Manželstvo končí, čo ďalej? Rozvod očami advokátky JUDr. Jany Mikušovej

Vaše manželstvo je na križovatke a rozhodli ste sa pre rozvod, čím vstupujete do neznámeho právneho teritória. Cítite sa zmätení z právnych pojmov a postupov? Judr. Jana Mikušová z bratis.law prichádza s jednoduchým a zrozumiteľným výkladom všetkého, čo rozvod na Slovensku zahŕňa. Od základných zákonných požiadaviek, cez rozdelenie majetku, až po otázky týkajúce sa starostlivosti o deti – poskytne vám komplexný náhľad, ako zvládnuť tento proces s minimálnymi emocionálnymi následkami. Tento rozhovor by mal byť vaším prvým krokom na ceste k novému začiatku.

JUDr. Jana Mikušová

Aké sú zákonné požiadavky na podanie žiadosti o rozvod v našej krajine?

Podľa Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom môže dôjsť len v odôvodnených prípadoch. Konkrétne môže súd manželstvo na návrh jedného z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo má základné funkcie, a to sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Ak manželstvo tieto funkcie viac nespĺňa, možno podať žiadosť o rozvod.

Aký dlho trvá celý proces rozvodu?

Dĺžka trvania rozvodového konania závisí od viacerých okolností. V prvom rade zdôrazňujem, že na Slovensku manželstvo rozvádza súd, takže nestačí podpísanie dokumentov, ako môžeme vidieť v niektorých zahraničných filmoch. Vzhľadom na to pri dĺžke rozvodového konania zohráva významnú úlohu vyťaženosť súdov. V rámci Bratislavy môže aj jednoduché rozvodové konanie trvať rok z dôvodu vyťaženosti súdu.

Najdôležitejším aspektom však stále zostáva prístup manželov, či s rozvodom súhlasia obaja, či sa dokážu dohodnúť o starostlivosti o neplnoleté deti a o výživnom. Ak sa manželia dokážu na podstatných otázkach rozvodu a starostlivosti o maloleté deti dohodnúť, súd spravidla rozvedie manželstvo na jednom pojednávaní. Ak manželia nedokážu nájsť dohodu, takéto konanie môže trvať roky.

Ako sa rozdelí majetok a dlhy medzi manželmi?

V rámci manželstva sa majetok nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorého sa zaradia aj dlhy, ktoré vzniknú manželom po uzatvorení manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Následne sa buď vykoná jeho vyporiadanie dohodou alebo rozhodnutím súdu. V prípade, že nedôjde k vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje zákonná fikcia, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.

O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Uvedené platí, samozrejme, iba za predpokladu, že nedošlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva alebo, že nebolo inak modifikované počas manželstva.

V zásade sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (tak majetok, ako aj dlhy) delí na polovicu, samozrejme, každý z manželov môže žiadať, aby mu bolo vyplatené to, čo vynaložil zo svojho do spoločného, napríklad ak mal finančné prostriedky pred uzatvorením manželstva a tie počas manželstva boli použité na kúpu spoločnej veci, nehnuteľnosti a podobne.

Prečítajte si: Veronika Korcová: Stala sa matkou, aj keď jej lekári nedávali nádej

Ako sú chránené majetkové práva detí a manžela, ktorý nemá vlastný príjem?

Pri rozvode manželstva sa upraví aj vyživovacia povinnosť rodiča, ktorému deti alebo dieťa neboli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. V prípade striedavej osobnej starostlivosti a spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa sa výživné štandardne neupravuje, ale môže byť upravené aj v takom prípade.

Čo sa týka rozvedeného manžela, ktorý nemá vlastný príjem, existuje aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. O toto však rozvedený manžel/manželka môže žiadať iba v prípade, že nie je schopný sám sa živiť. Ide najmä o prípady dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, odkázanosť na opateru, vážne alebo chronické ochorenie, ktoré znemožňuje bývalému manželovi/manželke pracovať.

Podľa rozhodovacej praxe súdov nie je takýmto dôvodom dobrovoľná nezamestnanosť, ak ju nespôsobuje vážne ochorenie a bývalý manžel/manželka je zdravotne spôsobilý nájsť si prácu, ani nemôže ísť o dorovnávanie životnej úrovne bývalých manželov, to znamená, ak jeden manžel zarába podstatne viac ako druhý.

Dávam do pozornosti, že aj v prípade vysporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prihliada na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu.

Ako sa rozhoduje o starostlivosti a výživnom pre deti?

Pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a o výživnom sa sleduje v prvom rade najlepší záujem dieťaťa, ale taktiež aj možnosti rodičov. Ak rodičia bývajú v rôznych mestách je logicky menej vhodné pre dieťa zveriť ho do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti, kedy dieťa trávi približne rovnaký čas s každým rodičom, čiže rodičia sa v starostlivosti o dieťa „striedajú“. Taktiež sa berú do úvahy aj rodičovské kompetencie oboch rodičov a ich vzťah k dieťaťu a doterajší „predrozvodový“ spôsob života.

Každý sudca preferuje, aby sa rodičia ohľadne starostlivosti o dieťa primárne dohodli, keďže svoje dieťa najlepšie poznajú a vedia mu nastaviť režim, ktorý bude preň vhodný. Ak sa rodičia nedohodnú, nastupuje súd, ktorý prostredníctvom kolízneho opatrovníka z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preveruje pomery rodičov a vedie rozhovory s dieťaťom aj rodičmi a následne odporučí najvhodnejšiu formu starostlivosti.

Čo sa týka výživného, toto by malo odzrkadlovať jednak náklady na dieťa, ako aj životnú úroveň rodiča, ktorý ho platí, keďže dieťa má v zmysle zákona o rodine právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že mierne odlišné výživné bude hradiť rodič, ktorý zarába minimálnu mzdu a iné rodič, ktorý má nadštandardný príjem. Samozrejme, aj v takom prípade sa zohľadňujú oprávnené náklady na dieťa a aké iné výdavky tento rodič dieťaťu uhrádza, resp. aké jeho potreby zabezpečuje a ako často sa s ním stretáva. Je zrejmé, že výška výživného sa bude odvíjať aj od toho, či je rodič s dieťaťom jeden víkend v mesiaci alebo niekoľko dní každý týždeň, počas ktorých hradí všetky jeho potreby.

Zdroj Pexels, Autor Cottonbro studio

Kedy je manžel/manželka oprávnený/á požadovať alimenty?

Alimenty, čiže výživné na dieťa je štandardne súdom určené v prípade, že dieťa je vo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov a s druhým sa len stretáva, prípadne je v jeho starostlivosti kratší čas. Výživné teda kompenzuje náklady, ktoré vynakladá na dieťa rodič, ktorý sa o neho väčšinu času stará a teda aj zabezpečuje väčšinu jeho výdavkov. Môže byť však určené aj na základe dohody a aj v iných formách starostlivosti o dieťa.

Ako sa vypočíta výška alimentov?

Ako som uviedla, výška výživného sa určuje spravidla v závislosti od oprávnených nákladov maloletého dieťaťa (bývanie, strava, oblečenie, lieky, vitamíny, škola, školské potreby, krúžky, záľuby, kozmetika a podobne) a možností, resp. príjmu rodiča, ktorému sa vyživovacia povinnosť určuje a v neposlednom rade od formy starostlivosti o dieťa. Zákon nepozná nejaký konkrétny výpočet, spravidla sa však uplatňuje úzus, že výživné na deti/dieťa by malo predstavovať cca 30% príjmu povinného rodiča, ide však o nepísané pravidlo a závisí aj od iných okolností.

Aké sú rôzne právne postupy pri rozvode (napr. mediácia, súdny spor)?

Platne v zmysle právnych predpisov môže rozviesť manželstvo len súd. Avšak existujú aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako je napríklad mediácia. Mediácia je vhodná v prípade, ak sa manželia nevedia dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich s rozvodom, avšak chcú sa vyhnúť dlhotrvajúcemu a zaťažujúcemu súdnemu sporu.

Mediátor ako nestranná tretia osoba môže pomôcť rozvádzajúcim sa manželom pozrieť sa na vec z inej perspektívy a v ideálnom prípade dosiahnuť dohodu o všetkých sporných otázkach. Dohoda, ktorá vzíde z mediácie, musí byť však potvrdená súdom a manželstvo oficiálne rozvedené súdom.

Rozvádzajúcim sa manželom, ktorí majú medzi sebou sporné otázky veľmi odporúčam absolvovať mediáciu alebo inú formou poradenstva pred rozvodom, napríklad sedenia u psychológa alebo iného odborníka venujúceho sa rozvodovému procesu a najmä s tým súvisiacimi rodičovskými kompetenciami, ktorý rozvádzajúcich rodičov nasmeruje ako, čo najlepšie zvládnuť túto situáciu s deťmi.

Aké sú pravdepodobné náklady spojené s rozvodom?

Výška nákladov závisí od dĺžky konania. V prípade, že sa manželia dohodnú na všetkých podstatných otázkach súvisiacich s rozvodom bez pomoci tretej strany. Jediný náklad predstavuje príprava návrhu na rozvod advokátom, prípadne právne zastúpenie na pojednávaní, kde bude manželstvo rozvedené. V takom prípade sú náklady relatívne nízky a pohybujú sa v stovkách eur.

V prípade absolvovania konania pred mediátorom pred samotným rozvodom, náklady stúpnu o náklady na mediátora, v závislosti od počtu stretnutí s ním.

V prípade, že sa rodičia roky nevedia dohodnúť a súdia sa, náklady sú vysoké, najmä na právne zastúpenie.

Ako môže rozvod ovplyvniť emočné a psychologické zdravie zúčastnených strán, vrátane detí?

Rozvod je zásadná zmena, ktorá zasiahne celú rodinu, tak rozvádzajúcich sa manželov, ako aj deti. Je preto veľmi dôležité snažiť sa negatívne dôsledky rozvodového konania eliminovať, a to v predstihu. Manželia sú dospelí ľudia, ktorí si vedia a mali by si vzniknutú situáciu zracionalizovať. Je to, samozrejme, ťažšie v prípade manžela, ktorý rozvod nechce, ktorý sa preň nerozhodol, o to viac, ak má jeden z manželov už aj nový vzťah. V každom prípade je však najmä v tejto situácii dôležité snažiť sa zachovať, čo najväčšmi racionálne.

Ak zlyhali všetky možnosti na zachovanie manželstva (rozhovory, terapia, spoločne strávený čas), odporúčam postaviť sa tejto novej situácii čelom, zdôveriť sa priateľom, nájsť si rozptýlenie, absolvovať terapiu a najmä, ak je to len trochu možné, snažiť sa dosiahnuť dohodu s bývalým manželom/manželkou. Ak sa aj cítime podvedený, opustený, ukrivdený alebo cítime nenávisť, tento pocit sa nezlepší tým, že sa budeme roky súdiť, prípadne v konflikte sa snažiť deti obrátiť proti druhému rodičovi. Z mojich skúsenosti všetko spomenuté situáciu aj samotný zásah rozvodu na život celej rodiny len zhorší. Čas je v takejto situácii spojenec, niekedy len stačí prečkať.

Čo sa týka rozvodu a jeho vplyvu na deti, najmä malé, tomuto sa venuje pomerne veľa diskusií, a aj na samotných súdoch venujúcim sa poručníckym veciam šíria osvetu v tomto ohľade. Situácia detí pri rozvode je obzvlášť zložitá a neraz ju rodičia svojím pričinením ešte zhoršujú, pretože si svoje konflikty riešia prostredníctvom detí. Deti prechádzajú pri rozvode tzv. konfliktom lojality. Rodičia, ktorí sú ich najbližšími ľuďmi, stoja zrazu proti sebe a neraz od detí vyžadujú, aby sa priklonili na jednu alebo druhú stranu. Zdôrazňujem, že deti si nedokážu túto situáciu zracionalizovať, tak ako dospelí.

Nesprávne zvládnutý rozvod manželov môže zásadným spôsobom ovplyvniť duševný vývoj detí. Je potrebné pamätať na to, že ak aj sa manželstvo končí, obaja manžela zostávajú rodičmi a nimi budú do konca života. Je to vzťah, ktorí neviete zrušiť ani ukončiť. Rodičia by sa preto mali s týmto uzrozumieť a naučiť sa spolu komunikovať tak, aby sa ich deti čo najmenej trápili.

V prvom rade minimálne deti zaťahovať do rozvodového konania, citlivou formou im vysvetliť, že mama s otcom už ďalej spolu nevedia žiť v jednej domácnosti. Neposielať si cez deti odkazy, nežiadať deti, aby sa priklonili na jednu stranu a najmä neznemožňovať alebo komplikovať kontakt druhého rodiča s dieťaťom. Takýmto správaním v konečnom dôsledku ubližujete len deťom.

Zdroj Pexels, Autor Cottonbro studio

Existujú stratégie alebo služby, ktoré pomáhajú zvládať emočný stres spojený s rozvodom?

Existujú rôzne psychologické poradenstvá, jednak individuálne, ako aj párové. Rovnako existujú poradenstvá vo vzťahu k rodičovským kompetenciám a zvládaniu tejto situácie s deťmi. V dnešnej dobe nie je „hanba“ vyhľadať v ťažkých životných situáciách psychologické poradenstvo, terapeuta a pod. Odporúčam to už v začiatkoch krízy, resp. problému, nie až v situácii, že je človek už psychicky celkom „na dne“.

Aké sú alternatívy k rozvodu, ako napríklad právna separácia alebo mediácia?

Na Slovensku neexistuje iný právny inštitút, ktorý by mal obdobné právne účinky ako rozvod. Manželia nemusia spolu žiť v jednej domácnosti, avšak právne sú stále považovaní za manželov. Mediácia je forma alternatívneho riešenia sporu alebo konfliktu, avšak výstup z nej – mediačná dohoda musí byť potvrdená súdom a manželstvo môže rozviesť len súd.

Došlo v posledných rokoch k nejakým významným zmenám v právnych predpisoch týkajúcich sa rozvodu?

Minulý rok bola prijatá zmena zákona o rodine, ktorou bola zakotvená nová forma starostlivosti o dieťa po rozvode manželstva, a to spoločná osobná starostlivosť. Cieľom tejto formy starostlivosti je zachovať režim starania sa o dieťa spred rozvodu manželstva. Táto forma starostlivosti umožňuje vyhnúť sa zvereniu dieťaťa len do starostlivosti jedného rodiča, prípadne striktnému vymedzeniu dní a času, kedy sa druhý rodič môže s dieťaťom stretávať. Je však vhodná len pre rodičov, ktorí spolu bez väčších problémov komunikujú a vedia sa dohodnúť. Ide o model, ktorý môže urýchliť aj samotné rozvodové konanie a inšpirácia naň pochádza z iných krajín, kde úspešne funguje.

Ako tieto zmeny ovplyvňujú proces rozvodu?

Ako som uviedla v predchádzajúcej odpovedi, dohoda na takejto forme starostlivosti môže urýchliť rozvodové konanie a taktiež byť prínosná pre dieťa, ktorému sa svojim spôsobom nezmení doterajšie fungovanie s rodičmi a nebude musieť dodržiavať striktné podmienky stanovené rozsudkom súdu.

Ako sa riešia prípady, keď jeden z manželov je cudzinec alebo keď majú manželia majetok v iných krajinách?

Ak bolo posledné bydlisko manželov na Slovensku, príslušnosť súdu sa aj v takých prípadoch určuje podľa miesta posledného bydliska manželov. V prípade ak sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj nehnuteľnosti v zahraničí, situácia je komplikovanejšia, pretože podľa tamojšieho práva nemusí ani existovať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V takom prípade preto dochádza ku kolízii právnych noriem Slovenska a štátu, kde sa tento majetok/nehnuteľnosť nachádza.

Vtedy sa skúmajú medzinárodné dohody a právne predpisy upravujúce, aký právny poriadok sa použije v prípade kolízie dvoch právnych poriadkov, prípadne aký súd alebo orgán bude príslušný na rozhodovanie. Vždy to teda konkrétne závisí aj od štátu, kde sa majetok/nehnuteľnosť nachádza a jeho právneho systému.

Existujú špeciálne právne úvahy alebo komplikácie v medzinárodných rozvodoch?

Okrem vyššie spomínaného, môže byť komplikácia, ak rozvádzajúci sa manželia žijú v rôznych krajinách a majú deti. Už bolo viacero medializovaných prípadov, že jeden rodič vezme deti do inej krajiny bez vedomia druhého rodiča. Prípadne sa rieši, kde budú deti žiť. Toto môže predstavovať najväčší problém.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia počas rozvodového procesu?

Toto je ťažká otázka. Z môjho pohľadu je rozvod jednou z najťažších a najemotívnejších situácií v živote, preto je veľmi ťažké zostať v jeho priebehu racionálny. Najväčšou chybou určite je zaťahovať do rozvodu v neprimeranej miere deti, vystavovať ich rodičovským konfliktom, posielať si po nich správy a pod. Zásadnou chybou je aj neschopnosť urobiť vhodný kompromis a dosiahnuť dohodu, samozrejme, za primeraných podmienok, len v snahe sťažiť to bývalému partnerovi, ktorý možno navonok rozchod zapríčinil. Za chybu považujem aj neschopnosť rodičov spolu komunikovať ako dospelí ľudia, ktorí majú deti a celý svoj život tak budú aj súčasťou života toho druhého prostredníctvom detí.

Rovnako je chybou aj nevyhľadať pomoc, ako to človek potrebuje, či len za účelom, aby bol vypočutý, ale aby mu aj niekto s nadhľadom mohol načrtnúť aj inú perspektívu. Často sa stretávam aj zo snahou vytláčať otcov po rozvode zo starostlivosti o deti. Na Slovensku už ustupuje do úzadia trend tzv. „víkendových otcov“, kedy je otcom umožnené stretávanie s deťmi jeden až dva víkendy v mesiaci. Otcovia sa snažia stále viac participovať v živote detí, starať sa o ne, vychovávať ich, v rovnakom rozsahu ako matky. Vítam to a myslím si, že je to vhodné tak pre otcov, ako aj pre deti. Ak sa otec vie o deti vhodne postarať, nemalo by mu v tom byť bránené a jeho styk s deťmi neprimerane obmedzovaný.

Aké rady by ste dali niekomu, kto prechádza rozvodom?

Moje rady už asi vyplynuli z predchádzajúcich odpovedí. Zhrnula by som to tak, že odporúčam sa obrátiť najmä na psychológa, terapeuta, mediátora, ktorí majú s týmto procesom skúsenosti, a to skôr ako na advokáta. Zámerom každého by malo byť dôstojne a s čo najmenšími následkami túto situáciu zvládnuť, prinajlepšom dohodou s druhým manželom, nie „vyhrať“. V rodinnom spore, resp. rozvodovom konaní nikto nevyhráva a častokrát sa stane, že práve naopak sú porazenými všetci, najmä deti. Myslím si, že aj takáto vážna situácia sa dá zvládnuť dôstojne, bez neprimeraného zaťahovania detí a s úctou k sebe samému aj tomu druhému.

V praxi sa mi stalo, že sa rozvádzajúci rodičia ani nepozdravili. Nerozumiem tomu, pozdrav je prejav základnej úcty k druhému človeku, chápem, že dôvody rozpadu manželstva môžu byť rôzne a že jeden z manželov môže byť podvedený a veľmi ublížený, ale ak rodičia spolu nedokážu komunikovať ani na báze pozdravu, môže to mať nedozierne následky na ďalší vývoj dieťaťa/detí ale aj pre nich samých.

O JUDr. Jane Mikušovej

JUDr. Jana Mikušová  pôsobí v advokácii od skončenia štúdia na právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rámci svojej praxe poskytuje klientom služby najmä v oblasti pracovného práva, obchodného práva, práva duševného vlastníctva, IT práva, ochrany osobnosti a dobrej povesti. Pracovnoprávne vzťahy sú aj predmetom jej postgraduálneho štúdia na Paneurópskej univerzite v Bratislave. Momentálne pôsobí ako advokátka v bratislavskej advokátskej kancelárii pod názvom bratis.law.