Radka Makušová Svetlíková: Mamičkám odporúčam, aby detičky neporovnávali, pretože každé si ide svojim tempom
Radka Makušová Svetlíková je naša ambasádorka a mama takmer ročného Thea.
Vo veku 35 rokov sa mi splnil sen a stala sa z nás kompletná rodina. V januári sa nám narodil, po naozaj dlhých 12 rokoch, vytúžený synček Theo, ktorý nám robí každý deň obrovskú radosť. S manželom sme spolu neuveriteľných 18 rokov a konečne si žijeme svoj sen.
Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne a čo negatívne?
Na materstve ma prekvapilo hlavne to, ako sa zo sekundy na sekundu dokáže pôrodom zmeniť celý život. Otočil sa nám obom, nielen mne ako matke ale aj tatovi, o 180 stupňov. Zrazu nás tu niekto potrebuje 24 hodín denne a je odkázaný len na našu starostlivosť, čo je veľmi náročné, no zároveň veľmi krásne. Po bábätku som túžila vždy, ale tá nekonečná láska je oveľa intenzívnejšia, ako som si myslela.
No a negatívne? Negatívne ma asi naozaj neprekvapilo nič. Najťažšie boli naše spoločné začiatky, ktoré začali nedostatkom spánku, neustálym kolotočom kojenia, ktoré je zo začiatku náročné. Ale toto všetko samozrejme patrí k materstvu a treba sa tomu prispôsobiť. Veď čo by sme neurobili pre tie naše malé lásky?
Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po príchode dieťatka?
Ja by som povedala, že áno, náš vzťah s partnerom sa s narodením nášho syna viac prehĺbil a utužil. Sme si jeden pre druhého väčšou oporou pretože nás niečo malé pekné spojilo. Utvrdila som sa v tom, že na môjho manžela sa môžem vo všetkom spoľahnúť. Som presvedčená, že som vybrala pre nášho Thea toho najlepšieho tata na svete. Je síce pravda, že na seba už máme menej času, ale vždy si vieme na seba samých nájsť čas, aj keď len po večeroch, keď syn zaspinká, ale aj také chvíle sú nám veľmi vzácne.
Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom?
Ja som doteraz nepocítila žiadny tlak z okolia v tomto súvise, čo ma naozaj teší. Zatiaľ mám okolo seba rešpektujúcich ľudí či z rodiny alebo blízkeho okolia, čo rešpektujú a rešpektovali náš osobný život. Aj napriek tomu, že vedeli, že po rodine veľmi túžime, nikdy som od nich necítila nejaký nátlak či vyzvedanie, že kedy príde bábätko a otázky ohľadne rodiny či materstva.
Prečítajte si: Romana Zboniak: Budúcim mamičkám zo srdca želám, aby pre svoje deti boli tou najlepšou verziou samej seba
Ako reagujete na nevyžiadané rady od vášho okolia?
Neviem prečo je to v spoločnosti tak, že každý sa nám po narodení dieťatka snaží dávať rady, že urob toto takto a to tak. Niektoré rady veľmi rada prijmem a rada si vypočujem aj iné mamky a ich osvedčené rady, no nie so všetkými radami sa stotožňujem. Ale keďže som pokojná povaha, tak sa nad nimi len pousmejem a viac neriešim. A najlepšie je to veru tak pretože každá matka je iná, každé dieťatko je tiež iné, no a tie isté rady nemusia fungovať u každého rovnako.
Aký typ výchovy preferujete?
Náš syn je ešte síce malý, má len 10 mesiacov a neviem či je to už brané, ako výchova, ale tak snažíme sa spolu s manželom vychovávať tak, aby vedel, že sme tu pre neho a môže sa na nás vždy spoľahnúť. Zatiaľ sa mu snažíme vyhovieť vo všetkom, no zároveň nás musí vedieť rešpektovať ako rodičov.
Akým hodnotám sa snažíte učiť vaše dieťa?
Všetci vieme že deti sú našim zrkadlom. Učia sa od nás od narodenia. Úplne to vidíme na našom malom ako nás uprene sleduje, sleduje ako sa ku sebe správame, čo robíme a učí sa z nás, rôzne gestá, mimiku sa už snaží napodobovať, a tak to bude určite vo všetkom. Preto by sme ho chceli viesť ku tomu, aby bol zdvorilý a vážil si ľudí, ale aj veci, aby sa vedel podeliť od začiatku s hračkami a tým pádom sa bude vedieť v živote podeliť. Chceme pre neho len to najlepšie, a tak dúfam, že mu pôjdeme tým najlepším príkladom a raz z neho bude inteligentný a empatický mladý muž.
Aké rady by ste dali budúcim mamičkám?
Ja by som v prvom rade zakázala mamičkám a hlavne aj sebe, hľadať a študovať hlúposti na internete, kde hneď robia z komára somára alebo sa dočítate len to najhoršie čo v tej chvíli veru nepotrebujete.
Taktiež podľa mojej chyby viem odporučiť, aby detičky neporovnávali, pretože naozaj každé si ide tým svojim tempom a možno to ich bude výnimočné v niečom inom, ako napríklad jeho rovesník, čo už dokáže tamto hento.
Aj keď sú prvé dni či mesiace extrémne náročné poradila by som aj to, aby si vychutnávali naozaj každú jednu chvíľu od úplného začiatku pretože to malinké bábätko rýchlo vyrastie a tie prvé chvíle sa už nezopakujú.
A ešte jedna rada na záver, ktorá mne ako prvorodičke naozaj pomohla je cvičenie s bábätkami u nás je to Baby Balance, kde ma zavolala kamoška, a tak sme so synom začali chodiť, keď mal len 2 a pól mesiaca. Vtedy to bola veľká pomoc pretože s tým malým telíčkom som nevedela poriadne čo – ako a tam nás naša Lulu všetkému priučila. No a samozrejme to bola taká dobrá psycho hygiena pre mňa, že som konečne bola v spoločnosti, mohla pokecať a vymeniť si rady.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
