Začnite písať

ROZHOVORY

Simona Paločko Simková: Nevyžiadané rady si neberiem k srdcu

Simona Paločko Simková je naša ambasádorka, spolu so svojim manželom Róbertom majú dvojročného syna Branka. Pred pôrodom pracovala ako učiteľka na prvom stupni základnej školy. Okrem práce svoj voľný čas venovala opatrovaniu a doučovaniu malých detí. Momentálne venuje všetok voľný čas svojmu synovi. 

Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne a čo negatívne?

Toho pozitívneho je určite viac. Nikdy som si nemyslela, že sa dokážem tešiť z obyčajných maličkostí, ktoré možno iní berú ako samozrejmosť. Počas tehotenstva som často čítala rôzne názory, aké ťažké je vychovávať chlapca. Teraz viem, že nič lepšie sa mi nemohlo stať. Najviac ma prekvapilo, ako si dieťa dokáže pamätať a ako rýchlo sa vie učiť už len pozorovaním dospelých. Negatívne ma prekvapilo to, aké náročné je dojčenie. Hlavne jeho začiatok bol u nás veľký boj. Vďaka svojej vytrvalosti môžem dojčenie považovať za najkrajšie momenty materstva.

Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po príchode dieťatka?

Klamala by som, keby som povedala, že vždy bolo všetko ideálne. Náš vzťah sa po pôrode určite zmenil. Nemali sme na seba čas. Do našej domácnosti pribudol nový člen. Prvé týždne boli veľmi náročné a my neskúsení, zmätení unavení. Mali sme rôzne názory na výchovu. Manžel však rešpektoval tie moje a robil to, čo som mu povedala. Vedel, že ako učiteľka to s deťmi viem lepšie ako on. Často spomíname na časy, kedy sme cele noci nespali. Čím je Branko starší, tým je jeho výchova jednoduchšia a je to veľký parťák. Aj keď sme s manželom neboli dva roky osamote viac ako dve hodiny, užívame si spoločné chvíle v trojici, ktoré nebudú trvať večne.

Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom?

Spoločenský tlak na matku vnímam dosť intenzívne. Od matky sa očakáva, že bude zvládať okrem výchovy aj domácnosť, prácu, rolu manželky a množstvo iného. Pritom by mala prevládať rovnováha. Od muža sa očakáva, že zabezpečí svoju rodinu, ale tým to nekončí. Matky sú často vyčerpané, nemajú vo svojom mužovi oporu. Môj prípad to nie je. Často sa však stretávame s otázkami ohľadom druhého dieťaťa. Ako keby mať dve a viac detí bola povinnosť. O narážkach, že dojčím dvojročné dieťa ani nehovorím. Ja sa však riadim vlastným rozumom a citom.

Ako reagujete na nevyžiadané rady od vášho okolia?

Ako som spomínala v predchádzajúcej odpovedi, nevyžiadané rady si neberiem k srdcu. Vypočujem si ich, ale vždy sa riadim svojim pocitmi, ktoré ma zatiaľ nikdy nesklamali.
Sama nedávam nevyžiadané rady iným, takže ich neočakávam ani ja. Ak však radu potrebujem, viem na koho sa mám obrátiť.

Simonin manžel Róbert so synom Brankom

Aký typ výchovy preferujete?

Preferujem výchovu rešpektujúcu, citlivú, empatickú a zameranú na tradičné hodnoty. Branko nikdy odo mňa nepočul slová ako – si zlý, nedokážeš to, si slabý. Snaží. Sa mu všetko vysvetľovať, ukazovať. Spoločný čas venujeme rôznym aktivitám a výletom. Som určite aj prísnejšia ako manžel, asi je to aj mojimi skúsenosťami zo školy.
Veľmi sa mi technika Montessori a pokus-omyl. Svojho syna vždy podporujem, usmerňujem ale nie hneď opravujem. Často to vysvetľujem aj môjmu manželovi, ktorý sa tiež snaží viesť Branka týmto smerom.

Akým hodnotám sa snažíte učiť vaše dieťa?

K akým hodnotám vychovávam svojho syna?
Určite nie k materiálnym hodnotám, tie raz pominú. Chcem aby vedel a cítil, že ho ľúbime a sme tu vždy pre neho. Aby vedel, že ak bude mať problém, má sa na koho obrátiť. Vybudovať si vo vzťahu dôveru a nie strach. Prajem si, aby si nás, svojich rodičov vážil  a raz pochopil, že sme pre neho chceli vždy len to najlepšie. Bojím sa však toho, aká budúcnosť ho čaká. Nie toho, že by spravil niečo zlé, ale aby sa jemu nestalo niečo zlé. Chcem, aby raz z neho bol skvelý chlap, výborný manžel a milujúci otec.

Aké rady by ste dali budúcim mamičkám?

Milé budúce mamičky, ak vám môžem odporučiť, nečítajte si rôzne fóra, kde mamičky píšu svoje zážitky a rady, ktoré sú väčšinou negatívne. Ak hľadáte cenné rady, radšej od odborníkov, no každé tehotenstvo a materstvo je iné. Nemáte sa čoho báť , byť matkou je najkrajšia vec, ktorá sa vám môže stať. Je to dar, aj keď začiatky budú veľmi ťažké. Nezabúdajte, že každá jedna z nás je skvelá, jedinečná a iná.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár