Poznáte predvianočné tradície, pranostiky a porekadlá z minulosti?

Predvianočné obdobie sa na Slovensku v minulosti slávilo nielen podľa kresťanskej tradície, ale aj podľa rôznych pranostík a porekadiel. Počuli ste už o tzv. „strídžich“ dňoch či o zákaze svadieb po dni svätej Kataríny?

„Strídžie“ dni

Od 25. novembra, dňa svätej Kataríny, až po 13. december, deň svätej Lucie, sa ľudia báli bosoriek. V tomto období boli v minulosti tzv. „strídžie“ dni. Tieto dni mali byť vraj plné stríg, bosoriek, zlej mágie, zlých síl či dokonca démonov. Tieto zlé sily mali škodiť zvieratám, ľuďom, rodinám a celej dedine.

Podľa tradície sa vždy na Katarínu 25. novembra v každej dedine zhromaždili mladí chlapci, ktorí praskali bičmi a trúbili na trúbach, aby z dediny vyhnali strigy, a tak ochránili celú dedinu pred zlými silami. Tento strach z bosoriek a démonov bol zapríčinený tým, že dni boli kratšie a noci dlhšie. Čiže cez deň bola skôr tma. Ľudia tak verili, že tmu a chlad priniesli do dediny zlé sily. Víťazstvo nad zlými silami prinášal až zimný slnovrat. 

Zdroj Pexels, Autor Andre Furtado

Aké sú od Lucie dni, také budú aj mesiace či Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc

Lucia bola na Slovensku najväčšou bosorkou. 13. december bol tak dňom najväčšieho strachu z bosoriek. V tento deň vraj ožívali všetky bosorky a zlé sily. Preto sa večer 12. decembra v každej dedine ešte viac bičovalo bičmi a trúbilo trúbami. Dokonca ľudia jedli aj cesnak, aby sa k nim bosorky báli priblížiť. Najväčšie obavy mali ľudia v tento deň o mladé ženy, tie preto nesmeli chodiť na návštevy zo starými či chorými ľuďmi, nesmeli priasť ani vynášať mlieko z domu. Ak by niekto mlieko z domy vyniesol alebo by si ho od niekoho druhého chcel požičať, bol by považovaný za bosorku.

Prečítajte si: Simona Paločko Simková: Nevyžiadané rady si neberiem k srdcu

Dievčatá od Lucie až do Vianoc pálili papieriky s menami mládencov

Zvykom bolo, že mladé slobodné slečny od Lucie až do Štedrého dňa každý deň pálili papieriky s menami chlapcov. Na každý papierik si dievčatá napísali meno mládenca zo svojho okolia, jeden papierik bol však s mládencom, ktorý je zatiaľ neznámy. Papierik, ktorý zostal ako posledný znamenal, že tohto mládenca si dievča vezme za svojho manžela. Robili ste tento zvyk aj vy? 🙂

Zdroj pexels, Autor Matheus Bertelli

Zákaz svadieb

Po 25. novembri sa práve z dôvodu „strídžich“ dní nesmeli konať svadby, oslavy, nehrala hudba, netancovalo sa. Dokonca sa nespievalo ani v kostoloch až do Štedrého dňa.

Pôstny advent

To, že cez advent sa nesmú konať žiadne oslavy a mali by sme sa postiť ostalo do dnes. V minulosti ľudia počas adventu jedli len ľahké jedlá bez mäsa a tuku. Zvykli sa jesť najmä strukoviny, obilniny a červená kapusta. Tento zvyk pretrváva aj naďalej podľa kresťanskej tradície.

Prečítajte si: Kedy začínajú vianočné trhy v najväčších slovenských mestách?

Zimný slnovrat

Dňom zimného slnovratu je 21. december, ktorý je zároveň najkratším dňom v roku, no oslavuje sa až 24. decembra, ako vigília pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. V tento deň sa zvyklo upratovať, nechodilo sa na návštevy, vinšovať mohli chodiť len mládenci, ktorí zároveň zabíjali prasa. Pretože sa verilo, že mäso z prasaťa zabitého v deň zimného slnovratu vydrží dlho čerstvé.

Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni

Naši predkovia tiež verili, že ako budú konať na Štedrý deň, tak sa budú mať po celý rok. Preto vznikli aj rôzne štedrovečerné tradície, ktoré mali zabezpečiť zdravie, ako potieranie čela medom, oblátky, chlieb s cesnakom či krájanie jabĺčka.

Zdroj foto: Freepik