Odplienkovanie bezproblémov: Zbavte sa plienky raz a navždy

Odplienkovanie môže byť pre rodičov a ich deti náročným obdobím, pričom nie je neobvyklé, že sa deti stretávajú s úzkosťou, odmietaním používať nočník alebo nehodami. V tomto článku sa pozrieme na účinné rady, ktoré môžu rodičom pomôcť prekonať tieto výzvy a uľahčiť proces učenia.

Úzkosť pri tréningu na nočník: Ako pomôcť deťom prekonať strach

Pri tréningu na nočník môže byť úzkosť detí kľúčovým faktorom, ktorý brzdí ich spoluprácu. Často sa stáva, že deti neodmietajú spolupracovať preto, že by boli lenivé alebo nerozumné, ale preto, že ich prepadajú obavy spojené s týmto novým procesom. Pre niektoré deti predstavuje nočník niečo úplne neznáme a jeho používanie je sprevádzané strachom, či už z neznámeho, zo zvukov, ktoré toaleta vydáva, možnosti pádu do nej alebo dokonca z obáv, že by v nej mohla číhať nejaká príšera.

Zdravotný problém ako negatívny faktor

Zdravotné ťažkosti ako zápcha alebo infekcie močových ciest môžu tiež prispieť k negatívnemu vnímaniu toalety, keďže sú spojené s bolesťou. V takýchto situáciách je kľúčové, aby rodičia nevyvíjali na deti tlak a nesnažili sa ich do nácviku používania toalety nútiť. Dôležité je, aby malé deti vedeli, čo od procesu môžu očakávať a aby sa naučili, že sa nemajú čoho obávať.

Prvým krokom by malo byť zabezpečenie, aby dieťa netrpelo žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by mohli proces učenia znepríjemňovať. Je vhodné tiež skontrolovať stravu a príjem tekutín dieťaťa, aby sa predišlo zápche.

canva: gettyimagessignature

Nechajte dieťa pochopiť proces odplienkovania

Rodičia by mali venovať čas tomu, aby svojim deťom pomohli pochopiť proces a odpovedali na všetky ich otázky, pričom im umožnia nočník skúmať a zvykať si naň vo vlastnom tempe.

Začať môžu tým, že umiestnia nočník na miesto, kde sa dieťa často hrá a postupne ho budú viesť k tomu, aby na ňom strávilo krátke časové obdobia. Najprv môže byť oblečené a neskôr aj s holým zadkom, pričom čas strávený na nočníku sa bude postupne predlžovať. Pochvala za každú malú spoluprácu je dôležitá, aby sa dieťa cítilo motivované a bezpečne.

Keď sa podarí úspešne prekonať úzkosť a obavy dieťaťa, bude lepšie pripravené na pokračovanie v nácviku používania toalety bez zbytočného stresu a s väčším porozumením celého procesu.

Dieťa odmieta sedieť na nočníku/toalete. Ako postupovať v takom prípade?

Keď dieťa odmieta sedieť na nočníku alebo na toalete, môže to byť frustrujúce. Dôležité je začať tým, že zabezpečíte, aby malo dieťa pri sedení dostatočnú stabilitu a páku. Ak deťom visia nohy, môžu mať problémy s ovládaním vyprázdňovacích svalov, čo môže byť nepríjemné. Preto sa odporúča používať detský nočník alebo na toaletu umiestniť detské sedadlo a pod nohy dieťaťa stoličku, aby malo pevnú oporu.

canva: gettyimages

Dôležitá je psychická pripravenosť dieťaťa na úspešné odplienkovanie

Rovnako dôležitá je psychická pripravenosť dieťaťa. Ak dieťa odmieta sedieť na nočníku, môže to byť signál, že ešte nie je pripravené na tréning. V takom prípade radia odborníci, napríklad z Kanadskej pediatrickej spoločnosti, dať nácviku pauzu a po niekoľkých týždňoch to skúsiť znovu. Tlak na dieťa, ktoré nechce na toaletu, môže viesť k zdravotným problémom ako je zápcha alebo infekcia močových ciest či k zvýšeniu úzkosti dieťaťa.

Ako rozpoznať, že je dieťa pripravené na odplienkovanie?

Niektoré znaky môžu zahŕňať povedomie o potrebe vyprázdniť sa a schopnosť komunikovať o tom, zručnosť vyzliekať sa a obliecť si nohavice a záujem o samostatnosť a nové zručnosti.

Uľahčite deťom prípravu na odplienkovanie

Pre uľahčenie prípravy na tréning odplienkovania je vhodné dieťaťu priblížiť proces používania toalety, napríklad prostredníctvom čítania príbehov, ukážky alebo pozitívneho vzoru. Ak má dieťa obavy, je dôležité sa mu venovať a pomôcť mu ich prekonať. Keď sa dieťaťu podarí prekonať odpor, môžete zaviesť praktické sedenie na nočníku a zabezpečiť, aby pri tom nebolo samo a nenudilo sa. Poskytnite mu spoločnosť a zábavu, aby bola táto skúsenosť príjemnejšia.

canva: halfpoint

Prečo niektoré deti odmietajú vykonať veľkú potrebu?

Keď deti sú ochotné močiť do nočníka alebo na toaletu, ale odmietajú sa vyprázdniť, môže ísť o problém známy ako „odmietanie stolice“. Tento jav je často spojený so zápchou a bolestivými skúsenosťami s vyprázdňovaním. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré zažili bolestivé vyprázdňovanie, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy s odmietaním vyprázdňovania na toalete.

Riešením môže byť zameranie sa na zlepšenie stravy a príjmu tekutín dieťaťa, aby sa predišlo zápche a uľahčilo vyprázdňovanie. Rovnako dôležité je konzultovať tento problém s pediatrom, ktorý môže poskytnúť ďalšie odporúčania alebo riešenia.

Povzbudenie a pozitivita pomáhajú

Povzbudzujúce a pozitívne prístupy môžu tiež pomôcť. V štúdiách, kde rodičia chválili svoje deti za vyprázdňovanie a vyhýbali sa negatívnym výrazom o výkaloch, sa ukázalo, že aj keď tento prístup nezabránil odmietaniu stolice úplne, pomohol skrátiť dobu, počas ktorej deti tento problém prekonávali. Je dôležité komunikovať s dieťaťom o vyprázdňovaní spôsobom, ktorý nevyvoláva pocit hanby alebo nechuti a podporovať pozitívny vzťah k procesu vyprázdňovania.

Prečítajte si: Nočné pomočovanie u detí: Ako ho zvládnuť ?

Ako prekonať obavy u dieťaťa z verejných toaliet

Prekonanie odporu detí voči používaniu toaliet mimo domova môže byť výzvou, ale je to bežná časť procesu učenia. Zdráhanie používať verejné toalety nie je ničím neobvyklým ani u dospelých, takže je pochopiteľné, že deti môžu cítiť obavy alebo neistotu. Jedným z efektívnych riešení je použitie prenosného detského záchodového sedadla. Toto sedadlo možno ľahko nasadiť na štandardné toaletné misy, čo dieťaťu poskytne pohodlie a istotu, ktoré je zvyknuté z domova.

Odporúča sa začať s používaním prenosného sedadla doma, aby sa dieťa s ním stihlo oboznámiť a cítilo sa pri jeho používaní pohodlne. Keď sa dieťa naučí sedadlo bez problémov používať, stane sa prirodzenou súčasťou jeho rutiny, a to aj pri cestách. Vziať sedadlo so sebou na cesty umožní dieťaťu udržať konzistentnú toaletnú rutinu aj mimo domova, čo môže výrazne pomôcť pri prekonávaní jeho obáv z neznámych alebo verejných toaliet.

canva:gettyimages

Pochopte príčiny nehôd či pomočovania sa

Pochopenie a zvládanie nehôd počas nácviku na nočník je dôležitá súčasť procesu učenia sa dieťaťa. Je dôležité pristupovať k týmto situáciám s realistickými očakávaniami. Je nutné si uvedomiť, že nehody sú normálne a očakávané, dokonca aj po tom, čo sa zdá, že je nácvik na nočník úspešne za nami. Frekvencia a pravdepodobnosť nehôd môže byť ovplyvnená mnohými faktormi vrátane veku dieťaťa a jeho individuálnych vývojových štádií.

Schopnosť udržať posteľ suchú aj cez noc

Aby ste minimalizovali pravdepodobnosť nehôd, je dobré sledovať príjem tekutín dieťaťa. Začleniť do jeho denného rozvrhu pravidelné a dobre načasované návštevy nočníka veľmi oceníte. Tento prístup pomôže dieťaťu zvyknúť si na pravidelné používanie toalety a podporí vývoj jeho schopnosti rozpoznať a reagovať na signály svojho tela.

Schopnosť udržať posteľ suchú cez noc je dôležitým vývojovým míľnikom u detí. Táto schopnosť, ktorú často označujeme ako nočnú suchosť, sa rozvíja u každého dieťaťa individuálne a v rôznom veku. Niektoré deti nedosahujú spoľahlivú kontrolu močového mechúra cez noc až do veku 4 alebo 5 rokov.

Proces dosiahnutia nočnej suchosti zahŕňa niekoľko faktorov. Po prvé, hormonálna regulácia postupne znižuje produkciu moču v noci, aby sa predišlo nočnému močeniu. Po druhé, deti musia byť schopné cítiť, kedy je ich močový mechúr plný a následne sa prebudiť, aby išli na toaletu. Tieto schopnosti sa vyvíjajú postupne a nie je nezvyčajné, že deti budú mať občasné nehody.

Nočné pomočovanie nie je zlyhanie, ale normálna fáza vývoja

Je dôležité chápať, že nočné pomočovanie u malých detí nie je vždy dôsledkom nedostatočného tréningu na nočník. Ide skôr o normálnu fázu vývoja, ktorú mnohé deti prechádzajú. Zníženie príjmu tekutín pred spaním môže pomôcť znížiť frekvenciu nočného pomočovania, ale úplne ho neodstráni. Musia byť najskôr všetky fyziologické mechanizmy plne vyvinuté.

Ak vaše dieťa vo veku 5 rokov stále pravidelne močí do postele, je vhodné konzultovať túto záležitosť s lekárom. Ten vylúči možné zdravotné problémy, ktoré by mohli byť spôsobené pomočovaním. Vo väčšine prípadov však ide o dočasnú fázu, ktorú deti prekonajú, keď dosiahnu potrebnú zrelosť svojich močových funkcií.

Celý proces nácviku na nočník je cesta, ktorú deti a rodičia prekonávajú spoločne a kľúčom k úspechu je trpezlivosť, empatia a podpora zo strany rodičov.

canva: gettyimages

Aké skúsenosti majú s odplienkovaním naše ambasádarky či akčné mamy

Ambasádorka Romana

„Viete čo neuveríte ale… dcérku som začala dávať na nočník odkedy začala sedieť ( od 8-9.mesiaca) v pravidelných intervaloch – ráno,pred spánkom,po spánku… a fungovalo to hneď. Samozrejme, že to nebolo úplné odplienkovanie, ale také trénovanie a zvykanie si. V dvoch rokoch sa dcérka sama odplienkovala ( cez deň). Plienky boli suché a tak som sa rozhodla, že jej plienku už nedám a aj keď sme niekam išli, vydržala. Dokázala to zadržať (aj keď samozrejme som ju skúšala dávať aj na verejne toalety, ale nechcela). A tak sa odplienkovala. V noci ešte plienky mala ale okolo 2,5 roka sa odplienkovala aj cez noc. Návod nemám, pretože reálne som si ani nepovedala, že idem Zoe odplienkovať, ale toto je moja skúsenosť.“

Ambasádorka Simona

„Odplienkovanie začalo tým, že som ho zoznamovala s nočníkom. Začiatky boli ťažké , lebo vôbec na ňom nechcel sedieť, kúpila som mu knižku o nočníku, ktorú sme si spoločne každý deň pozerali. S odplienovanim som začala v začiatkom leta, keď mal syn rok a 9mesiacov. Vždy som sa ho pýtala , či nechce cikať, mal nočník stále na očiach. Keď sa mu stala nehoda, vadilo mu to, že je mokrý. Môj syn je povaha, ktorej vadí , keď ma oblečenie čo i len trocha špinavé alebo mokré. Rýchlo pochopil, že keď pôjde na nočník, všetko bude ok. Na noc som ho odplienkovala tiež. V noci sa stalo pár nehôd , no neskôr sa zobudil , že mu treba cikat, vycikal sa a spal ďalej. Asi som mala šťastie, že odplienkovanie u nás prebehlo hladko. Možno som s tým len začala v správnej chvíli, keď už bol pripravený. Ja som sa riadila aj radou, že dieťa je pripravené na nočník, ak vie vyskočiť oboma nohami naraz. To bol u mňa taký spúšťač vyskúšať odplienkovanie.“

Ambasádorka Alexandra

„Prvý nočník som kúpila, keď mal sedem mesiacov, chcela som, aby odkedy sa naučí sedieť, tak sedával aj na nočníku a zvykal si, ale keďže naše dieťa bolo veľmi akčné a po pár týždňoch od prvého posadenia sa, začalo stáť, tak sedenie na nočníku bola nuda. Stále z neho utekal. Vydržal na ňom ani nie minútu a už bol zas v jednom kolobehu. Vravela som si, že veď v lete sa naučí, nenaučil sa…Kupovali sme knižky, pozerali videá, spoločne išli do obchodu kúpiť nový nočník a nikde nič, kúpila som kurz, ako dieťa do týždňa odplienkujete, bohužiaľ nič, stále bol niekde nejaký problém. Mala som pocit, že okolie na mňa tlačí a ja tlačím naňho, nervozita stúpala, a ja som sa rozhodla, že si dáme pauzu od každodenného skúšania a trápenia sa. Prišlo ďalšie leto, rozhodli sme sa chodiť úplne bez plienky a ono to prišlo!!! Pochopil, veľmi sme sa tešili, ale opäť to nebolo dokonalé, pretože cikať sa vedel vypýtať, dokonca veľmi rýchlo začal chodiť sám na WC, ale len cikať. S kakaním to také ľahké nebolo, skúšali sme opäť triky z kurzu, nepomohlo nám nič. Prišla škôlka a ja som sa veľmi bála, čo bude, zoberú ho, nezoberú? Zobrali. Pani učiteľky ma upokojovali, že keď bude vidieť iné deti, tak sa naučí. Prišli prvé pokusy nočník, WC, párkrát sa to podarilo, ale ideál to nebol, keď sme mu nedali plienku (vyslovene si ju pýtal na kakanie), zasekol sa a nekakal aj pár dní, opäť som bojovala sama so sebou, prešiel prvý rok v škôlke a naše ďalšie leto a vtedy sme si s polovičkou povedali, že končíme, žiadne plienky nekúpime. Vysvetlili sme „miliónty raz“, že plienky sú len pre bábätká a už žiadne nemáme a neuveríte, on to zrazu pochopil a bolo po probléme. Trvalo nám to síce dosť dlhšie, ale zvládli sme to po svojom.“

Akčná mama Frederika

„Môj syn sa odplienkoval na jeseň, keď mal 2 roky a 9 mesiacov. Veľmi som chcela, aby sa odplienkoval už počas leta, ale nebol ešte pripravený. Nechala som to tak po tých neúspešných pokusoch a dala tomu čas, trpezlivosť a voľný priebeh a som rada, že som sa pre to rozhodla, pretože syn sa odplienkoval sám behom týždňa. Sadol si na nočník, ktorý sme mu nechávali stále na očiach a ono to prišlo, to vytúžené odplienkovanie. 🙂 Preto nikdy netlačte na svoje dieťa v ničom, pretože každé dieťa má svoje načasovanie a týka sa to aj odplienkovania.“

zdroj titulnej foto: freepik

zdroj článku: parentingscience.com