia, ktorí majú vzťah so smrťou načrtnutý.

Dušičková výzva

Funebra a program Zelená škola, ktoré spoločne fungujú v organizácii Živica, vytvorili Dušičkovú výzvu. Už druhý rok po sebe vychádzajú z presvedčenia, že záleží viac na láske, ktorej priveľa plastu netreba. Ideálne žiadny. Táto výzva je najmä pre školy, aby sa zapojili v rámci dušičkového obdobia do osvety ohľadne udržateľnejšieho prístupu k tomuto sviatku, ale poňať rozlúčku úplne inak a k tomu ekologicky, môže každý z nás. Počas Dušičiek vzniká veľké množstvo veľmi zle triedeného a často úplne nerecyklovateľného odpadu. Kontajnery pretekajú všetkými druhmi odpadu a jeho triedenie na cintorínoch vo väčšine prípadov nefunguje. Hlavným dôvodom je, že je cintorínsky odpad veľmi špecifický a skladá sa z rôznych zložiek, ktoré sú kombinované. Dušičková výzva je teda zameraná v prvom rade na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo prinášame na hroby. Aby sme na spomienku použili prírodné lokálne výrobky, vence na prírodnom základe alebo rôzne kytičky, či prírodniny.

Prečítajte si: Rozhovor s Michaelou o strate milovanej dcérky Olivky

Spomínať môžeme úplne inak

Dušičková výzva je zameraná aj na to, aby sme sa trošku zamysleli, ako na blízkych chceme spomínať. Či nám dáva zmysel, chodiť na cintoríny a nosiť tam všakovaké ozdoby. Alebo by sme si možno radšej upiekli koláč podľa babkinho receptu, ktorý sme po nej zdedili alebo šli na nejaký spomienkový výlet, či si len porozprávali príbehy a spomienky pri sviečke v pokoji domova.

Vytvorte si prírodný dušičkový veniec so Zelenou školou

Zmena musí vychádzať z nás

Zapojte sa do Dušičkovej výzvy každý po svojom. Nemusíte byť žiakom, či študentom. Prírodné vence si môžu vytvoriť aj rodičia s deťmi a popritom venujete spomienky tým, ktorí už nemôžu byť s vami.

Zdroj foto a video: archív Zelená škola, Funebra, Živica