Začnite písať

ČO HOVORIA ODBORNÍCI

Školská psychologička: Súčasným deťom chýbajú hranice

mladí rodičia a dve deti

Mgr. Nikola de Almeida je školská psychologička, ktorá istú dobu pôsobila v materskej, základnej a aj strednej škole. Pohltila ju práca s deťmi, kreatívnymi ľuďmi a snaží sa prostredníctvom sociálnych sietí prinášať informácie nielen zo sveta detí, ale aj zo sveta školstva, rodičom, kolegom a verejnosti. Zároveň bude pre vás pripravovať pravidelný obsah na tému psychológia. 

školská psychologička

 

Výchova ide ruka v ruke s láskou a zároveň určitými obmedzeniami, ktorými sa snažíme deti chrániť a pripraviť na život. Každý z nás má snahu zo svojho dieťaťa vychovať uvedomelého, slobodného občana, ktorý dokáže participovať na veciach občianskych, spoločenských alebo aj ekonomických či kultúrnych. K tomu nám častokrát slúžia hranice, pravidlá alebo mantinely. Môžeme to nazvať akokoľvek, nepochybne patria k výchove.

Neexistuje neposlušné dieťa, existuje však výchova bez hraníc, kedy má rodič v istom bode pocit, že ho jeho vlastné dieťa neposlúcha a nevie si s tým dať rady. Počas života sa stretávame s rôznymi hranicami a pravidlami. Dodržiavame pravidlá spoločnosti, sociálnych skupín, do ktorých patríme, dodržiavame pravidlá týkajúce sa škôl, ktoré počas života navštevujeme, pravidlá týkajúce sa práce a rovnako tak sme sa od detstva stretávali s pravidlami, ktoré patrili do rodiny, v ktorej sme vyrastali.

Prečítajte si: Školská psychologička o sebapoškodzovaní ako fenoméne dnešnej generácie detí

Rovnako ako sa menila doba, menil sa aj spôsob výchovy, z autoritatívneho prístupu rodičov sa stal demokratický prístup, či miestami prístup až liberálny. S ním prišli aj iné pravidlá či hranice, ktoré sú deťom stanovované. Každé dieťa testuje hranice a vôľu rodičov, je to súčasťou zdravého vývinu dieťaťa. Pravidlá podporujú bezpečie, istotu, morálku, ale aj hodnoty či sociálne zručnosti dieťaťa. Je potrebné poznamenať, že pravidlá deti pripravujú do života, keďže s pravidlami sa budú stretávať všade, na druhej strane je potrebné, aby si dokázali časom stanoviť vlastné hranice. Rodinné pravidlá nielenže vytvárajú poriadok a štruktúry, ale uľahčujú deťom prechod z detského sveta do reálneho života.

dieťa a rodič sa rozprávajú

Zdroj Freepik

Čo teda tie hranice sú?

Rodinné hranice alebo pravidlá by mali vymedzovať priestor, kde má dieťa istotu, že je v bezpečí, zároveň vie, aké správanie je žiadúce a aké naopak nežiadúce a aké zákonitosti v rámci domácnosti platia. Hranice by mali byť nastavené jasne a zrozumiteľne, aby im dieťa podľa svojho veku rozumelo a dokázalo ich pochopiť. Keďže sú hranice súčasťou vývoja, dieťa majú chrániť a pripraviť na blízku budúcnosť, mali by byť nastavené tak, aby sa dieťa dokázalo zdravo vyvíjať a zároveň aby malo priestor objavovať a rozvíjať svoju fantáziu. Niektorí ľudia si pojem hranice spájajú s trestom, prípadne trestaním a odmeňovaním.

Hranice, ktoré sú vydobýjané trestami, zákazmi či odmietaním dieťaťa sú spájané s neistotou, s neúctou voči dieťaťu a môžu mať negatívny dopad na sebavedomie dieťaťa.

Pri výchove kde hranice absentujú, deti častokrát vyhľadávajú osoby, ktoré majú prirodzenú autoritu a najprv sa s nimi snažia bojovať, pravidlá porušujú, prekračujú, transformujú, čo môže znamenať problémy v školskom prostredí, či vyčlenenie z rovesníckych skupín. Rovnako tak má toto správanie negatívny dopad na sebavedomie dieťaťa a jeho ďalšie pôsobenie v spoločnosti.

Stanoviť správne hranice vo výchove znamená deti uvoľniť, posilňovať ich osobnosť a dať im odvahu pri transformácií svojej role. Úcta a rešpekt k dieťaťu posilňuje pocit jeho vlastnej hodnoty, sebavedomie, sebauvedomenie ale aj sebapoznanie. Dieťa ľahšie dokáže identifikovať svoje silné a slabé stránky, na ktorých môže ďalej pracovať a rozvíjať sa smerom, akým potrebuje. V rámci formovania osobnosti by mu mali byť primárnymi vzormi rodičia, a teda dieťa by malo v rodičoch nájsť dôveru, lásku ale aj silu a vôľu.

Prečítajte si: „Čistý zub sa nepokazí“ – Veľký rozhovor s detskou zubárkou MDDr. Miroslavou Hadbavnou

Ako efektívne stanoviť rodinné hranice?

Je dôležité povedať, že na výchove dieťaťa sa podieľajú dvaja rodičia, je viac než sympatické, keď si rodičia dokážu stanoviť štýl výchovy ešte predtým, ako sa dieťa narodí. Stačí si teda len vykomunikovať, kto si ako predstavuje výchovu, ktorá ich o chvíľu čaká, pretože je veľmi ťažké bojovať s pravidlami, ak jeden rodič preferuje výchovu liberálnu a druhý autoritatívnu, prípadne demokratickú, či akúkoľvek inú.

rodina

Zdroj Freepik

Pri stanovovaní pravidiel by sa rodičia mali držať 3 vecí:

  1. Pravidlá stanoviť jasne a jednoducho a teda primerane veku dieťaťa. Čím je dieťa menšie, tým konkrétnejšie pravidlá potrebuje. Ide o to, že keď malému dieťaťa povieme: „Buď poslušný,“ čo tým vlastne myslíme? Dieťa si poslušnosť môže vyložiť úplne ináč ako rodič. Je preto dôležité jednotlivé pravidlá konkretizovať, napríklad: „Nekreslíme po stene, na kreslenie máme papier,…“
  2. Komunikácia týkajúca sa pravidiel – dieťa by malo vedieť, kedy pravidlá platia a kedy nie. Konzistencia je to, čo deti potrebujú a teda neexistuje, aby bolo raz dieťa potrestané a druhýkrát za to isté prekročenie hraníc potrestané nebolo. V detskej hlave nastáva zmätok a prichádza na rad testovanie aj ostatných hraníc a hlavne vôľu rodičov. Presne pre toto je dôležitá aj výchova, na ktorej sa rodičia zhodnú. Poďme sa pozrieť na konkrétny príklad: Dieťa pokreslí fixkou stenu a otec ho za to pokarhá, avšak ak to dieťa urobí pri matke, matka bez slova stenu vyčistí a dieťa nedostane žiadnu spätnú väzbu. Dieťa si automaticky uvedomí u koho pravidlá platia a u koho nie.
  3. Nevydierajme citovo – dieťa by pri porušení hraníc nemalo pochybovať o istote a láske zo strany rodičov, nemali by sme využívať citové vydieranie, ak niečo od dieťaťa očakávame. Sú to samostatne mysliace osoby, ktoré majú tiež právo rozhodnúť sa, my ako dospelí, môžeme nájsť spôsob, akým ich motivujeme, prípadne im z časti pomôžeme.

Pre deti sú vzormi predovšetkým ich rodičia, ak chceme aby dieťa stanovené pravidlá dodržiavalo mali by sme ich dodržiavať aj my sami, rozprávajme sa s deťmi o stanovených pravidlách a časom ich prizvime k tvorbe rodinných pravidiel.

 

Článok pripravila Mgr. Nikola De Almeida, školská psychologička

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár