20 otázok o materstve s Veronikou Korcovou

20 otázok o materstve. Vždy 20 rovnakých otázok na tému materstvo/rodičovstvo pre každú mamu, známu aj úplne neznámu. Otázky sú síce rovnaké, ale odpovede celkom iné. Pretože každá mama je jedinečná. Aké sú odpovede na 20 otázok o materstve mamy Veroniky? 

„Som žena, manželka, mama, handmade tvorkyňa. Som psychologička a masérka. Som zakladateľka bio-psycho-energetického prístupu k neplodnosti a tehotenstvu. Ale hlavne, som Veronika, teší ma. :)“ – Veronika

Veronika Korcová

1. Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne?

Panečku, prvá otázka a ja už neviem odpovedať.

Stále hovorím, že mňa neprekvapilo materstvo, ale práve nematerstvo. Resp. čas, kedy som o dieťa prišla a povedali mi, že ďalšie už nebude. Materstvo som vnímala vždy ako prirodzenú súčasť života. Nájdete si partnera a založíte rodinu. Jednoduché. Ale keď mi do karty napísali sekundárne sterilná, tak som sa na chvíľu zasekla s otázkou: „ A teraz čo?!“ Čo mám robiť? Čo máme ako pár robiť? Ako vyzerá život bez detí? Veď ja ani neviem.

Pre mňa, intenzívnejšie ako materstvo, bola práve cesta k nemu. A preto celé to, že vôbec som mama, ma prekvapilo pozitívne.

Viac o Veronikinej ceste za materstvom si môžete prečítať v našom rozhovore: 

Veronika Korcová: Stala sa matkou, aj keď jej lekári nedávali nádej

2. Čo vás na materstve prekvapilo negatívne?

Veľa vecí. Ja som napríklad vedela, že pôrod bolí, ale nikdy mi nenapadlo, že to bolí aj po ňom. To bol pre mňa šok. A veľmi intenzívny. Ešte by som spomenula strach o deti. Je prirodzené sa báť o svojich blízkych, ale ten pocit keď ide o vaše deti. Och, to je iný level.

3. Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po príchode dieťatka?

Veľmi. Prešli sme riadnou krízou a ani neviem prečo to tak bolo. Máme za sebou rôzne, silné obdobia ako strata bábätka či rakovina môjho otca, kedy sme chodili do nemocnice a nevedeli čo bude zajtra. Boli sme si veľkou oporou. Nečakala som, že nás dvoch môže niečo rozhodiť. A veruže sme rozhodení boli a riadne. Časom sme sa utriasli, aj keď to ešte bolo všelijaké. Aj krásne aj nepríjemné. Paradoxne, druhé bábätko zvládame omnoho lepšie a myslím, že ozaj fungujeme ako tím. Darmo, dcéra nás vycvičila a len tak nás niečo nerozhodí.

4. Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom?

Ako žena po strate som ho veľmi vnímala. Pamätám sa, ako ma manžel (vtedy partner) viezol domov z nemocnice a stáli sme na červenej, hneď vedľa reklamy SOM MAMA. Sedela som v aute a pozerala na ten billboard…mlčky. Roky mi okolie ubližovalo, ale o tom to je – neublížil mi billboard, ublížilo mi, že som o dieťa prišla.

Spoločenský tlak neexistuje. Existuje iba tvoj vlastný, keď v sebe nemáš materstvo vysporiadané. Keď teba samú hnevá, že ešte nemáš deti, alebo máš „iba jedno“. Alebo si nie si istá štýlom výchovy. Okolie ti iba pripomína, že túto tému nemáš vyriešenú. Volá ťa, aby si zistila čo vlastne chceš a postavila sa za seba. Tu platí NIE ja mám komplex, ale komplex má MŇA. A bude vyhľadávať presne tie situácie, ktoré ho potvrdia, nasýtia.

Dlho som sa hnevala na celý svet aj vesmír, Boha…kto prišiel pod ranu, ten si to zlízol. Ale to nebolo o nich, to moja bolesť hovorila za mňa. Keď si vysporiadaná so svojim životom, nik a nič ťa nerozhodí. A najlepšie je – nikoho to ani nenapadne.

Veronika s dcérkou

 5. Ako reagujete na nevyžiadané rady?

Väčšinou vetou – „uhm, môže byť“ a ďalej nevnímam. Viem, že sú myslené dobre. A viem, že ak sa ma dotknú, zaťali do živého a musím sa sama seba opýtať PREČO mi to vadí? Prečo ma to zranilo? Naozaj ten človek hovorí, že som zlyhala ako mama? Alebo sa ma len opýtal či nie je smädná? No a samozrejme to celé rozoberiem s kamoškou v cca tridsiatich nahrávkach. Však som žena.

6. Akú najhoršiu nevyžiadanú radu ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola?

Ja popravde ani neviem. Kadečo som si vypočula a bolo to nepríjemné (opäť preto, lebo som si ako mama neverila). Ale konkrétne si nepamätám. Skôr ma trápi, koľko nevyžiadaných rád som rozdala ja pred tým, ako som mala deti. Múdra som bola, ako rádio. A veľmi rýchlo ma to upratalo do reality.

7. Aký typ výchovy preferujete?

Premýšľam, či vôbec máme nejaký typ výchovy, prípadne výchovu ako takú. Teraz nám naša trojročná slečna pekne skáče po hlavách. Ja nie som vôbec autoritatívna ani prísna a už vôbec nie som režimová. Keď sa narodila, mala som tendenciu riešiť režim, sledovať bdelé okná, uspávala som niekoľko hodín večer zavretá v tme. Mesiace sme skúšali všetko možné, aby sme sa napasovali do toho „ako to má byť“. Až som sa na to vykašlala a je mi lepšie. Pri dcére sa mi osvedčilo, že nemám tlačiť na pílu. Všetko príde v pravý čas, keď bude ona pripravená. Snažím sa však, aj v tej voľnosti, ktorú má, držať hranice. Mantinely sú bezpečie – presne viem odkiaľ kam môžem ísť. Je to istota.

Prečítajte si: 20 otázok o materstve s dvojnásobnou mamou Barborou – na materstve ma prekvapilo, ako dokážu byť k sebe matky navzájom zlé

8. Akým hodnotám vediete vaše deti?

Môžem ich viesť hocijak, kým to nebudú vidieť u nás, je to zbytočné. Môžem im hovoriť ako je rodina na prvom mieste, ale kým nevidia ako ideme babke dedkovi pomôcť, nepochopia. Môžem im hovoriť, že mamu treba rešpektovať, ale kým neuvidia ako sa ja správam k tej mojej, nepochopia. Môžem im hovoriť, že sa s tatinom ľúbime, ale kým nás nevidia sa objať, nepochopia. Žijeme, ľúbime sa, pomáhame si. Neviem presne aké hodnoty si z toho vezmú, verím však, že budú mať pekný život.

9. Akú radu by ste dali budúcim mamičkám?

Že si majú nechať radiť iba od tých, ktorých život/výchova/rodina/práca im imponuje a chcú to mať podobne. Inak to nemá zmysel.

10. Akú radu by ste dali iným maminkám?

Joj žiadnu. Necítim sa byť v pozícii, že môžem radiť.

11. Akú radu by ste dali otcom?

Viem, že aj pre vás je to náročné. Ale tá žena vás ozaj potrebuje. Obzvlášť, keď je nepríjemná.

12. Akú radu by ste dali ženám, ktoré uvažujú, že by sa stali mamami?

Vo filme Jedz, modli sa a miluj povedali, že dieťa je ako tetovanie na tvár. Musíš si byť sakra istá, že to chceš. Ale nie, opäť raz, nemám radu. Každá má tú svoju cestu inú. Buď to cíti, alebo nie. Obe verzie sú v poriadku. A aj ten trilión iných verzií a scenárov je v poriadku. Proste len buď šťastná, drahá. Všetko bude tak, ako má byť. Všetko sa deje pre teba.

13. Čo máte na materstve najradšej?

Predsa moje deti. A to, že môžem byť s nimi. Ja viem, že je to náročné, ale (pre mňa) to je naozaj dovolenka. Sme parťáci, smejeme sa, bavíme sa, motáme sa. Válame sa v posteli, pozeráme rozprávky, ideme na výlet. Je nám dobre. Žijem najlepšie roky môjho života v tej najlepšej spoločnosti.

14. Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli, že budete mamou?

Ktorý krát?

Prvýkrát som bola veľmi šťastná a povedala si, že tam hore ma musí niekto milovať, keď to išlo tak rýchlo – tehotenstvo skončilo zamlčaným potratom.

Druhýkrát som bola pokojná. Bolo to tehotenstvo po strate a mala som byť oficiálne sterilná. Nebúchal ohňostroj ani šampanské. Nejak som sa nechcela dopredu tešiť, ale verila som, že to dobre dopadne. Narodila sa nám dcérka.

Tretíkrát som sa absolútne zrútila a plakala 3 dni. Daria mala vtedy cca 5 mesiacov a bolo to nečakané. Netušili sme kedy sa to stalo ani ako. Bola som nešťastná, pretože som mala pocit, že „mi berú moje bábätko“. Nebola som pripravená odpútať sa od nej a venovať sa tehotenstvu či druhému dieťatku. Keď som to psychicky prijala, bol koniec – prirodzený potrat.

Štvrtýkrát som bola opäť v tom pohodovom móde. A namiesto testu som si potiahla anjelskú kartu, v ktorej stálo, že tak, ako ruža, aj ja som pripravená druhýkrát rozkvitnúť. A presne tak to bolo. Cítila som, že nadišiel správny čas. Vedela som, že je dobre a že bude dobre. Narodil sa nám synček.

Tuším som si prešla celú škálu pocitov.

15. Ako ste našli rovnováhu medzi materstvom a časom len pre seba?

Nenašla. Ale to prejde. Synček má teraz len dva mesiace, tak ešte ten čas pre seba ani nevyžadujem. Viem, že ma potrebujú. Ale musím povedať, že mám skvelú podporu manžela.

Sú však dni, kedy sa veľmi chcem venovať svojmu štúdiu, pleteniu, háčkovaniu a nejde to skrz deti. Viem byť z toho enormne frustrovaná. Ale aj taký deň prejde a mne sa opäť dostane podpory od manžela či starých rodičov a ja sa opäť nadýchnem a dobehnem si deficit.

16. Aké sú vaše ciele v materstve?

Aktuálne prežiť, udržať ich nažive a keď sa dá, aj si to užiť. A dúfam, že moje deti budú s láskou spomínať na detstvo, radi sa vracať domov a pravidelne volať mamičke, ako sa majú.

17. Kde hľadáte odpovede a rady na vaše otázky a dilemy spojené s materstvom?

Podľa toho, čoho sa to týka. Povedala by som, že sa spýtam mamy, avšak pýtať sa ani nemusím, rada príde tak či tak. Ale však to k tomu patrí. A aby som nekrivdila, veľakrát jej ozaj volám vyplašená, čo mám robiť. Avšak nejaké dilemy s materstvom nemám, skôr len fotím vyrážku a posielam kamarátke či to niekedy videla a čo s tým. Potom sa zasmejeme a zhodnotíme, že to treba sledovať. Vďakabohu nič vážne neriešim.

18. V čom konkrétnom sa zmenil váš pohľad na svet po tom čo ste sa stali mamou?

Nesúdim. Chápem, že nič nie je čierno biele. Že ja, ako cudzia osoba, netuším kto ako žije a čo prežíva, tým pádom nesúdim jeho správanie či výchovu. A ešte nemôžem pozerať filmy, kde sa niečo deje deťom. Napríklad únos či nejaká choroba. Vždy to bolo ťažké sledovať, ale teraz ma normálne trasie.

19. Interagovali ste niektoré vaše skúsenosti z materstva aj do vášho profesionálneho pracovného života?

Všetky. Moja handmade tvorba stojí práve na mojich skúsenostiach z materstva. To, čo som ako mama potrebovala, som si začala vyrábať (napr. ekologickú náhradu jednorazovej podložky pod bábätko – tzv holotrtku) a následne predávať. Moje portfólio je o produktoch zo života, ktoré dlhodobo testujeme u nás doma.

A v mojich psychologických aktivitách sú práve moje skúsenosti kľúčové. Nakoľko sa venujem téme straty bábätka či plodnosti/neplodnosti a sprevádzam ženy na ich vlastnej ceste.

20. Akú najlepšiu radu o materstve ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola?

Naposledy od mojej babky: Sople nie sú choroba. Tiež ma naučila, že robota nie je zajac, neutečie. Múdra žena to je.