Špeciálna a liečebná pedagogička: Prečo by mali čerti zostať iba v rozprávkach?

Mgr. Zuzana Poláková je liečebná a špeciálna pedagogička, ktorej poslaním je pomôcť matkám pochopiť svet pohľadom detí. Zároveň je zakladateľkou projektu Hravo s Mackom, ktorý je určený pre každú mamu, ako odborný sprievodca materstvom od narodenia detí až do ich dospelosti.

O Mgr. Zuzane Polákovej sa môžete dozvedieť viac aj v našom rozhovore.

Čert. Hrôzostrašný tvor z pekelnej ríše s charakteristickými rožkami, chvostíkom, kopýtkom, celý začmudený od dymu, a smradľavý od síry, postava, ktorá sa nám pripomína cez tradičné rozprávky, ale aj ako počas sviatku sv. Mikuláša.

Súčasť našej ľudovej kultúry, nevinná a smiešna figúrka alebo (aj) návod, ako už v detstve vytvoriť traumu, ktorá môže mať hlboký dopad na psychické zdravie aj v dospelosti. Preháňam? Po stáročia živená tradícia čertov vo mne už od detstva vzbudzovala odpor a hrôzu. Takéto zastrašovanie je mimoriadne neefektívny a škodlivý spôsob komunikácie a trúfam si povedať, že hrubý zásah do detskej duše, ktorá túto skúsenosť bude ešte dlho spracovávať.

Bola som druháčka na základnej škole a veľmi som prežívala predvianočné obdobie, žiaľ v tomto prípade skôr v negatívnom zmysle.

V ten deň som dostala prvú dvojku z čítania. V danej chvíli som nevidela zreteľne písmenká, nevedela som sa nadýchnuť a pani učiteľka to vyhodnotila ako slabú prípravu, aj keď ma poznala inak ako svedomitú a snaživú. Moja prvá dvojka v živote znie ako banalita, no nie je to celkom tak. Po celý deň totiž chodili po škole mikulášske sprievody a samozrejme, ani v jednom nechýbal čert. Hrozila som sa toho momentu, keď prídu do triedy. Od rána som už čakala, kedy to príde, ako bude čert vyzerať, vôbec som ani neuvažovala o odmene, v hlave som mala len rinčanie reťazami, prihlúply smiech a také to otravné, nepríjemné cvengotanie kravského zvonca, aký so sebou čerti nosili.

Známku som zatajila, skryla som žiacku knižku v domčeku pre Barbie, tak veľmi som sa bála toho trestu, že ma niekto zbije, ublíži mi, potrestá ma.  V tej chvíli to bolo  pre mňa veľké zlyhanie. Dodnes sa veľmi bojím sama pred sebou zlyhania, ale naisto viem povedať, že bolo spôsobené práve touto stresujúcou situáciou. Celý deň som prevracala, cítila som sa veľmi nepríjemne, mala som problém lapiť dych a prvýkrát som zažila astmatický záchvat. Práve v ten večer sme boli u mojej babky a krátko pred príchodom Mikuláša si moja mama vyžiadala žiacku knižku a ja som klamala – všetkým naokolo, no najmä sebe.

Prečítajte si: Špeciálna pedagogička o tom, že rešpektujúci rodič by mal rešpektovať dieťa, ale aj seba

Dnes sa ako trojnásobná mama pýtam, či takéto tradície stoja za to, aby nám deti klamali a nedôverovali len preto, aby sa vyhli trestu. Tak veľmi som sa bála, že príde nejaký hrôzostrašný čertisko a strčí ma do vreca, že som odpadla a mama ma musela kriesiť v kúpeľni. Následne ma odtiahla za ruku do obývačky, kde som strnulo sedela, nevedela som si v tom strese spomenúť ani na modlitbu, dokonca som nebola schopná ani dýchať. Bolo to niečo príšerné.

Podobné pocity som zažívala prakticky každý rok a dokonca aj v dospelosti, keď hovorím o tejto traume, je mi fyzicky nevoľno. Snažím si to racionalizovať, viem, že je to len tradícia, je to len hra, je to len človek prezlečený za nejakú fiktívnu figúrku, ALE – mám to v sebe tak silne zažité, že to neviem prekonať.

Zdroj Pexels, Autor Mikhail Nilov

Prečo je vnímanie čerta oprávnene negatívne?

Pochopiteľne, ak sa spája s peklom, mal by aj vzbudzovať negatívne emócie, čomu je prispôsobený jeho vzhľad, čert má pôsobiť odpudivo, no aj to správanie budí u dieťaťa odpor a strach, častokrát kričí, vyhráža sa dieťaťu, snaží sa v dieťati vzbudiť pocit viny, že nie je dosť dobré.

Domnievam sa však, že je možné dodržať tradíciu aj s takou nevinnejšou verziou čerta, kedy má možno hračkárske rožky, nemá na sebe hrôzostrašnú masku, ale je v čiernom, len trochu zamazaný sadzami a má ľudskú tvár, ktorej sa deti možno až tak nedesia, pretože chápu, že ide o človeka. Deti veria rozprávkam, veria kostýmom a veľmi záleží, ako je celá tá téma prezentovaná. Ak čert prichádza cielene za deťmi postrašiť ich a správa sa naozaj agresívne, o to viac sa z toho dieťa spamätáva. Pamätám si na hluk, ktorý sprevádzal príchod čerta, rôzne hnusné masky s čiernymi zubami, dokonca masku čerta, ktorý mal namiesto očí žiarovky.

Sú to veľmi silné spojenia, ktoré si z detstva pamätáme a určite to netreba podceniť.

Uvedomme si, že pri takýchto situáciách dochádza často k zľahčovaniu a bagatelizovaniu emócií dieťaťa. Bola situácia, keď čert prišiel za mojou mamou a chcel ju napchať do obrovského vreca, pričom moja mama so smiechom nastúpila. Znie to nevinne, ale ja som sa ako dieťa reálne bála, že prídem o mamu, alebo ten čert vezme mňa.

Ako docieliť, aby situácia s čertom bola bezpečná? Je to vôbec možné?

Vzhľadom na to, že je to skutočne tradícia, s ktorou sa deti stretávajú v škole, na námestí a podobne, tak zrejme nebude úplne možné eliminovať tieto situácie na minimum, ale určite sa dajú spraviť nejaké opatrenia.

Napríklad:

• Zabezpečiť, aby čert deti nestrašil, skôr nech je v úzadí toho sprievodu a nepoužíval vety typu Vezmem ťa niekam do pekla! Tu niekto nepočúval.  Nech sa nezaháňa metlou ani palicou, nedovoľte, aby niekoho ťahal preč za ruku. Nastavte v tomto smere hranice, ktoré sa musia dodržiavať, napokon, je to vaša domácnosť a vaše pravidlá.
• Byť oporou dieťaťu, držať ho za ruku, ubezpečiť ho, že nikam s tým čertom nepôjdete ani vy, ani dieťa, poňať to tak, že čert prišiel spolu s Mikulášom a anjelom na návštevu, môžete odhaliť to tajomstvo, ako to funguje, aby dieťa nemalo strach, to čaro sa tým nestratí.
• Pokojne si vytvorte vianočnú párty, kde sa prezlečiete za anjela, Mikuláša, čertíka, aby dieťa pochopilo, že je to hra, že nás to neohrozuje na živote. Môžete si spraviť aj modelové situácie, ako by sa v danej chvíli správal Mikuláš, anjel alebo čert, dieťa si môže vyskúšať rôzne roly, využijete to aj vy ako mama, napríklad ako sa anjel či čert správa pri upratovaní a podobne.
• Rozprávajte sa o tom, kto ten Mikuláš bol, aký bol jeho význam, nájdite si o tom informácie.
  • pokojne zvoľte len variant Mikuláša s anjelom.
• Ak sa vás Mikuláš pýta, či dieťa poslúchalo, hájte ho – áno, my máme doma dobré dieťa, poslúcha. Je to dôležité, aby dieťa videlo, že ho ľúbite a bránite ho za každú cenu.

Zdroj Pexels, Autor Mikhail Nilov

Je určitá miera, ktorú netreba prekročiť, ak sa dieťa bojí, návštevu Mikuláša skráťte, alebo to pojmite štýlom poďme si s Mikulášom zaspievať, zarecitovať mu básničku a podobne. Dieťa by mohlo vnímať toto stretnutie ako príjemné, spôsob, ako dostať odmenu, potešiť sa a na tomto stretnutí by nemalo byť prítomné zlo, a ak áno, tak je skryté.

Ak povieme vety typu: Keď nebudeš poslúchať, vezme ťa čert !/Nepríde Ježiško … a pod.

Čo tým docielime? Docielime vôbec niečo?

Krátkodobo táto technika zastrašovania môže fungovať u maličkých detí, ktorým sa takto môžeme zastrájať, aby sme dosiahli svoje, ale … Čo po Vianociach?

Vianoce sú predsa štedré, krásne, veselé a v tomto duchu je venovaný aj ten dar, ktorý je predovšetkým z lásky a nie za zásluhy, bez ohľadu na to, či MY máme pocit, že je naše dieťa poslušné, alebo nie.

Skúste skôr porozmýšľať, prečo to dieťa nepočúva a akými inými efektívnymi metódami ho možno vychovávať – s tým vám rada pomôžem v mojom programe Hravo s Mackom.

Hoci čerta z tradícií nikdy celkom nevymažeme a možno to ani nie je úplne nevyhnutné, predsa len vo výchove svojich detí môžeme spraviť jednu obrovskú vec, ktorá by mala platiť nielen v období blížiacich sa Vianoc, ale prakticky počas celého života. Posilňovať v nich to dobré namiesto zlého.

Článok pripravila Mgr. Zuzana Poláková, liečebná a špeciálna pedagogička

Zdroj foto: Pexels