20 otázok o materstve s dvojnásobnou mamou Dagmar – „Rozhodujúce sú pre mňa potreby mojej rodiny a nie to, aby ma niekto potľapkal po pleci.“

20 otázok o materstve. Vždy 20 rovnakých otázok na tému materstvo/rodičovstvo pre každú mamu, známu aj úplne neznámu. Otázky sú síce rovnaké, ale odpovede celkom iné. Pretože každá mama je jedinečná. Aké sú odpovede na 20 otázok o materstve dvojnásobnej mamy Dagmar? 

„Som lektorka nenásilnej komunikácie podľa M.B.Rosenberga a autorka projektu Komunikácia srdcom. Prostredníctvom podcastu, blogu a online kurzom pomáham rodičom riešiť každodenné konflikty s deťmi s rešpektom a srdcom tak, aby k sebe našli cestu, a aby každý dostal to, čo potrebuje.“ – Dagmar

Dagmar Cmorej

1. Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne?

Najviac ma prekvapila sila bezpodmienečnej lásky, ktorú som v sebe narodením svojho prvého syna pocítila. Keď som bola tehotná s druhým synom, nedokázala som si predstaviť, že budem schopná mať v sebe ešte viac lásky, ako som v tom momente cítila. Až po narodení druhého syna som pochopila, že moja kapacita je nevyčerpateľná.

2. Čo vás na materstve prekvapilo negatívne? 

Negatívne ma zaskočila náročnosť a únava spojená s materstvom. Zasiahol ma tiež tlak vyvíjaný na nás mamy médiami či sociálnymi sieťami, ktoré prezentujú to, ako má mama vyzerať, správať sa, koľko hodín má pracovať, či ako má vyzerať jej domácnosť. V neposlednom rade ma prekvapilo, že od momentu, kedy som sa stala mamou, už nie som schopná pozerať na scény filmov či seriálov s utrpením detí. Aj na večerné správy reagujem oveľa citlivejšie.

3. Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po príchode dieťatka? 

Myslím si, že narodenie dieťaťa zákonite ovplyvní každý partnerský vzťah a aj my sme si k sebe hľadali po narodení detí znovu cestu. Mám veľké šťastie, že môj partner sa vždy zaujímal o to, čomu som sa v rámci komunikácie venovala a veľmi prirodzene dokázal včleniť nové spôsoby komunikačné do nášho spolužitia. Spoločne sme dokázali zmeniť veľké množstvo komunikačných vzorcov, ktoré sme si priniesli z nášho detstva.

4. Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom? 

Spoločenský tlak a očakávania spojené s materstvom vnímam skutočne intenzívne a je to jedna z vecí, ktoré učím aj účastníčky mojich kurzov, ako s nimi pracovať. Snažím sa uvedomovať si a držať sa svojich hodnôt a náročné situácie s mojimi deťmi riešiť na základe svojich vedomostí a intuície a nie na základe očakávaní okolia. Neočakávam, že niekto bude spôsob, akým pristupujem k mojim deťom, schvaľovať alebo, že mi za to dá vyznamenanie. Naopak. Rozhodujúce sú pre mňa vždy potreby mojej rodiny a nie to, aby ma niekto za moju reakciu potľapkal po pleci. Týmto spôsobom chcem inšpirovať aj ostatné mamy a ukázať im, že je síce v poriadku, že nám záleží na tom, čo si o nás a o štýle nášho rodičovstva myslí okolie. Avšak už dávno nie sme existenčne závislé od toho, či nás naša komunita náhodou neodvrhne, lebo nesúhlasí s tým, čo a ako robíme. V dobe kamennej by sme takéto odvrhnutie neprežili, ale dnes máme tú slobodu povedať si, že je to v poriadku, že nesúhlasia a aj tak si to robiť na základe vlastných hodnôt.

Prečítajte si: 20 otázok o materstve s mladou maminkou Frederikou – „odkedy som mamou, som schopná v živote dosiahnuť aj nemožné“

5. Ako reagujete na nevyžiadané rady? 

Pri tejto otázke sa musím trošku pousmiať, lebo si spomínam, že pred tým, ako som sa stala lektorkou nenásilnej komunikácie, som na nevyžiadané rady reagovala veľmi negatívne. Teraz však dokážem s pokojom ostať len pri tej osobe, kto túto nevyžiadanú radu dáva. Dokážem vnímať jeho či jej neistotu a strach, a keď mám na to zdroje, venujem mu/jej empatiu. Tomu, ako reagovať na nevyžiadané rady, som dokonca venovala jednu časť môjho podcastu Komunikácia srdcom, tak pokiaľ vás zaujíma pohľad na nevyžiadané rady, je to časť podcastu č.4. Ako reagovať na nevyžiadané rady.

6. Akú najhoršiu nevyžiadanú radu ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola?

Neviem, či je to rada, alebo skôr názor, ktorý vnímam, že koluje v česko-slovenskom časopriestore. Bohužiaľ sa dokonca teší medzi rodičmi veľkej obľube, pretože ho často prezentujú aj niektorí psychológovia. Vychádza z domnienky, že by mamy nemali od svojich synov či mužov nič žiadať, lebo ženy sú hierarchicky mužom a chlapcom podriadené. Keď niečo mamy od svojich synov či mužov chcú, majú sa urobiť zraniteľné a apelovať na ich ochranársky pud.

Vnímam dlhodobý dopad takéhoto spôsobu komunikácie nielen na dynamiku rodiny, kde je mama neustále v roli obete a muž v roli záchrancu, ale napríklad aj na pracovné prostredie, kde našťastie v súčasnosti pribúdajú vedúce pozície obsadené ženami. 

Keby som mala čarovný prútik a mohla by som zo spoločnosti vymazať len jedno presvedčenie, tak by to bolo toto. Nahradila by som ho tým, že by každý rodič vedel prebrať zodpovednosť za svoje vlastné pocity a potreby, opustil rolu obete, dokázal vysloviť jasnú a priamu prosbu na svoje deti či partnera a vedel určiť jasnú a pevnú hranicu bez ohľadu na pohlavie svojho partnera či dieťaťa.

7. Aký typ výchovy preferujete? 

Slovu “výchova” sa s nažím vo svojom slovníku vyhýbať, lebo sa s ním nestotožňujem, aj keď ho občas pre zrozumiteľnosť predsalen používam. Ja vnímam výchovu ako nejakú umelú metódu, ktorú musíme na deti aktívne aplikovať, aby z nich vyrástol “dobrý človek.” Rozumiem však, kam mieri otázka, preto na ňu odpoviem.

Pracujem na tom, aby som dokázala regulovať svoje pocity a pocity mojich detí, pracujem na svojej komunikácii, aby bola rešpektujúca bez použitia manipulácie či trestov. To je tiež výchova, ktorú preferujem. Výchova, kedy dospelý vníma deti ako plnohodnotné ľudské bytosti a neurobí či nepovie nič, čo by nebol schopný urobiť alebo povedať inému dospelému.

8. Akým hodnotám vediete vaše deti? 

Hodnoty, ktoré sú v mojom hodnotovom rebríčku najvyššie sú rešpekt, bezpodmienečné prijatie a sloboda. Svoje deti k nim nijako aktívne nevediem, len ich jednoducho každý deň žijem. A samozrejme, že sa poteším, pokiaľ moje deti raz budú zdieľať podobné hodnoty ako ja, keď vyrastú. Neočakávam to však. Moje deti si môžu vybrať svoje vlastné hodnoty, pretože nikto nemusí žiť podľa hodnôt iného človeka.

9. Akú radu by ste dali budúcim mamičkám?

Viem, že veľmi túžite, aby bolo všetko perfektné a dokonalé, ale táto snaha je v rodičovstve skôr prekážkou ako pomocou. Tak, ako v rodičovstve, ani v živote nejde o dokonalosť, ale o to, robiť veci najlepšie, ako dokážeme. Pracujte na tom, čo to najlepšie je, avšak už teraz začnite prijímať fakt, že budete v rodičovstve robiť chyby. A to je v poriadku.

10. Akú radu by ste dali iným maminkám?

Tá najdôležitejšia schopnosť v rodičovstve nie je nerobiť chyby, ale schopnosť s vlastnými chybami pracovať. Keď preto urobíte niečo, čo ľutujete, napríklad sa na svoje dieťa vykričíte, tak miesto toho, aby vás sužovali pocity hanby a viny, preberte zodpovednosť. Napravte so svojim dieťaťom túto štrbinku vo svojom vzťahu, ospravelňte sa, keď to tak cítite a aktívne pracujte na tom, aby ste čo najviac znížili pravdepodobnosť, že sa to zopakuje. Ukážte svojmu dieťaťu, s akou zodpovednosťou a láskavosťou pristupujete k vlastným chybám. Naučí sa to od vás.

11. Akú radu by ste dali otcom?

Milí otcovia. Chcem vám dať takú radu, akú som dala svojmu vlastnému manželovi po tom, ako sme sa stali rodičmi. Keď plačem, vezmi ma do náručia, hladkaj ma po hlave a buď tam pre mňa tak dlho, ako budem potrebovať. Nemusíš hovoriť nič, len tam buď. Keď budeš vidieť, že kričím, som nervózna a vystresovaná, vystriedaj ma. Preber to, čo práve robím, v prípade, že si na blízku. Nekritizuj to, čo robím v momente, keď som v silných emóciách. Keď vychladnem, môžeme sa o tom porozprávať. A konečne, venuj mi tvoj čas, pozornosť a empatiu, keď mi niečo leží na srdci. Je toho na mňa veľa, preto si neber osobne, keď občas niečo nesformulujem úplne nenásilne.

12. Akú radu by ste dali ženám, ktoré uvažujú, že by sa stali mamami? 

Nepočúvajte žiadne rady. 🙂 Len vlastnú intuíciu. Rozhodnutie, či sa stať mamou alebo nie musí vychádzať len z vás. Zo žiadneho spoločenského či partnerského tlaku. Len z vlastnej túžby a presvedčenia.

13. Čo máte na materstve najradšej?

Príležitosť každý deň sa o trošku viac dostať do väčšieho kontaktu s mojimi deťmi a sama so sebou. Príležitosť pozrieť sa a vyliečiť svoje vlastné zranenia, o ktorých som ani netušila, a ktoré by som pravdepodobne bez vlastných detí ani neodhalila.

14. Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli, že budete mamou?

Naše deti boli plánované, preto boli plné radosti. Nasledovala obrovská pokora a mierne obavy, či budem vedieť byť pre svoje deti tou mamou, ktorou by som chcela byť.

15. Ako ste našli rovnováhu medzi materstvom a časom len pre seba? 

Hm, nie som si istá, či som ju už našla. Každá zmena, či už v pracovnej oblasti, alebo u detí, nástup do školy, nový krúžok, pri tom všetkom stále znovu hľadáme v našej rodine rovnováhu. Miesto toho, aby som rovnováhu považovala za niečo ustálené, vnímam ju ako súhru každodenných malých rozhodnutí, ktorá spôsobí buď moje vyčerpanie, alebo naopak zvládnutie dňa s nadhľadom.

Prečítajte si: 20 otázok o materstve s dvojnásobnou mamou Veronikou – „treba pekne žiť a deti sa pridajú“

16. Aké sú vaše ciele v materstve? 

V mojom materstve mám v podstate len jeden cieľ. Byť čo najviac v prítomnom okamihu, keď som s mojimi deťmi. Tento svoj cieľ si často pripomínam, lebo bez pripomínania naň občas pozabudnem. Vtedy sa prichytím, že sa naša existencia zvrhne na “fungovanie” a vymizne z nej radosť, spojenie, či neha. Svojim návratom do prítomného okamihu po čase sa všetko toto znovu úplne automaticky obnoví.

17. Kde hľadáte odpovede a rady na vaše otázky a dilemy spojené s materstvom? 

Moja najhlbšia studnica odpovedí sú rozhovory v kruhu lektorov nenásilnej komunikácie. Je až neuveriteľné, koľko múdrosti sa v nás samých skrýva, avšak objaviť ju často dokážeme až vhodne položenými otázkami od iného človeka. Napríklad ako v tomto rozhovore:)

18. V čom konkrétnom sa zmenil váš pohľad na svet po tom, čo ste sa stali mamou? 

Neviem, či to bolo materstvom, alebo práve vďaka tomu, že som sa začala zaoberať nenásilnou komunikáciou. Diametrálne sa zmenil moj pohlad na emócie. Či už moje, mojich detí, alebo iných ľudí. Hlavne tie nepríjemné, už nevnímam ako ohrozenie, ako niečo, čo treba okamžite zastaviť a “napraviť”. Som si istá, že bez tejto zmeny by veľa situácii v mojom živote prebiehalo úplne inak a nie práve harmonicky. 

19. Interagovali ste niektoré vaše skúsenosti z materstva aj do vášho profesionálneho pracovného života? 

Predtým, ako som nastúpila na materskú so svojim prvým synom, som pracovala ako nemocničná lekárnička v oddelení individuálnej prípravy sterilných liekových foriem. Na túto pracovnú pozíciu som sa už nevrátila, nakoľko mi učarovala komunikácia. Tieto moje novovnaučené schopnosti momentálne predávam nielen rodičom v projekte, podcaste a blogu Komunkácia srdcom, ale aj zdravotníckym pracovníkom. Organizujem totiž kurzy a tréningy efektívnej komunikácie pre lekárov, farmaceutov a ostatných zdravotníckych pracovníkov.

20. Akú najlepšiu radu o materstve ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola? 

Neviem, či je to rada, alebo skôr prístup, ktorý som sa vďaka nenásilnej komunikácii naučila a to, prijímať to, že v materstve, tak ako aj v živote, sa veci dejú súčasne. A že na to reagujeme množstvom často úplne protichodných pocitov. Že je v poriadku, cítiť naraz nekonečnú lásku voči svojmu dieťaťu a zároveň sklamanie a smútok, lebo nemám ani chvíľku pre seba. Že je v poriadku cítiť radosť z toho, že mám nádherné a zdravé deti a zároveň smútok z toho, že nemôžem kedykoľvek odísť na víkend za kamarátkou na výlet. Že môžem cítiť absolútne vyčerpanie lebo som som k dieťaťu s horúčkou vstávala stokrát za noc a zároveň spokojnosť s tým, kde práve tu a teraz v mojom živote stojím. Táto informácia, že nemusí byť buď, alebo, ale pokojne všetko naraz, mi ušetrila veľké množstvo vnútorných bojov.