Alexandra Mekyšová: Vo svojej práci vidím, že dnešným deťom chýba porozumenie a vcítenie sa do druhých

Alexandra Mekyšová je našou ambasádorkou a mamou 4 – ročného Ferka. Alexandra už 10 rokov pracuje ako učiteľka na základnej škole na druhom stupni a ako sama tvrdí k deťom má celkovo veľmi blízko.

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli, že čakáte bábätko?

Keď som zistila, že som tehotná, neverila som vlastným očiam, že vidím dve čiarky na teste, avšak bili sa vo mne pocity šťastia a strachu, nakoľko som ani nie rok predtým zažila podobný pocit, ktorý neskončil šťastne. Keď mi doktor potvrdil, že je všetko v poriadku, naplnil ma pocit šťastia a začalo najkrajšie obdobie môjho života. 😊

Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne a čo negatívne?

Začnem skôr tými negatívami, vždy ma strašili dvomi vecami, prvá bola pôrod a druhá bola, „no počkaj, uvidíš, čo to znamená mať chlapca“, preto som sa veľmi bála, čo ja budem robiť, či to vlastne „prežijem“, ja vidím najväčšie negatívum materstva v tom, že vás nikto nepripraví na to, čo bude po pôrode (dojčenie/nedojčenie, neustále plakanie, koliky, nedostatok spánku atď…), toto bol pre mňa cca prvé dva mesiace neskutočný šok – bábätko, ktoré potrebuje neustálu pozornosť.

Pozitíva – nie je nič viac ako mať svojho „parťáka“, vôbec mi nechýba môj život pred tým, aj keď teraz ozaj nemám toľko času na seba a svoje záľuby, neľutujem to, každodenné „dobré ráno, mami, ako si sa vyspala?“, „želám ti krásny deň!“ či „milujem ťa najviac na svete!“ sú slová, ktorá ma zahrejú pri srdci vždy, keď ich vysloví. Materstvo ma naučilo vážiť si maličkosti všedných dní a tešiť sa na ďalší deň s ním.

Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po narodení vášho syna?

Určite sa zmenil, prvé mesiace boli pre mňa veľmi náročné po psychickej stránke, bojovala som s pocitom, že som zlá mama a práve môj partner ma podržal a posúval vpred. Odkedy máme malého sme síce neboli sami dlhšie ako cca 3 hodiny, ale verím, že aj to raz príde. 😊

Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom?

Voči spoločenskému tlaku som asi zatiaľ celkom odolná, pretože si žijem v takej svojej „bubline“, snažím sa selektovať informácie z vonkajšieho sveta, ale priznám sa, občas pozerám na niektoré veci, ktoré vidím o rodičovstve/materstve na sociálnych sieťach s otvorenými ústami. Veľmi rada čítam knihy o materstve/rodičovstve, ktoré si dovolím povedať ma inšpirujú a posúvajú vpred, niekedy vďaka knihám si utvrdzujem, že to čo intuitívne robím je správne a posúva ma to vpred.

Prečítajte si: Annamária Surničinová: Aj my mamy máme len jedny nervy a nie sme stroje

Ako reagujete na nevyžiadané rady od vášho okolia?

Nevyžiadané rady – na začiatku materstva mi dávali po psychickej stránke riadne zabrať, ako prvorodička som mala pocit, že ozaj robím všetko zle, moje sebavedomie bolo na bode mrazu, chodila som aj k terapeutke, po čase som nabrala v sebe silu a začala v seba veriť a aj celkovo rady okolia nejako vymizli. Mám pocit, že ľudia viac dávajú nevyžiadané rady, keď máte malé bábätko ako 4-ročnné dieťa. 😊

Aký typ výchovy preferujete?

Výchovu svojho dieťaťa nemám ohraničenú, neškatuľkujem sa do nijakých typov, robím všetko tak, ako cítim a verím, že je to tak správne. Nehovorím, že niekedy nemám pocit, že potrebujem nejako poradiť, posunúť. Vtedy opäť siaham po literatúre, v ktorej sa inšpirujem. Ale určite viem, že nie som direktívny typ rodiča, ktorý musí mať vo všetkom pravdu, veľmi by som si priala, aby moje dieťa vedelo, že som tu vždy pre neho a môže mi naplno dôverovať, aj keď vyvedie čosi, čo nie s kostolným poriadkom. 😊 Viem, že chcem, aby bola medzi nami dôvera aj v časoch, keď s ním bude „plieskať“ puberta.

Akým hodnotám sa snažíte učiť vášho syna?

Veľmi mi záleží, aby z Ferinka vyrástol človek, ktorý je empatický – vie sa vcítiť do druhých a vie ich aj ostatných aktívne počúvať. Na tomto mi veľmi záleží, nakoľko aj vo svojej práci vidím, že dnešným deťom chýba porozumenie a vcítenie sa do druhých.

Akú radu by ste dali budúcim maminkám?

Nebáť sa, veriť v samých seba a svojej intuícii, pretože tá ozaj NIKDY mamky nesklame.

Zdroj foto: osobný archív Alexandry Mekýšovej