Začnite písať

Denník mamy

Denník Veroniky: Byť mamou je mojim najväčším šťastím

Na prvorodenú dcérku som sa veľmi tešila, ale tak trochu som sa aj bála. A vyzerala som ako veľká snehová guľa, no keď sa prvýkrát naša malá zavlnila v brušku, doslova som sa roztápala.

Asi v poslednom ročníku strednej školy sa nás triedna pýtala, čím v živote chceme byť, čo chceme dosiahnuť a akým smerom sa vydáme. Popri odpovediach spolužiakov, ktorí chceli byť právnikmi, doktormi alebo plánovali pôsobiť v ekonomickom sektore, vyznela moja túžba byť mamou smiešne, no ja som naozaj o ničom inom nesnívala. Tento sen sa mi splnil, až keď som mala 28 rokov, ale ja vždy hovorím, že všetko príde v ten správny čas.

Dve čiarky na tehotenskom teste

Nemôžem povedať, že sme s manželom dieťatko plánovali, pretože môj muž je veľmi slobodná duša. Takže celkom úprimne. Keď sa rozhodol, že sa staneme rodičmi, stali sme sa nimi. Dovtedy by som sa mohla aj na hlavu postaviť a nepohla by som s ním. A tak je to so všetkým, ale aj tak ho už 25 rokov milujem.

Prečítajte si: Denník Frederiky: Dar, ktorý zmenil všetko: Moja cesta k materstvu

Na pôrod ako zo zlého filmu sme rýchlo zabudli

Bol piatok, 17. február. Tento deň sa nám navždy vryl do pamäte. Bol zasnežený, náročný, bojovali sme o život, ale stálo to za to. Príchod našej dcérky bol nesmierne komplikovaný. Moje problémy so srdcom, neotvárajúce sa pôrodné cesty, vyvolávanie pôrodu, minimálne ozvy dcérky v brušku a obrovský strach, že sa po krásnych deviatich mesiacoch čakania, môže stať niečo strašné. Cisársky rez bol jedinou možnosťou ako dostať dcérku na svet. A tak keď mi po takmer trinástich hodinách trápenia manžel povedal, že je naša bojovníčka v poriadku, má všetky pršteky a je nádherná, neskutočne sa mi uľavilo. Mala dlhé čierne kučeravé vlásky a bola to poriadna baba.

Mama na plný úväzok

Onedlho ubehne 18 rokov od narodenia našej dcérky, ku ktorej sa pred viac ako trinástimi rokmi pridal aj synček. Máme dve úžasné deti a sme za ne vďační. Napriek tomu, že sú to už poriadni pubertiaci, stále nás potrebujú a ja som ešte vždy šťastnou mamou na plný úväzok. Deti sa pred nami nezatvárajú do izieb. Práve naopak. Vyhľadávajú našu spoločnosť a tešia sa z našej prítomnosti. Nie je deň, kedy by sme sa nezadúšali od smiechu. Nie je deň, kedy by sme si nepovedali niečo pekné. Vždy dostaneme od nich bozk na dobrú noc a aj ráno vítame bozkom. Nevieme, čo bude zajtra. Netušíme, ako dlho im to vydrží, a preto ďakujeme za každý nový deň.

Prečítajte si: Denník Barbory: Diagnózou som si materstvo nenechala vziať

Byť mamou je úžasné

Keby som sa mohla vrátiť do minulosti, chcela by som to celé prežiť znovu. Aj preplakané noci pri chorých deťoch, aj tie prebdené, počas ktorých som nikdy nedokázala pochopiť, kde berú naše malé potvorky energiu. Rada si spomínam na prvé úspešné dojčenie, na prvé kroky, či zúbky. A ešte aj teraz ma baví tá rozdielnosť medzi našimi deťmi. Dcérka spala len v kočíku a ja som nachodila tisícky kilometrov. Nemohla som zastať, ani telefonovať a už vôbec som sa nemohla pri nikom pristaviť a porozprávať sa, pretože tie obrovské okále boli ihneď otvorené dokorán a plač, ktorý spustila, by zničil všetky merače decibelov. Synček chcel zase spávať len v postieľke, a tak som sa zo všadiaľ vracala so zvedavým drobcom na rukách a s mladou dámou, staršou sestrou, spokojne poskladanou v kočíku.

A stále varím obom niečo iné, lebo nejedia to isté. A ani vkus nemajú rovnaký a každý z nich je úplne iný. Byť mamou našich detí, je jednoducho úžasné.

 

 

Ak sa chcete aj vy podeliť so svojim príbehom napíšte nám na naše sociálne alebo na e-mail klaudia@akcnezeny.sk

Pre každú mamu, ktorá sa chce podeliť so svojim príbehom materstva máme pripravený rúž od Mary Kay.

 

Titulná foto: Miroslava Kohútová

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *