Laura Kotlárová Kurucová: Materstvo nie sú preteky
Laura Kotlárová Kurucová je našou ambasádorkou, rada tvorí content na Instagram, dekorácie a sviečky v rámci svojho e-shopu Lorart. Laura má skoro dvojročnú dcérku Hanku a na svojom Instagrame tvorí krásne video-recepty. S Laurou sme sa rozprávali nielen o e-shope Lorart, ale aj o jej pohľade na materstvo.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo vás inšpirovalo založiť si aktívny profil na Instagrame? Kde hľadáte inšpiráciu na vaše príspevky?
Aktívny profil na Instagrame mám už niekoľko rokov. Začalo to make-upom a beauty sférou. Keď sa mi narodila Hanka, rozhodla som sa trochu zmeniť alebo skôr uvoľniť zameranie môjho profilu – dovtedy som viac-menej pridávala iba príspevky s líčeniami. Počas materstva sa zmenilo veľa vecí, či už to bol môj voľný čas, chuť tvoriť a podobne. Priznám sa, že zopár týždňov som sa aj premáhala a pridávala príspevky s líčeniami, aj keď ma to veľakrát nebavilo a nenapĺňalo – lebo o tom bol môj profil. Neskôr som pochopila, že to nie je správna cesta. Nechala som to voľne plynúť a začala pridávať veci viac autenticky, bez ohľadu na to, aké zameranie mal pôvodne môj profil. Inšpiráciu hľadám najčastejšie asi v každodennom živote.
Na vašom Instagrame často pridávate krásne videá so skvelými receptami, kde zbierate inšpiráciu na tieto recepty?
Ďakujem! Ja milujem varenie, pečenie a čokoľvek s tým spojené. Nakoľko som vegetariánka, veľa receptov si často prispôsobujem, ale inšpiráciu samozrejme nachádzam aj na sociálnych sieťach, sama totiž veľmi rada sledujem videá týkajúce sa prípravy jedla. No a odkedy mám Hanku, snažím sa vždy vymýšľať a skúšať niečo nové, častokrát aj s ňou – zapájam ju asi do všetkých každodenných aktivít.
Podľa čoho sa rozhodujete akú spoluprácu na Instagrame prijmete, akú značku budete propagovať?
V prvom rade ma to musí zaujať a taktiež prihliadam aj na to, či to aspoň ako-tak súvisí s obsahom, ktorý tvorím. No a samozrejme pozerám aj na samotný produkt, či som o tom ja sama presvedčená alebo nie. Myslím si, že v rámci spoluprác dosť zaváži aj komunikácia zo strany danej firmy. Čo sa podmienok týka, nikdy neberiem spolupráce, kde si značka kladie ako podmienku pozitívnu recenziu alebo podobne. Väčšinou mávam teda barterové spolupráce, ale zopár som ich už aj odmietla.
Máte nejakú vysnívanú spoluprácu? Značku, firmu, s ktorou by ste možno chceli spolupracovať?
Ja som vďačná za všetky, s ktorými spolupracujem, vždy ma takéto ponuky veľmi potešia. A v podstate každá jedna z nich je taký môj malý splnený sen. Takže žiadnu konkrétnu asi nemám alebo mi aspoň momentálne žiadna nenapadá.
Ako sa zmenil váš život, keď sa vám narodila vaša dcérka Hanka?
Môj život sa zmenil od úplného základu, hlavne priority. Ono to je tak, že odrazu je vašou prácou udržať pri živote malého človiečika a vlastne celé vaše dni sa točia len okolo toho. Je to krásne, ale neskutočne náročné a nedá sa na to pripraviť. Prvé mesiace som bola totálne stratená a vlastne len prednedávnom som sa začala opäť cítiť ako “ja”, pričom Hanka bude mať už dva roky, čo je celkom dlhá doba. Ale keď sa teraz spätne pozerám na tie prvé mesiace, asi to ani nemohlo byť inak. Takže život sa mi, samozrejme, otočil “hore nohami”, ale v dobrom. Nezmenila by som na ňom vôbec nič.
Je niečo čo vás na materstve prekvapilo? Možno aj negatívne?
Prekvapilo ma, koľko času strávim nad plánovaním spánku môjho dieťaťa a vlastne riešením spánku ako takého, haha. Ale celkovo aj plánovanie dňa, plánovanie varenia, plánovanie toho a toho. Materstvo je pre mňa jedno veľké plánovanie, pred tým som takéto veci vôbec neriešila. Vždy mi veľmi pomôže, keď si večer alebo ráno spíšem, čo všetko chcem počas dňa urobiť a stihnúť. Samozrejme mám vždy reálne očakávania a keď je to potrebné, prispôsobujem sa situácii – lebo len málokedy sa dieťa prispôsobí vám.
Negatívne ma na materstve neprekvapilo asi nič, možno len nevyžiadané rady a podobne. Ja sa celkovo snažím vo veciach hľadať to pozitívne – tým nechcem povedať, že materstvo je prechádzka ružovou záhradou, práve naopak. Je to neskutočná zodpovednosť a sama mám dni, kedy mám pocit, že viac už nezvládnem. Ale v konečnom dôsledku mi to vždy stojí za to.
Čo vnímate ako najväčšiu výzvu na materstve?
Najväčšia výzva je pre mňa určite nestrácať v tom všetkom samú seba. Alebo lepšie povedané – prihliadať aj na svoje potreby, na to, že nie som len matka. Nájsť v tom všetkom nejaký zlatý stred, s tým ešte trochu bojujem.
Zmenil sa nejako váš vzťah s manželom odkedy ste rodičia?
Myslím si, že každý vzťah sa časom mení, či už je v ňom dieťa alebo nie. Náš vzťah sa zmenil určite, riešime veci, ktoré sme ako bezdetní riešiť nemuseli. Osobne si myslím, že kde je komunikácia, pochopenie a spolupráca, tam sa to dá celkom dobre zvládnuť a ustáť. V tom “krásnom chaose” sa vždy snažíme nájsť si aj čas jeden pre druhého, to je tiež veľmi dôležité, aj keď jasné, že nie vždy reálne. Ale obidvaja to chápeme. Ono je to úplne iný zážitok a skúsenosť – sledovať s osobou, ktorú milujete, vaše dieťa – ako chodí, rozpráva, rastie. Ani na sekundu som nemala pocit, že by sa náš vzťah po narodení Hanky zmenil k horšiemu, práve naopak.
Aký typ výchovy preferujete? K akým hodnotám sa snažíte spolu s manželom Hanku viesť?
Určite preferujeme rešpektujúcu výchovu. Hanku sa snažíme viesť k tomu, aby sa mala rada taká, aká je, vyhýbame sa nejakým nálepkám a zbytočným komentárom. Vedieme ju k tolerancii, láske, empatii, no takisto ju učíme, že je v poriadku povedať “nie”, ohradiť sa alebo napríklad odmietnuť objatie, ak sa na to necíti. Chcem, aby vedela, že my ľudia sme rôzni a zároveň jedineční, že neexistuje určitý model ako by mal človek vyzerať – lebo toto je považované za pekné a toto nie. Na tomto mi veľmi záleží – aby pozerala na to, akí ľudia sú vo vnútri a nie na to, ako vyzerajú alebo aby nedajbože súdila druhých na základe ich výzoru, orientácie a podobne. Stretávam sa s tým dosť často nie len u dospelých, ale aj u menších detí a príde mi to veľmi smutné – lebo tie deti to v sebe nemajú, sú k tomu vedené.
Zmenil sa váš pohľad na vlastných rodičov, na to ako vychovávali vás po tom, čo ste sa vy sama stali mamou?
Určite boli veci, ktoré ja robím inak, ale môžno je to aj tým, že v dnešnom svete sa k rôznym informáciám, aj čo sa výchovy týka, dostaneme oveľa jednoduchšie. Je však pravda, že vo veľa veciach sa s mojimi rodičmi stotožňujem, vždy sme mali úžasný a otvorený vzťah, na svoje detstvo spomínam s radosťou. Ale určite mi to pomohlo pozrieť sa na nich nie len z pohľadu dieťaťa, ale aj z pohľadu rodiča a uvedomiť si, že aj napriek tomu, že to mali veľakrát ťažké vo viacerých smeroch, ja ako dieťa som to nikdy nepociťovala – mala som sa dobre a neriešila som veci, ktoré riešili dospelí. A za to im ďakujem.
Prečítajte si: Barbora Jelinek: Vedieť každý deň, že má vaše dieťa inú diagnózu a nie len takú obyčajnú je náročné
Riešili ste nejako to či budete Hankine fotografie zverejňovať na sociálnych sieťach?
Nejako extra som to neriešila, ale vždy si dávam pozor na to, čo pridávam. Čo sa príspevkov týka, tam som to skoro úplne obmedzila, väčšinou tvorím videá ja sama, aj keď je pravda, že niekedy sa ku mne Hanka pridá. Do stories väčšinou fotografie a videá s ňou pridávam – ja sama rada sledujem ostatné maminky a ich deti – v tej “našej” instagramovej komunite mám často pocit, že sa poznáme, aj keď sme sa v podstate nikdy nestretli. Myslím si, že každý by sa mal rozhodnúť tak, ako to cíti a čo si myslí, že je správne. Ja sama mám určené nejaké hranice a viem, čo môžem a čo nemôžem pridať. Veľa ľudí mi zvykne písať, že Hanka je stále usmiata, ale to neznamená, že je taká 24/7. Osobne by som však nikdy nepridala fotografiu/ video, kde plače, kde sa hnevá, kde je zraniteľná a kde sa jednoducho necíti dobre. Toto sú momenty, ktoré podľa mňa na sociálne siete nepatria. A ja takisto v takýchto chvíľach mobil odkladám a naplno sa venujem jej.
Čo vás inšpirovalo začať vyrábať sviečky? Aké máte s nimi do budúcnosti plány?
Ja som sa vždy chcela venovať nejakej kreatívnej činnosti, niečo tvoriť, no nikdy som túto myšlienku nezhmotnila. Nakoniec ma k tomu “dokopal” manžel, keby niet jeho, asi by som nemala odvahu s tým naozaj začať. Už to bude rok od vzniku lorart-u a stále ma to baví viac a viac – aj keď je to často veľmi náročné, hlavne popri dieťati. Určite by som s tým chcela pokračovať aj v budúcnosti, je to neskutočná radosť, keď viem, že niekomu sa moje produkty páčia.
Aké máte plány po materskej dovolenke?
Nemám asi žiadne konkrétne plány, uvidím, čo budúcnosť prinesie. Chcela by som si dokončiť vysokú školu a bola by som najradšej, keby môžem pokračovať s e-shopom, ale to naozaj záleží od situácie.
Čo by ste odkázali iným maminkám? Ako zvládať aj ťažké chvíle materstva?
Že v tom nie sú samy. A že materstvo nie sú preteky. Mne často pomáha nachádzať radosť v každodenných maličkostiach, aj keď je to niekedy naozaj ťažké. Sú dni, keď mám naplánovaných milión vecí a stačí len to, že sa Hanka rozhodne poobedne nespať. V danej situácii môžem byť buď nervózna a nahnevaná alebo to jednoducho príjmem tak, ako to je a prispôsobím sa realite – pretože akokoľvek sa cítim, situáciu to nezmení, bude stále rovnaká. To je podľa mňa veľmi dôležité v materstve – naučiť sa veci prijať také, aké sú. A taktiež prijať seba. Neporovnávať sa. Každá to robíme najlepšie ako vieme a to úplne stačí.
Zdroj foto: osobný archív Laury Kotlárovej Kurucovej